Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2019

Aké druhy dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ uzatvoriť so svojim zamestnancom, v čom sa líšia a aké sa z nich platia odvody?

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje § 223 až § 228a zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“).

Tri typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku 2019

Podľa zákonníka práce je možné so zamestnancom uzatvoriť tieto tri typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:

  • dohodu o pracovnej činnosti,
  • dohodu o vykonaní práce,
  • dohodu o brigádnickej práci študentov.

V tomto článku sa budeme ďalej venovať dohode o pracovnej činnosti a dohode o vykonaní práce. Dohode o brigádnickej práci študentov sa zaoberáme v článku Brigády študentov v roku 2019 – dane a odvody

Zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru len výnimočne

Podľa § 223 ods. 1 zákonníka práce môže uzatvoriť zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru len výnimočne.

Dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť najmä, ak ide o:

  • prácu, ktorá je vymedzená výsledkom: zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o vykonaní práce (napr. preklad textu),
  • príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce: v tomto prípade môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti (napr. vykonávanie administratívnych prác).

Je potrebné upozorniť, že zamestnávateľ nemôže uzatvoriť so zamestnancom žiadnu z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak ide o vykonávanie činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Podmienky uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti v roku 2019

Aby bola dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená v roku 2019 platná, musí spĺňať tieto podmienky:

  • pracovná činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti môže byť vykonávaná v rozsahu najviac 10 hodín týždenne (v prepočte na mesiac je to 40 hodín mesačne alebo 520 hodín ročne), pričom rozsah 10 hodín týždenne je pevný a nie je možné činnosť vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti priemerovať,
  • uzatvára sa písomne (inak je neplatná), pričom jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať aj zamestnancovi,
  • uzatvára sa na dobu určitú, a to najviac na 12 mesiacov.

V prípade, ak zamestnávateľ uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti so zamestnanom na 12 mesiacov a chce s ním v spolupráci pokračovať aj ďalej, je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti na nasledujúce obdobie (nie je možné uzatvoriť dodatok k dohode o pracovnej činnosti na jej predĺženie). 

Prácu na základe dohody o pracovnej činnosti je možné vykonávať najviac 10 hodín týždenne.

Povinné náležitosti dohody o pracovnej činnosti podľa zákonníka práce:

  • dohodnutá práca,
  • dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
  • dohodnutý rozsah pracovného času,
  • doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť odmenu za vykonanú prácu zamestnancovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala (napr. odmena za mesiac apríl 2019 je splatná do konca mesiaca máj 2019).

Podmienky uzatvorenia dohody o vykonaní práce v roku 2019

Pri uzatvorení dohody o vykonaní práce v roku 2019 musí zamestnávateľ dodržať nasledujúce podmienky:

  • rozsah práce, resp. pracovnej úlohy, na ktorý sa dohoda o vykonaní práce uzatvára nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku (do počtu 350 hodín sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce),
  • uzatvára sa písomne (inak je neplatná), pričom jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať aj zamestnancovi,
  • uzatvára sa najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce,
  • uzatvára sa na dobu určitú, a to najviac na 12 mesiacov.

Rozsah práce na dohodu o vykonaní práce nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku.

To, že sa dohoda o vykonaní práce môže uzatvoriť v rozsahu 350 hodín v kalendárnom roku znamená, že sa počíta kalendárny rok (nie dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov), t.j. od 1.1. do 31.12.. Uvedené znamená, že 350 hodín môže odpracovať zamestnanec s ktorým bola uzatvorená dohoda od 1.1., ale aj taký zamestnanec s ktorým bola uzatvorená dohoda o vykonaní práce od 1.10. príslušného kalendárneho roka.

Aj pri dohode o vykonaní práce platí, že zamestnávateľ môže uzatvoriť ďalšiu dohodu o vykonaní práce po uplynutí 12-tich mesiacov, ale len v tom prípade, ak v danom kalendárnom roku ešte zamestnanec u toho istého zamestnávateľa neodpracoval 350 hodín.

Povinné náležitosti dohody o vykonaní práce podľa zákonníka práce:

  • vymedzená pracovná úloha,
  • dohodnutá odmena za vykonanie pracovnej úlohy,
  • doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať,
  • rozsah práce (ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy).

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť odmenu za vykonanie pracovnej úlohy po dokončení a odovzdaní práce. Zamestnávateľ sa  však môže so zamestnancom dohodnúť na tom, že časť odmeny bude splatná po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.

Rozdiel medzi dohodou s právom na pravidelný a nepravidelný príjem v roku 2019

Ak hovoríme o dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s právom na pravidelný príjem, pod pojmom pravidelný príjem sa rozumie plat, mzda či odmena zamestnanca, na ktorú mal daný zamestnanec nárok každý mesiac. Dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem rozumieme príjem, ktorý sa vypláca inak ako mesačne (napr. polročne, štvrťročne)

Zväčša príjem z dohody o pracovnej činnosti je považovaný za pravidelný príjem, nakoľko ako je uvedené aj v zákonníku práce, odmena za vykonanú prácu je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala (t.j. mesačná pravidelnosť). Ak zamestnávateľ uzatvorí dohodu o pracovnej činnosti so zamestnancom na obdobie jedného kalendárneho mesiaca alebo na kratšie obdobie, táto dohoda sa už považuje za dohodu s právom na nepravidelný príjem.

V opačnom prípade, príjem z dohody o vykonaní práce môže byť považovaný skôr za nepravidelný príjem, nakoľko ako sme uviedli vyššie v článku odmena môže byť splatná až po dokončení práce.

Pri oboch typoch príjmu však musí byť dodržaná minimálna mzda, ktorá je od 1.1.2019 platná vo výške 2,989 eur za každú odpracovanú hodinu zamestnancom.

Spravidla príjem z dohody o pracovnej činnosti je považovaný za pravidelný príjem.

Odvody, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ z dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce v roku 2019

Výška odvodov z dohody o pracovnej činnosti, či dohody o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem (ak zamestnanec nie je poberateľom dôchodku) je porovnateľná s výškou odvodov z pracovného pomeru. Dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem sú však výhodnejšie (ak zamestnanec nie je poberateľom dôchodku), nakoľko sú odvody na sociálne poistenie nižšie o 2,4 %.

Článok pokračuje pod reklamou

Odvody z dohody o pracovnej činnosti alebo z dohody o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem sú pre zamestnávateľa vo výške 35,20 %, a to nasledovne:

  • 25,20 % sociálne poistenie,
  • 10 % zdravotné poistenie.

Pri dohode o pracovnej činnosti alebo dohode o vykonaní práce s právom na nepravidelný príjem sú odvody pre zamestnávateľa vo výške 32,80 % (10 % zdravotné poistenie, 22,80 % sociálne poistenie).

Viac informácií o odvodoch dohodárov nájdete v článku Dohody a odvody dohodárov v roku 2019

Odvody, ktoré je povinný zamestnávateľa zaplatiť za svojho zamestnanca sú výhodnejšie u poberateľa:

  • starobného dôchodku,
  • predčasného starobného dôchodku,
  • invalidného dôchodku,
  • výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,
  • invalidného výsluhového dôchodku.

Poberateľ uvedeného dôchodku si môže uplatniť odvodovú výnimku z dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce vo výške 200 eur. Uvedené znamená, že zamestnávateľ za takého dôchodcu, ktorého príjem nepresiahne 200 eur zaplatí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 % z hrubej mzdy. To, aké odvody bude zamestnávateľ povinný zaplatiť z dohody „dôchodcu“, ak jeho príjem z dohody presiahne sumu 200 eur závisí od jeho typu dôchodku. Viac informácií nájdete v článku Odvody z dohôd dôchodcov do 1.7.2018

Ukončenie dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce v roku 2019

Dohodu o pracovnej činnosti je možné ukončiť spôsobom, ktorý bol dohodnutý v dohode o pracovnej činnosti. Ak v dohode o pracovnej činnosti nie je uvedený možný spôsob jej ukončenia,  môže ísť o:

  • dohodu účastníkov, a to k dohodnutému dňu,
  • jednostranne výpoveďou (zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa), pričom je potrebné dodržať 15-dňovú výpovednú dobu, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila,
  • okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti (len podľa § 68 až § 70 zákonníka práce).

Ak zamestnanec nevykoná pracovnú úlohu v dohodnutej dobe na základe dohody o vykonaní práce, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť, avšak aj zamestnanec môže od dohody odstúpiť, a to v tom prípade, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať z dôvodov, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté podmienky.

Dohodu o vykonaní práce je možné však ukončiť aj dohodou medzi jej účastníkmi.

Viac o ukončení dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru si môžete prečítať v článku Ako ukončiť prácu na dohodu

Rozdiely medzi dohodou o pracovnej činnosti a dohodou o vykonaní práce v roku 2019

Rozdiely Dohoda o pracovnej činnosti Dohoda o vykonaní práce
Rozsah práce najviac 10 hodín týždenne najviac 350 hodín ročne
Typ uzatvorenia písomne písomne
Splatnosť odmeny do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po dokončení práce alebo jej časti (dohodou)
Ukončenie dohody dohodou, výpoveďou, okamžité skončenie dohodou, odstúpením zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca

Tieto články vám v súvislosti s dohodami o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru môžu pomôcť:

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Horúčavy na pracovisku - aké povinnosti má zamestnávateľ?

Zamestnanec má právo na ochranu zdravia pred extrémnymi teplotami na pracovisku. Aké sú prípustné teploty? Ktoré povinnosti má zamestnávateľ v súvislosti s letnými horúčavami?

Náklady na zamestnávanie rastú na Slovensku najrýchlejšie v eurozóne

Náklady zamestnávanie na Slovensku v prvom štvrťroku 2019 rástli trojnásobne rýchlejšie, než bol priemer Európskej únie. Naplno sa tak prejavili novozavedené opatrenia vlády.

Práca neplnoletých (do 18 rokov) – najčastejšie otázky a odpovede

V koľkých rokoch môže dieťa začať brigádovať? Ktoré práce sú neplnoletým osobám zakázané? Prinášame odpoveď na tieto i ďalšie najčastejšie otázky týkajúce sa zamestnávania neplnoletých.

Povinnosti zamestnávateľa nad 50 zamestnancov

Rekreačné poukazy, zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím či oznamovanie protispoločenskej činnosti. Aké ďalšie povinnosti vyplývajú zamestnávateľovi s viac ako 50 zamestnancami?