Prevádzkovanie živnosti sa podnikateľ môže rozhodnúť prerušiť. Ako má v takom prípade postupovať a na čo by nemal zabudnúť?
Ak podnikateľ dočasne neprevádzkuje živnosť, na ktorú má oprávnenie, a teda na jej základe nepodniká, mal by prerušenie živnosti oznámiť. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) používa označenie „pozastavenie prevádzkovania živnosti“. Môže k nemu dôjsť tak z vôle živnostníka, ako aj rozhodnutím živnostenského úradu.
Slovenský právny poriadok v niektorých prípadoch živnostníka priam núti, aby pokiaľ chce vykonávať niektoré iné činnosti, prevádzkovanie živnosti prerušil. Napríklad ak sa rozhodne zamestnať v služobnom pomere, je vylúčené, aby súčasne podnikal ako živnostník a aj pracoval ako štátny zamestnanec. Podľa § 112 ods. 9 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov je štátny zamestnanec povinný do 30 dní od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázať skončenie či pozastavenie podnikania. Ako to dosiahnuť?
Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti v roku 2025 – online alebo na úrade
Prerušenie živnosti (prevádzkovania živnosti) sa realizuje jednoduchým oznámením miestne príslušnému živnostenskému úradu. Oznámenie o prerušení živnosti možno urobiť:
- osobne, fyzicky, na miestne príslušnom živnostenskom úrade prípadne poštou,
- elektronicky prostredníctvom ústredného portálu štátnej správy (slovensko.sk).
Ak sa živnostník rozhodne oznámiť prerušenie živnosti fyzicky, a to či už osobne na miestne príslušnom živnostenskom úrade alebo prostredníctvom pošty, stačí, aby vyplnil stručný formulár Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti (prevzaté zo stránky Ministerstva vnútra SR).
Vo formulári oznamovateľ vyplní okrem identifikačných údajov a zdravotnej poisťovne tiež obdobie, počas ktorého má dôjsť k pozastaveniu (uvedením údaju od – do), prerušeniu, živnosti a či vo všetkých predmetoch podnikania alebo len v niektorých. Podnikateľ, ktorý podniká prostredníctvom viacerých predmetov, môže pozastaviť aj len niektorý z nich (napríklad len 1 živnosť). Formulár je potrebné podpísať.
Živnostenský zákon v súčasnosti (od roku 2021) nelimituje obdobie prerušenia živnosti, je tak výlučne na oznamovateľovi, aké obdobie uvedie. Toto obdobie pritom môže následne aj zmeniť (skrátiť či naopak, predĺžiť).
Okrem vyplnenia formulára musí živnostník zaplatiť aj správny poplatok za podanie oznámenia, ktorý je v prípade fyzického podania vo výške 4 eurá. Poplatok môže zaplatiť:
- prostredníctvom tzv. kiosku umiestneného v budove živnostenského úradu,
- zakúpením eKolku v požadovanej výške na vybraných pobočkách Slovenskej pošty,
- na základe platobného predpisu, a to buď poštovou poukážkou, ktorá je jeho súčasťou alebo bankovým prevodom na účet, ktorý je v ňom uvedený.
Elektronické oznámenie pozastavenia prevádzkovania živnosti možno uskutočniť pomerne jednoducho a rýchlo cez elektronickú službu na ústrednom portáli verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“) s názvom Oznamovanie pozastavenia prevádzkovania živnosti. Po prihlásení sa do elektronickej schránky si oznamovateľ vyberie uvedenú službu a príslušný živnostenský úrad. Následne ho ÚPVS presmeruje na elektronické tlačivo, v ktorom vyplní svoje základné údaje, zdravotnú poisťovňu, označí, či ide o pozastavenie živnosti na určitú dobu alebo na konkrétne obdobie od – do, alebo o zmenu obdobia pozastavenia, dátum oznámenia, formulár podpíše kvalifikovaným elektronickým podpisom a odošle.
V prípade elektronického oznámenia je správny poplatok znížený o 50 %, t. j. na 2 eurá. Poplatok za oznámenie možno uhradiť prostredníctvom platobného portálu ÚPVS alebo internet bankingom na základe správy o platobných podmienkach, ktorá bude zaslaná do elektronickej schránky oznamovateľa.
Živnostenský úrad oznámenie spracuje. Pokiaľ v ňom budú nejaké údaje chýbať, vyzve rovnako elektronicky podaním do elektronickej schránky oznamovateľa na doplnenie či odstránenie nedostatkov oznámenia. V prípade úplného oznámenia živnostenský úrad vydá Potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti.
Živnostenský úrad vybavuje oznámenia spravidla bezodkladne po doručení. Pokiaľ by do elektronickej schránky živnostenského úradu (okresný úrad) bolo oznámenie doručené v deň štátneho sviatku alebo pracovného pokoja, lehota na vybavenie mu začne plynúť najbližší pracovný deň.
Účinky prerušenia živnosti v roku 2025
K prerušeniu živnosti, t. j. pozastaveniu prevádzkovania živnosti dochádza:
- buď nasledujúci deň po doručení oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu (v prípade, pokiaľ by bolo napríklad oznámenie doručené 1. 9. 2025, účinky začnú plynúť, a teda k prerušeniu dôjde od 2. 9. 2025) alebo
- odo dňa uvedeného v oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti, pokiaľ tento deň je neskorší ako deň doručenia oznámenia živnostenskému úradu (v prípade, ak by živnostník na oznámení doručenom živnostenskému úradu 1. 9. 2025 uviedol, že k prerušeniu živnosti dôjde od 15. 9. 2025, účinky prerušenia začnú až týmto dňom).
Prerušiť možno tak len jednu z viacerých živností, ktorými podnikateľ disponuje, alebo všetky naraz.
Dobu prerušenia živnosti možno meniť
Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti uvedenej v oznámení o pozastavení alebo v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Ako je uvedené už vyššie, živnostník môže dobu prerušenia meniť, a to počas jej plynutia. Živnostenský zákon pritom nelimituje, koľkokrát možno k zmene doby prerušenia živnosti pristúpiť. Podnikateľ sa môže rozhodnúť ju skrátiť, ale aj predĺžiť. V takom prípade bude potrebné túto informáciu opäť oznámiť. Požije pritom rovnaký postup a aj rovnaký formulár, ako pri oznámení pozastavenia prevádzkovania živnosti. Aj v prípade oznámenia zmeny doby pozastavenia živnosti bude potrebné zaplatiť správny poplatok, a to buď vo výške 4 eur resp. 2 eur, ak sa zmena realizuje elektronicky.
Rozhodnutie o pozastavení prevádzkovania živnosti v roku 2025
Živnostenský úrad môže pozastaviť živnostenské oprávnenie:
- namiesto zrušenia živnostenského oprávnenia z dôvodu, ak podnikateľ nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona (bezúhonnosť), a to až do času, kým podnikateľ túto podmienku nezačne opätovne spĺňať,
- z vlastného podnetu alebo iného podnetu, ak ide o prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v územnej pôsobnosti daného živnostenského úradu a podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky alebo povinnosti určené živnostenským zákonom.
Ak podnikateľ neoznámi prerušenie živnosti a túto prestane prevádzkovať na dobu dlhšiu ako 4 roky, môže živnostenský úrad pristúpiť aj k zrušeniu živnostenského oprávnenia.
Ďalšie povinnosti po prerušení živnosti v roku 2025
Či už podnikateľ preruší len niektorý alebo všetky predmety podnikania, ovplyvní tým svoje obchodné vzťahy, preto by mal takéto prerušenie oznámiť svojím obchodným partnerom, ktorých sa to týka a vysporiadať si s nimi všetky záväzky. Pozastavenie prevádzkovania aj len určitej živnosti môže viesť napríklad k strate obchodnej zákazky.
Prerušenie živnosti je potrebné oznamovať aj v prípade vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, a to služobnému úradu v lehote 30 dní.
Okrem toho nemožno opomenúť, že informáciou o pozastavení živnosti má disponovať aj Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a daňový úrad. Ak je podnikanie podnikateľa prerušené v celom rozsahu nadobudnutého živnostenského oprávnenia, živnostenský úrad v postavení jednotného kontaktného miesta postúpi informáciu o pozastavení celého živnostenského oprávnenia za podnikateľa daňovému úradu a príslušnej zdravotnej poisťovni.
Prerušenie živnosti (podnikania) znamená, že v danom čase sa na účel zdravotného poistenia na podnikateľa nehľadí ako na samostatne zárobkovo činnú osobu, t. j. podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) predpisov už nie je platiteľom poistného. Hoci prerušením živností stráca podnikateľ postavenie platiteľa odvodov na zdravotné poistenie, neznamená to, že mu všeobecne zaniká povinnosť byť poistený. Aj v období pozastavenia prevádzkovania živnosti musí byť fyzická osoba poistená na účely zdravotného poistenia. V takom prípade bude môcť poistné na zdravotné poistenie platiť buď ako samoplatiteľ, alebo za ňu môže v čase prerušenia živnosti tieto odvádzať napríklad jej zamestnávateľ alebo v určitých prípadoch štát.
Štát je podľa § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení platiteľom poistného na zdravotné poistenie napríklad za fyzickú osobu vedenú v evidencii uchádzačov o zamestnanie (na úrade práce), za študenta doktorandského štúdia v dennej forme štúdia, pokiaľ jeho dĺžka štúdia neprekročila bežnú dĺžku pre tento študijný program, študent už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov a pod.
Sociálnej poisťovni prerušenie živnosti oznamuje podnikateľ sám prostredníctvom formulára Registračný list FO, ktorý je potrebné doručiť do 30 dní od prerušenia živnosti (ak je prevádzkovanie pozastavené v celom rozsahu živnostenského oprávnenia).
Poistné na sociálne poistenie sa hradí len za obdobie do dňa prerušenia podnikania. Po ukončení prerušenia Sociálna poisťovňa prehodnotí existenciu povinného poistenia. Jeho vznik totiž záleží od toho, či k 1. júlu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku obnovenia živnosti, podnikateľ dosiahne zákonom stanovenú hranicu príjmov.
Podľa § 17 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa pozastavenie prevádzkovania živnosti a neobnovenie prevádzky do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych prác považuje za skončenie podnikania. Podnikateľ je tak povinný v zdaňovacom období, v ktorom došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti (k skončeniu podnikania) upraviť základ dane.
Pozastavenie prevádzkovania živnosti nemusí byť dôvodom zrušenia registrácie na daň z pridanej hodnoty, ak ide o zrušenie jedného z viacerých predmetov podnikania. Iná je však situácia, pokiaľ dôjde k úplnému pozastaveniu celej podnikateľskej činnosti. Táto totiž predstavuje zmenu, ktorá má za následok zrušenie registrácie. V zmysle daňového poriadku je potrebné predmetné zmeny, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, oznámiť správcovi dane v lehote do 30 dní, od kedy nastali.
