Pracovný kalendár 2026

Pracovný kalendár je užitočná pomôcka pre podnikateľov, účtovníkov, mzdárov, príp. zamestnancov pri plánovaní pracovného času v konkrétnom kalendárnom roku.

Pracovný kalendár obsahuje:

• prehľad pracovných dní za rok v členení na kalendárne štvrťroky a mesiace,
• prehľad a zoznam štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja,
• počet pracovných hodín pri štandardnom 40-hodinovom týždennom pracovnom čase,
• počet pracovných hodín pri týždennom pracovnom čase 37 a 1/2 hodiny (v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke).

1. štvrťrok

2. štvrťrok

3. štvrťrok

4. štvrťrok

Pracovný čas zamestnanca (pracovné dni a sviatky)

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Za vykonanú prácu majú zamestnanci právo na mzdu. Za odpracovaný čas sa považuje aj deň sviatku, ktorý pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca, hoci v takýto deň zamestnanec prácu nevykonáva.

Podľa Zákonníka práce totiž platí, že zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa mu poskytne náhrada mzdy.

V pracovnom kalendári sú platené sviatky v danom mesiaci označené hviezdičkou (*).

Štandardný pracovný čas a pracovný čas pre vybrané skupiny zamestnancov

Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. Podľa Zákonníka práce platia nasledujúce pravidlá:

• Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
• Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
• Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
• Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
• Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Vo všetkých prípadoch ide o čistý pracovný čas, do rozsahu ktorého nie sú zahrnuté prestávky v práci určené na jedenie a odpočinok. Napríklad, ak zamestnanec pracuje 8 hodín denne a má polhodinovú prestávku v práci na obed, jeho pracovný čas by mohol byť od 8.00 do 16.30 (teda nie do 16.00 hod.).

Prečítajte si aj článok Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky zamestnanca?

Rozvrhnutie pracovného času

Zákonník práce rozoznáva:

• rovnomerné rozvrhnutie pracovného času – kedy rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni,
• nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času – ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.

Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Striktne to platí pre mladistvého zamestnanca, kedy Zákonník práce upravuje, že pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín. Pri ustanoveniach o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času je však uvedené, že pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas takéhoto zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.

Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.

Limit 48 hodín sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere, nie na osoby, ktoré vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Do rozsahu 48 hodín týždenne sa nezapočítava pracovný čas na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a ani dohody o brigádnickej práci študentov, ktoré má zamestnávateľ uzavreté so zamestnancom v pracovnom pomere.

Maximálny počet odpracovaných hodín pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Podrobnejšie informácie nájdete v článku Koľko hodín možno odpracovať na dohodu?

Dni pracovného pokoja

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni (štandardne ide o víkend, príp. nedeľu a pondelok), a sviatky. V priebehu posledných rokov však došlo k redukcii sviatkov považovaných za deň pracovného pokoja:

• od roku 2025 sa za deň pracovného pokoja nepovažuje 1. september (Deň Ústavy SR), ani 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu),
• dočasne, len v roku 2026, sa rušia ako dni pracovného pokoja aj 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september (Sedembolestná panna Mária).

Zároveň sa ešte v roku 2020 stal sviatkom pamätný deň 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu), no ani tento nepatrí medzi dni pracovného pokoja. 

Za prácu vo sviatok (ale aj cez víkend či za nočnú prácu) patria zamestnancom mzdové zvýhodnenia, tzv. príplatky (podrobnosti v článku Príplatky za prácu cez víkend, v noci, vo sviatok a ďalšie v roku 2026). Ak ale sviatok nepatrí medzi dni pracovného pokoja podľa Zákonníka práce, pri práci v tieto dni sa na zamestnancov príplatky za sviatok nevzťahujú. 

Poznámka: Nakoľko nedošlo k nadväzujúcej úprave Zákonníka práce, za prácu počas dočasne zrušených sviatkov 8.5. a 15.9. v roku 2026 budú mať zamestnanci aj naďalej nárok na 100 % príplatok.

Zároveň platí, že v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť prácu len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

• naliehavé opravárske práce,
• nakladacie a vykladacie práce,
• inventúrne a uzávierkové práce,
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Špecifické pravidlá platia pre maloobchodný predaj. Zákon o konsolidácii verejných financií z roku 2025 po ôsmich rokoch zmenil ustanovenie Zákonníka práce, ktoré zakazovalo nariadiť zamestnancovi prácu (alebo ju s ním dohodnúť) počas sviatkov – a to v prípade, že je predmetom práce predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. 

Obmedzenie maloobchodu sa od 1.11.2025 netýka už všetkých sviatkov, ale len:

• 1. januára,
• Veľkého piatka,
• Veľkonočnej nedele,
• 24. decembra po 12. hodine,
• 25. decembra,
• 26. decembra.

Počas týchto dní má naďalej výnimku maloobchodný predaj:

• na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
• v lekárňach (vrátane výdaju liekov),
• na letiskách, v prístavoch, zariadenia hromadnej dopravy a nemocniciach,
• cestovných lístkov či suvenírov.

V ostatné sviatky môžu byť obchody otvorené, a to aj v prípade, že ide o deň pracovného pokoja. 

Podrobnejšie informácie si prečítajte v článku „Zrušenie“ sviatkov a zákazu maloobchodného predaja od 1.11.2025.