Elektromobily tvoria iba zlomok celkového vozového parku na Slovensku, výstavba nabíjačiek je pomalá. Čo sú príčiny a ako rozvoj podporujú v iných krajinách?
Elektromobilita v EÚ aj vo svete má svoje neopomenuteľné a čoraz stabilnejšie miesto v oblasti dopravy. Vozidlá na alternatívny pohon, akým je elektrina, majú potenciál zmeniť dopravu na ekologickejšiu a udržateľnú. Avšak, zatiaľ čo v iných krajinách je vývoj elektromobility výraznejší, Slovensku sa nedarí dostať ani len medzi priemer Európskej únie. Čo sú dôvody a ako sme na tom v počte elektro áut na našich cestách, v budovaní nabíjacej infraštruktúry či v podpore oproti iným európskym krajinám?
Elektromobilita v EÚ rastie, „spaľováky“ zaznamenali pokles
Z dát predbežnej štúdie Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) vyplýva, že v roku 2024 sa celosvetovo predalo približne 17 miliónov batériových elektromobilov (BEV), teda vozidiel jazdiacich čisto na elektrinu. Ide o 25 % nárast oproti predchádzajúcemu roku. Najväčšia časť predaja sa sústredila do Číny (65 %), v Európe išlo o podiel 17 % a v USA 9 %.
Nárast eviduje aj samotná EÚ. Podľa údajov Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) predstavovali batériové elektrické vozidlá celkový podiel na trhu Únie 15,4 % v období január – máj 2025 (predaj 701 089 kusov), pričom v rovnakom období minulého roka išlo o podiel 12,1 %. Registrácie hybridných vozidiel predstavujú v tomto roku zatiaľ 35,1 %, zatiaľ čo vlani to bolo 29,1 %. Podiel plug-in hybridov bol v januári až máji tohto roku na úrovni 8,2 %. Naproti tomu je v EÚ evidentný medziročný pokles podielu benzínových a naftových áut.
Ako informuje ACEA, v priebehu prvých päť mesiacov v roku 2025 dosiahli tri zo štyroch najväčších trhov v EÚ nárast predajov BEV. Ide o:
- Nemecko (+ 43,2 %),
- Belgicko (+ 26,7 %) a
- Holandsko (+ 6,7 %).
Oproti tomu Francúzsko zaznamenalo v predaji BEV pokles o 7,1 %.
Nové registrácie hybridných vozidiel vzrástli v období január – máj 2025 na 1 601 090 kusov, pričom najväčší nárast zaznamenali vo:
- Francúzsku (+ 38,3 %),
- Španielsku (+ 34,9 %),
- Taliansku (+ 13,8 %) a
- Nemecku (12,1 %).
V prípade plug-in hybridov bolo zaznamenaných 375 182 registrovaných kusov a najväčšie nárasty boli v:
- Španielsku (+ 66,6 %) a
- Nemecku (+ 52,8 %).
„Okrem toho, medziročná zmena v máji 2025 vykázala nárast o 25 % pre batériové elektrické vozidlá a 16 % pre hybridné elektrické autá, zatiaľ čo plug-in hybridné elektrické vozidlá zaznamenali tretí po sebe idúci mesiac silného rastu s nárastom o 46,9 %.
Elektromobilov je na našich cestách viac, priemer EÚ ale nedobiehame
Na slovenských cestách bolo ku koncu roka 2024 evidovaných približne 15 500 BEV, pričom išlo o viac ako 50 % medziročný nárast. Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) zároveň uvádza, že v prvom kvartáli roka 2025 jazdilo na slovenských cestách cez 17 400 BEV kategórií M1(osobné vozidlá) a N1 (ľahké úžitkové vozidlá do 3,5 tony). Za prvé tri mesiace tohto roka tak pribudlo takmer 2 000 nových elektromobilov. Paradoxom podľa SEVA ale je, že väčšinu rastu zabezpečujú individuálne dovozy jazdených alebo nových vozidiel zo zahraničia, nie nové predaje. Ide o výnimočný trend aj v celoeurópskom kontexte, kde zvyčajne dominujú práve predaje nových vozidiel. „Elektromobily stále tvoria len zlomok celkového vozového parku na Slovensku. Približne polovica všetkých registrácií elektromobilov pripadá na Bratislavský kraj a tri štvrtiny registrácií sú naviazané na právnické osoby,“ dodáva ešte Ľubomír Andrássy, predseda kontrolórov NKÚ.
NKÚ ďalej uvádza, že podľa EUROSTAT-u predstavovali elektrické vozidlá v roku 2023 iba 0,3 % všetkých áut na Slovensku, pričom prognózy ministerstva hospodárstva rátali so 7 % a celkovým počtom 22 000 BEV. Reálny vývoj tak zaostával za očakávaniami. Pre porovnanie napríklad v Nórsku v roku 2023 tvorili elektromobily až 93 % všetkých registrácií, vo Švédsku 60 % a v Rakúsku približne štvrtinu.
Keď sa pozrieme na vývoj registrácií v priebehu prvých piatich mesiacov tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024, možno síce konštatovať približne dvojnásobný nárast vozidiel na čisto elektrický alebo aj elektrický pohon, no v kontexte s inými krajinami EÚ ide stále o veľmi nízke čísla. Podľa údajov ACEA boli podiely registrácií na Slovensku nasledovné:
Slovensko zaostáva nielen za priemerom EÚ, ale aj za okolitými krajinami. V Česku, Rakúsku, Maďarsku aj Poľsku bol podiel registrácií BEV, plug-in hybridov či hybridov v období prvých 5 mesiacov roku 2025 väčší ako u nás.
Slovensko výrazne zaostáva aj vo výstavbe nabíjacej infraštruktúry
Nielen v počte elektromobilov na našich cestách nestíhame Európe, pomalá je tiež výstavba nabíjacej infraštruktúry. Pre viac ako 17-tisíc elektromobilov jazdiacich na slovenských cestách, bolo ku koncu marca 2025 dostupných 2 500 verejných nabíjacích bodov (konektorov) na tisícke lokalít s nabíjacou stanicou. Ide v priemere o 25 % medziročný nárast pri oboch údajoch.
Najväčší počet lokalít s nabíjačkami bol v Bratislavskom kraji (217 lokalít), naopak, najmenej ich bolo evidovaných k 31.3.2025 v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji (po 103 lokalít). Najčastejšie sú zastúpené „pomalé“ AC nabíjačky s výkonom do 50 kW (tvorili 60 % zo všetkých nabíjacích staníc). Vysokovýkonné DC nabíjačky s výkonom 50 kW tvorili 22 %, také, ktoré majú výkon nad 150 kW bolo možné nájsť v 17 % prípadoch a len pri 2 % išlo o ultra rýchle DC nabíjačky s výkonom nad 350 kW.
Ako uvádza Medzinárodná energetická agentúra (IEA) na svojej stránke, v roku 2024 pribudlo globálne viac ako 1,3 milióna verejných nabíjacích staníc, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 30 %. Len počet nabíjacích bodov, ktoré pribudli vlani, sa približne rovnali celkovému počtu dostupných bodov v roku 2020.
V Európe vzrástol ich počet o viac ako 35 % oproti roku 2023 a nabíjacích staníc je už niečo vyše 1 milióna. V rámci EÚ sa vnútroštátne v 11 z 27 krajín zvýšil počet verejných nabíjačiek o viac ako 50 %. Najväčšiu sieť malo Holandsko s viac ako 180 000 verejnými nabíjacími stanicami. Za ním nasledovalo Nemecko (160 000) a Francúzsko (155 000). Ako uvádza IEA, v susednom Rakúsku pribudlo vlani 8 000 verejných nabíjacích staníc, z ktorých väčšina bola podporená dotáciou, ktorá sa skončila začiatkom roka 2025.
Stále však platí, že väčšina majiteľov elektrických áut najčastejšie nabíja na neverejných nabíjačkách – v súkromných garážach, vo firmách, administratívnych budovách či depách.
Príčiny zaostávania za EÚ: brzdia nás systémové bariéry, chýba silný líder a koordinovaná stratégia
Národní kontrolóri v záveroch predbežnej štúdie konštatujú, že Slovensko si neplní viaceré záväzky voči EÚ. „Mešká s národným rámcom pre alternatívne palivá, neposkytlo Európskej komisii údaje o počte BEV a nabíjacích staníc a neurčilo organizáciu zodpovednú za poskytovanie informácií o statických a dynamických dátach. Míľnik vybudovať nabíjaciu infraštruktúru základnej TEN-T siete do konca roka 2025 je ohrozený a zrejme nebude splnený načas. Slovensku hrozí, že do júna 2026 nestihne využiť alokované zdroje na výstavbu nabíjacej infraštruktúry z plánu obnovy a odolnosti,“ uvádza sa v tlačovej správe NKÚ.
Slovensko si neplní viaceré záväzky voči EÚ
Kontrolóri tiež upozorňujú, že nové znenie vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike znevýhodňuje prevádzkovateľov nabíjacích staníc. Majú za to, že kapacita siete zatiaľ postačuje. Národná stratégia rozvoja elektromobility z roku 2015 a akčný plán podľa NKÚ nereflektujú na aktuálne technológie a ani súčasnú legislatívu. „Je nevyhnutné vypracovať nový akčný plán alebo upraviť stratégiu rozvoja elektromobility, ktorá zohľadní aktuálny stav a stanoví jasné ciele vrátane počtu batériových elektrických vozidiel. Treba pripomenúť, že efektívne riadenie si vyžaduje nastavenie merateľných ukazovateľov,“ uviedol predseda NKÚ SR.
Na Slovensku podľa Národného kontrolného úradu rozvoj elektromobility naráža na systémové bariéry, slabé riadenie a nevyužitý európsky kapitál. Predbežná štúdia NKÚ ukázala, že krajine v tejto oblasti chýba silný líder aj koordinovaná stratégia, ako splniť záväzky uhlíkovej neutrality do roku 2050. „Rozvoj elektromobility brzdia aj vyššie vstupné náklady a slabá podpora spotrebiteľov. Ide pritom o odvetvie s významným environmentálnym aj ekonomickým prínosom,“ uvádza sa v tlačovej správe.
Jednou z možností, ako vo všeobecnosti podporiť rozvoj elektromobility, sú zvýhodnenia pre majiteľov elektrických vozidiel. Ako uvádza ACEA, všetky členské štáty EÚ istú formu výhod ponúkajú, v každej krajine ale existujú značné rozdiely v jej forme.
Podpora elektromobility na Slovensku a v zahraničí: porovnanie benefitov
Napríklad daňové výhody pre elektrické služobné vozidlá sú čoraz bežnejšie, zatiaľ ich ponúka 19 členských krajín. Niektoré systémy stimulov na nákup elektrických vozidiel sa postupne ukončujú a už sa neponúkajú vo ôsmich krajinách, vrátane Slovenska. ACEA tiež uvádza, že len približne polovica členských štátov ponúka stimuly aj pre rozvoj nabíjacej infraštruktúry.
Príklady stimulov v niektorých krajinách (okolité štáty a tri krajiny, ktoré sú najväčšími trhmi v EÚ) na základe správy ACEA z apríla 2025, uvádzame nižšie:
Česko:
- vozidlá so špeciálnou značkou „EL“ môžu využívať rôzne výhody (napr. parkovanie zdarma alebo výhodnejšie a podobne),
- oslobodenie od povinnosti mať diaľničnú známku na českých diaľniciach pre vodičov batériových/vodíkových elektromobilov, výhodnejšie diaľničné známky pre plug-in hybridy s emisiami pod 50 g CO2/km,
- batériové a vodíkové elektromobily a plug-in hybridy sú oslobodené od registračných poplatkov,
- pre služobné elektromobily platí do roku 2028 zrýchlené odpisovanie,
- kratšiu dobu odpisovania majú nabíjacie stanice vrátane wallboxov (z 10 na 5 rokov).
Rakúsko:
- viaceré daňové úľavy pre firemné aj súkromné elektromobily (odpočet DPH, oslobodenie od dane z vlastníctva vozidla, zrýchlený odpis a podobne),
- príspevok pre kúpu elektromobilu alebo pre domácu nabíjačku (skončilo 31.5.2025).
Poľsko:
- oslobodenie o dane pri kúpe elektromobilu, vodíkového auta a niektorých plug-in hybridov,
- dpisy do 225 000 PLN (cca 53 000 eur) pre batériové a vodíkové elektromobily,
- dotácie na nákup alebo lízing pre jednotlivcov a živnostníkov na batériové elektromobily, ktoré stoja do 225 000 PLN (cca 53 000 eur).
Maďarsko:
- pre batériové elektromobily a plug-in hybridy oslobodenie od registračných poplatkov, oslobodenie od dane z vlastníctva vozidla a od dane z nepeňažného plnenia,
- dotácie na kúpu BEV (skončilo v marci 2025),
- celkové náklady na výstavbu nabíjacích staníc si môžu energetické spoločnosti odpočítať zo základe dane z príjmov právnických osôb.
Nemecko:
- oslobodenie od dane z vlastníctva pre batériové a vodíkové elektrické autá registrované do konca roka 2025 na 10 rokov, pre vozidlá s emisiami do 95 g CO2/km oslobodenie od ročnej dane z vlastníctva,
- zníženie základu dane pre BEV a plug-in hybridy.
Belgicko:
- 6 % DPH namiesto 21 % na spotrebu elektriny pre vlastníkov elektromobilov,
- 100 % daňová odpočítateľnosť nákladov pre elektromobily a vodíkové služobné vozidlá,
- minimálna daň z nepeňažného plnenia,
- vo Flámsku príspevok 4 000 eur v roku 2025 na nové bezemisné vozidlo pre fyzickú osobu, neziskovú organizáciu alebo tzv. carsharing, pokiaľ je cena nižšia alebo rovná 40-tisíc eur s DPH,
- vo Flámsku príspevok 2 500 eur na ojazdené batériové elektromobily, nie staršie ako 3 roky s cenou nižšou ako 60-tisíc eur,
- v Bruseli platí pre firmy oslobodenie od parkovacej dane, ak parkovacie miesto má nabíjaciu stanicu,
- inštalácia nabíjačiek vo firmách je 100 % odpočítateľná ako daňovo uznateľný náklad,
- na súkromné wallboxy platí 15 % daňová úľava pri inštalácii a 75 % nákladov na nabíjanie je odpočítateľných z dane.
Holandsko:
- minimálna registračná daň 667 eur,
- 25 % daň z motorových vozidiel pre bezemisné vozidlá, 75 % pre plug-in hybridy s emisiami nižšími ako 50 g CO2/km,
- minimálna 17 % daň z nepeňažného plnenia pre bezemisné vozidlá, maximálny základ pre BEV je 30 000 eur,
- urýchlené odpísanie environmentálnych investícií (napr. vodíkové a batériové elektromobily, BEV so solárnymi panelmi a pod.),
- špeciálna dotácia pre podnikateľov na inštaláciu verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že aj na Slovensku existuje istá forma úľav a podpory pre majiteľov elektromobilov, resp. plug-in hybridov:
- Pri kúpe sa platí maximálne 33 eur registračný poplatok v prípade BEV a plug-in hybridy majú o 50 % základný poplatok znížený.
- Nulová sadzba dane z motorových vozidiel platí pre elektromobily, ktorých jediným zdrojom energie je elektrina (vozidlá kategórie L, M1 a N1),
- Zníženie už upravenej sadzby ročnej sadzby dane o 50 % sa uplatňuje pre hybridy, motorové vozidlá s pohonom na stlačený (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) a pre vozidlá na vodíkový pohon (kategórie L, M1 a N1),
- Elektromobily aj plug-in hybridy možno zrýchlene odpísať (skrátená doba zo 4 na 2 roky).
- Služobné vozidlá, ktoré sú batériovými elektromobilmi alebo plug-in hybridmi, a sú využívané aj súkromne, majú zníženú sadzbu dane z nepeňažného plnenia z 1 % na 0,5 % z obstarávacej ceny.
- Náklady na nabíjanie služobných vozidiel doma môžu byť zahrnuté do nákladov firmy ako oprávnený výdavok.
Čo sa týka podpory výstavby nabíjacej infraštruktúry, v apríli 2025 ministerstvo hospodárstva spustilo nanovo výzvu dotácií na budovanie nabíjacích staníc pre firmy. Podávanie žiadostí bolo ukončené 30.6.2025, pričom realizáciu nabíjacích staníc budú podnikatelia musieť realizovať do 30.6.2026.
