Európska komisia navrhla prepracovať rozpočet Únie, po roku 2028 plánuje viac investícií, ale aj kontroverznú daň z obratu veľkých firiem. Zamestnávatelia sú zásadne proti. V čom vidia úskalia?
Dlhodobý rozpočet EÚ (tzv. viacročný finančný rámec (VFR)), je finančnou kapacitou Únie na plnenie jej spoločných politických priorít. Komisia navrhuje sedemročný rozpočet na roky 2028 až 2034. Je štruktúrovaný podľa hlavných kategórií výdavkov, pričom stanovuje maximálnu sumu pre každú z nich. Aby bolo z čoho pokryť výdavky, je potrebné získať do spoločnej „kasy“ isté príjmy (zdroje). Jeden z nich ale medzi zamestnávateľmi a podnikateľmi zdvihol vlnu kritiky.
Výdavky EÚ podľa plánu rozpočtu na roky 2028 - 2034
„Európa čelí rastúcemu počtu výziev v mnohých oblastiach, ako je bezpečnosť, obrana, konkurencieschopnosť, migrácia, energetika a odolnosť proti zmene klímy. Tieto výzvy nemajú dočasný charakter, ale odrážajú systémové geopolitické a hospodárske zmeny, ktoré si vyžadujú silnú reakciu zameranú na budúcnosť,“ uvádza Európska komisia na svojej stránke. Navrhla preto prepracovanie rozpočtu, aby bol efektívnejší, flexibilnejší a účinnejší. Má výrazne posilniť schopnosť EÚ realizovať základné politiky a zároveň sa zaoberať novými a vznikajúcimi prioritami.
„Z viacročného finančného rámca sa financujú naše spoločné priority a prináša pridanú hodnotu pre všetkých Európanov. Z výskumu vyplýva, že finančné prostriedky EÚ majú významné účinky presahovania, ktoré nepriamo prinášajú prospech iným členským štátom prostredníctvom jednotného trhu a integrovaných dodávateľských reťazcov,“ uvádza sa v materiáli Európskej komisie s názvom Otázky a odpovede k nasledujúcemu dlhodobému rozpočtu vydanom v júli 2025.
Financie z rozpočtu budú použité v rámci plánov národných a regionálnych partnerstiev na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti EÚ, jej bezpečnosti či na podporu poľnohospodárstva, vidieka a námornej oblasti. Do tohto okruhu výdavkov je zahrnutá aj pevná ročná suma na splácanie NextGenerationEU (Plán obnovy). Suma pre celý tento okruh predstavuje 1 bilión eur.
Prostriedky do výšky 589,6 miliardy eur budú putovať do Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť a programu Horizont Európa. Medzi výdavky v rámci tohto okruhu patria tiež:
- kľúčové programy na podporu cezhraničnej prepojenosti Únie (Nástroj na prepájanie Európy) a pripravenosti a reakcie na krízy (mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany plus),
- hlavný európsky program cezhraničného vzdelávania Erasmus+,
- nový program AgoraEU na podporu kultúry, médií a organizácie občianskej spoločnosti.
Ďalší okruh výdavkov zahŕňa Nástroj Globálna Európa, ako aj spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a zámorské krajiny a územia (vrátane Grónska). Suma pre tento okruh predstavuje 215,2 miliardy eur. V ďalšej kategórii výdavkov sú zahrnuté výdavky na Európsku verejnú správu, ktoré budú predstavovať stabilný podiel 6 % VFR. Okrem toho bude k dispozícii osobitná rezerva na podporu Ukrajiny.
Plánované zdroje príjmov do rozpočtu EÚ v rokoch 2028 - 2034
Hlavným zdrojom príjmov rozpočtu EÚ, ktoré umožňujú Európskej únii dosahovať jej ciele a vykonávať jej politiky, sú tzv. vlastné zdroje. Aktuálne existujú štyri druhy vlastných zdrojov:
- tradičné vlastné zdroje (TVZ, najmä clá),
- vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH),
- vlastný zdroj založený na množstve nerecyklovaného odpadu z plastových obalov (plasty, zavedený v roku 2021),
- vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku (HND), ktorý zohráva vyrovnávaciu úlohu s cieľom zabezpečiť, aby celkové príjmy zodpovedali platbám.
Komisia však navrhla rozšíriť balík vlastných zdrojov na financovanie rozpočtu EÚ, ktorý zahŕňa päť nových vlastných zdrojov:
- vlastný zdroj založený na súčasnom systéme obchodovania s emisiami (ETS 1),
- vlastný zdroj založený na mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM),
- vlastný zdroj založený na množstve nevyzbieraných elektrických a elektronických zariadení („odpad z elektrických a elektronických zariadení“),
- vlastný zdroj založený na spotrebnej dani z tabaku (TEDOR),
- a korporátny zdroj pre Európu (CORE), resp. ročný paušálny príspevok veľkých spoločností pôsobiacich a predávajúcich v EÚ s ročným čistým obratom nad 100 miliónov eur.
A práve posledný menovaný vyvolal nevôľu u slovenských podnikateľov.
Korporátny zdroj pre Európu (CORE) je podľa zamestnávateľov diskriminačný a nespravodlivý
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vyjadrili zásadný nesúhlas s návrhom zaviesť nový vlastný zdroj rozpočtu EÚ – tzv. korporátny zdroj pre Európu (CORE), teda paušálny príspevok na základe obratu veľkých podnikov. Zamestnávateľský sektor v tlačovej správe upozornil, že predložený návrh je nesystémový a neprijateľný, pričom predstavuje nebezpečný precedens pre budúce smerovanie podnikateľského prostredia v rámci Európskej únie (EÚ).
Hoci je tento mechanizmus označovaný ako „vlastný zdroj rozpočtu“, zamestnávatelia upozorňujú, že ide o otvorený pokus o zavedenie dane z tržieb podnikov – nezávisle od ich ziskovosti, hospodárskych výsledkov či prevádzkovej efektívnosti.
Navrhovaný systém CORE sa má uplatňovať na spoločnosti s ročným obratom nad 100-miliónov eur, vrátane dcérskych spoločností zahraničných subjektov s trvalou prevádzkarňou v EÚ. Príspevok má byť stanovený paušálne, podľa výšky čistého obratu. Napríklad 100-tisíc eur pre firmy s obratom od 100 až 249,99 miliónov eur, a až 750-tisíc eur ročne pre firmy s obratom nad 750 miliónov eur. Takýto návrh má podľa predkladateľov priniesť do rozpočtu EÚ 6,8 miliardy eur ročne.
Podľa zamestnávateľov združených v RÚZ je návrh neprijateľný hneď v niekoľkých ohľadoch. Zdôrazňujú, že EÚ nie je štát a nemá mať vlastné daňové príjmy. „Zavádzanie priamych daní obchádza zmluvné princípy EÚ a smeruje k federalizácii bez legitímneho mandátu. Európski podnikatelia pritom zároveň nemajú žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť využitie týchto zdrojov. Zavedenie daní bez demokratickej legitimity je absolútne neprijateľné a nebezpečné,“ zdôraznil prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Navrhovaná daň je navyše podľa zástupcov podnikateľského prostredia diskriminačná a nespravodlivá voči veľkým firmám, ktoré sú kľúčovým pilierom zdravého európskeho hospodárstva. „Zavedenie dane pritom nijakým spôsobom nezohľadňuje zisk, náklady, investície ani cyklickosť odvetví. Zdaňuje „za veľkosť“ a schopnosť podnikať. Okrem toho opäť zásadným spôsobom podkopáva konkurencieschopnosť európskych podnikov. Tie pritom už dnes čelia enormným nákladom, a to od cien energií až po regulačné požiadavky. Zavádzanie ďalšieho daňového bremena tak opäť len prehlbuje rozdiel medzi EÚ a globálnymi konkurentmi,“ doplnil viceprezident RÚZ, Robert Spišák. Zamestnávatelia zároveň zdôraznili, že zavádzanie nových daňových bremien v čase, keď sa EÚ nachádza v období spomalenej investičnej aktivity, oslabenej konkurencieschopnosti a rastúcej globálnej neistoty, je krátkozraké a nebezpečné.
RÚZ preto vyzvala predsedu vlády a ministra financií SR, aby
sa proti tomuto návrhu jasne a verejne postavili na úrovni Rady EÚ, rovnako ako
aj členov Národnej rady SR (NR SR), najmä z výboru pre európske záležitosti a
výboru pre financie a rozpočet, či slovenských europoslancov, aby
schválenie návrhu odmietli. „Zavádzanie daní na európskej úrovni bez
demokratického mandátu a mimo štandardných daňových mechanizmov členských
štátov považujeme za neprípustné. Európska únia nemá byť experimentálnym
daňovým laboratóriom, ale priestorom pre slobodné podnikanie, férovú súťaž a
predvídateľné prostredie. Preto vyzývame na odmietnutie návrhu CORE a začatie
otvorenej diskusie o zodpovednom financovaní EÚ, ktoré bude rešpektovať
kompetencie členských štátov a hospodársku realitu podnikov,“
dodal
M. Kiraľvarga.
Zdroje: ec.europa.eu, tlačová správa RÚZ
