Zamestnanie (TPP) vs. s. r. o. – oplatí sa zo zamestnanca stať subdodávateľom?

Porovnanie odvodového a daňového zaťaženia, ako aj výhod a nevýhod pracovného pomeru vs. z uzatvorenej spolupráce so s. r. o., kedy sa zamestnanca stane subdodávateľ.

V súčasnosti čoraz viac špecifické firmy (ako napr. banky, veľké IT firmy) neponúkajú iba zamestnanie v trvalom pracovnom pomere (t. j. na pracovnú zmluvu), ale nadväzujú aj spolupráce so spoločnosťami s ručením obmedzeným, pričom fyzická osoba v s. r. o. vystupuje ako spoločník (aj ako konateľ) takejto spoločnosti. V tomto článku si porovnávame najmä odvodové a daňové zaťaženie osoby, ktorá je zamestnancom a osoby, ktorá vystupuje v spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „ s. r. o.“) ako konateľ.

Výhody a nevýhody práce ako zamestnanec (TPP) a ako konateľ v s. r. o.

Niektoré spoločnosti ponúkajú okrem možnosti zamestnania sa na trvalý pracovný pomer, tzv. „zamestnanie“ na živnosť. O ich výhodách, resp. nevýhodách si môžete prečítať v článku Práca na živnosť (živnosť vs. zamestnanec)

Teraz si zhrnieme hlavné výhody a nevýhody nadviazania spolupráce so zamestnávateľom (odberateľom) v prípade zamestnania na pracovný pomer oproti subdodávateľovi prostredníctvom svojej s. r. o.

Výhody a nevýhody práce z hľadiska zamestnanca (TPP)/konateľa

V prípade, ak zamestnávateľ zamestná zamestnanca, zamestnanec získa z hľadiska uzatvoreného pracovného pomeru výhody, akými sú napríklad:

  • nárok na dovolenku a náhradu mzdy za túto dovolenku,
  • nárok na príspevok na stravovanie (príp. príspevok na rekreáciu),
  • nárok na príplatky za prácu cez víkend, vo sviatok či za nočnú prácu,
  • administratíva týkajúca sa daní a odvodov je prenesená na zamestnávateľa,
  • a iné.

Nevýhodou zamestnaneckého pomeru je v prvom rade výška čistej mzdy, ktorú zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, nakoľko zamestnanec ju dostane už očistenú o odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako aj o preddavok na daň zo závislej činnosti. Nevýhodou je aj ukončenie uzatvoreného pracovného pomeru, nakoľko ak nedôjde k dohode o ukončení pracovného pomeru, je potrebné dodržiavať napr. výpovednú lehotu z hľadiska zamestnanca ako aj zamestnávateľa.

Výhodou uzatvorenia spolupráce zo strany s. r. o. s odberateľom je najmä to, že takto konateľ môže získať vyššiu odmenu, nakoľko odberateľ nemá náklady na odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré by musel v prípade zamestnaneckého pomeru za neho uhradiť (odberateľ mu vie zvyčajne ponúknuť sumu hrubej mzdy, plus navýšenie odmeny napríklad do výšky odvodov, ktoré by platil ako zamestnávateľ, príp. aj viac).

Medzi nevýhody v prípade uzatvorenia spolupráce zo strany s. r. o. s odberateľom patrí:

  • náklady na založenie samotnej s. r. o.  ako aj povinnosti súvisiace s jej založením,
  • dodržiavanie ustanovení zákona o dani z príjmov, či zákona o účtovníctve a s tým spojená potreba účtovníka,
  • povinnosť vedenia podvojného účtovníctva,
  • povinnosť zostavenia účtovnej závierky a podania daňového priznania k dani z príjmov po skončení zdaňovacieho obdobia,
  • uplatnenie len skutočne preukázateľných výdavkov, ktoré si môže uplatniť do daňových výdavkov (nie je možné uplatniť tzv. paušálne výdavky – percentom z príjmov, ako je to u živnostníkov),
  • vyriešenie správnej a adekvátnej formy odmeňovania (nakoľko peniaze s. r. o., ktoré dostane spoločnosť ako úhradu faktúry, nie sú automaticky peniaze majiteľa a preto musí nájsť vhodný spôsob svojho odmeňovania),
  • a iné.

Výhody a nevýhody práce z hľadiska zamestnávateľa - odberateľa

Výhodou uzatvorenia spolupráce odberateľa so samotnou s. r. o. je nízke administratívne zaťaženie, nakoľko spravidla spolupráca postupuje uzatvorením zmluvy a následne pokračuje vystavovaním faktúr za vykonané práce, ktoré odberateľ uhradí. V zmluve by mali byť uzatvorené všetky podmienky spolupráce, ktoré by sa mali dodržiavať a možné sankcie za ich nedodržanie, čo vidíme ako ďalšiu výhodu zo strany odberateľa. V takomto prípade je výhodou oproti zamestnaneckému pomeru to, že odberateľ nemusí viesť žiadnu mzdovú agendu a riadiť sa Zákonníkom práce.

Nevýhodou práce z hľadiska zamestnávateľa v prípade uzatvoreného pracovného pomeru so zamestnancom je práve administratívne zaťaženie samotného zamestnávateľa. So zamestnávaním a postavením odberateľa ako zamestnávateľa súvisia aj ďalšie nevýhody ako napr.:

  • zamestnávateľ je povinný za zamestnanca platiť platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, čím sa navyšuje aj cena práce zamestnanca,
  • možné povinnosti, ktoré daného odberateľa – zamestnávateľa čakajú pri prekročení určitého počtu zamestnancov, napr. pri prekročení počtu zamestnancov 50 a viac čaká zamestnávateľa povinnosť prispievať na rekreáciu, či pri prekročení počtu 3 zamestnancov je zamestnávateľ povinný platiť koncesionárske poplatky,
  • a iné.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnanca z pohľadu zamestnávateľa a zamestnanca

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnanca

Zamestnanec z trvalého pracovného pomeru (t. j. z pracovnej zmluvy) zaplatí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 13,4 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla z hrubej mzdy). Tieto odvody mu zamestnávateľ zrazí z hrubej mzdy a odvedie príslušným poisťovniam.

Je potrebné upozorniť na to, že v špecifických prípadoch (spravidla u osoby poberajúcej určitý typ dôchodku) zamestnanec neplatí poistenie v nezamestnanosti, či odvody na invalidné poistenie. Rovnako špecifickým prípadom je zníženie odvodov na zdravotné poistenie na polovicu, t. j. 2 % z vymeriavacieho základu, ak ide o osobu zdravotne ťažko postihnutú. Viac informácií o odvodoch dôchodcu si môžete prečítať v článku Dane a odvody pri zamestnaní dôchodcu

Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je zákonom stanovený maximálny mesačný vymeriavací základ, to znamená, že ak hrubá mzda zamestnanca presiahne maximálny mesačný vymeriavací základ, bude platiť odvody do Sociálnej poisťovne len z tohto maximálneho vymeriavacieho základu. Zatiaľ, čo v roku 2019 platí maximálny mesačný vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 6 678 €, v roku 2020 bude platná suma 7 091 €.

Pri odvodoch do zdravotnej poisťovne upozorňujeme na to, že ide o preddavky na zdravotné poistenie. Uvedené znamená, že po skončení kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa vykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, v ktorom porovná výšku zaplatených preddavkov na zdravotné poistenie a výšku poistného, ktoré sa malo zo zamestnania zaplatiť (výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok).

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnávateľa za zamestnanca

Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý pracuje v trvalom pracovnom pomere (t. j. na základe pracovnej zmluvy) zaplatí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 35,2 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla z hrubej mzdy).

V prípade, ak ide o poberateľa dôchodku je potrebné upriamiť pozornosť na to, že za takého zamestnanca zamestnávateľ neplatí napr. odvody na poistenie v nezamestnanosti, či odvody na invalidné poistenie. Ak zamestnávateľ zamestnáva osobu so zdravotným postihnutím, platí za ňu odvody do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške, t. j. vo výške 5 % z vymeriavacieho základu.

Aj pre odvody zamestnávateľa za zamestnanca do Sociálnej poisťovne je stanovený maximálny vymeriavací základ v rovnakej sume ako pre zamestnanca, pričom tento maximálny vymeriavací základ neplatí pre odvod na úrazové poistenie.

Viac informácií o odvodoch zamestnanca a zamestnávateľa nájdete v článkoch Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2019 alebo Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2020

Možnosti zamestnania konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, čo znamená, že jeho úlohou je zastupovať spoločnosť vo vzťahu k štátnym inštitúciám, ako aj tretím osobám.

Napriek tomu, že konateľ je jedným z najdôležitejších orgánov samotnej spoločnosti môže, ale nemusí dostávať za výkon svojej práce odmenu, či byť zamestnancom tejto spoločnosti. Avšak upozorňujeme na to, že ak chce dostávať odmenu za výkon svojej práce, je potrebné aby si vybral spôsob odmeňovania z nasledovných možností, ktoré uvádzame. Bez uvedených spôsobov odmeňovania, nie je možné, aby mal konateľ príjem z tejto s. r. o.

Konateľ s. r. o. môže byť odmeňovaný najmä týmito možnými spôsobmi:

  1. odmeňovaný ako zamestnanec,
  2. dostávať odmenu za výkon svojej činnosti,
  3. odmeňovaný ako zamestnanec a zároveň dostávať odmenu za výkon svojej činnosti,
  4. odmeňovaný prostredníctvom vyplácaného podielu na zisku,
  5. nemusí byť odmeňovaný ako zamestnanec ani dostávať odmenu za výkon svojej činnosti – v takom prípade však musí hľadať iné možnosti svojho vyplácania, nakoľko peniaze s.r.o. nie sú jeho peniazmi na súkromnú spotrebu, taktiež musí mať iným spôsobom vyriešené platenie odvodov do zdravotnej poisťovne, napríklad ako samoplatiteľ.

Ak sa odberateľ (obchodný partner) rozhodne, že fyzickú osobu nezamestná v trvalom pracovnom pomere, ale bude chcieť uzatvoriť spoluprácu s jej spoločnosťou s ručením obmedzeným, kde táto fyzická osoba bude vystupovať ako konateľ, nepredstavuje to pre odberateľa žiadne odvodové zaťaženie. Ďalej si v článku preto rozoberieme odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z hľadiska konateľa (ako zamestnanca) aj z hľadiska spoločnosti s ručením obmedzeným (ako zamestnávateľa).

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne konateľa v s. r. o.  z pohľadu zamestnávateľa (s. r. o.) a zamestnanca (konateľa)

1. Odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne konateľa v s. r. o., ktorý je odmeňovaný ako zamestnanec

Ak sa rozhodne konateľ vo svojej vlastnej s. r. o., že uzatvorí trvalý pracovný pomer (t. j. bude odmeňovaný na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy), zamestnanec ako aj zamestnávateľ zaplatí rovnaké odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako je to pri „bežnom“ zamestnancovi. Výnimkou však je to, že ak ide o konateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku spoločnosti, zamestnávateľ (spoločnosť) za neho neplatí garančné poistenie.

Zamestnanec (konateľ) zaplatí z uzatvorenej pracovnej zmluvy vo svojej spoločnosti odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 13,4 % z vymeriavacieho základu a zamestnávateľ (spoločnosť) za zamestnanca (konateľa) zaplatí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 35,2 % z vymeriavacieho základu.

2. Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne konateľa v s. r. o., ktorý dostáva odmenu za výkon svojej funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným

To, aké odvody zaplatí zamestnávateľ (spoločnosť) a zamestnanec závisí od toho, či odmenu za výkon svojej činnosti bude dostávať tento konateľ pravidelne (t. j. mesačne) alebo nepravidelne (napr. štvrťročne, polročne).

Pri pravidelnej odmene za výkon svojej činnosti zaplatí konateľ odvody vo výške 13,4 % z odmeny (pri nepravidelnej odmene 11 %) a spoločnosť s ručením obmedzeným zaplatí za konateľa odvody vo výške 34,15 % z odmeny (pri nepravidelnej odmene 31,75 %).

3. Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne konateľa v s. r. o., ktorý dostáva odmenu za výkon svojej funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným a je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere

V tomto prípade by rovnako ako konateľ (zamestnanec) aj spoločnosť (zamestnávateľ) platili odvody dvakrát – aj z vyplatenej odmeny za výkon činnosti konateľa a aj z uzatvoreného pracovného pomeru, za každé odmeňovanie zvlášť podľa vyššie uvedeného.

4. Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne konateľa v s. r. o., ktorému je vyplácaný podiel na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným

Ak je konateľ zároveň aj spoločníkom v s. r. o. (v jednoosobových „eseročkách je to takmer vždy), z podielu na zisku vytvoreného v roku 2017 a neskôr sa neplatia ani sociálne, ani zdravotné odvody. Konateľ už dostane podiel na zisku očistený o zrážkovú daň vo výške 7 %, ktorú mu zrazí spoločnosť. Nakoľko sa podiel na zisku vypláca spravidla raz ročne, a to jednorazovo alebo vo viacerých častiach, spoločník (ktorý je aj konateľom), ak nemá iný príjem (napr. ako SZČO, či zamestnanec) je povinný platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako samoplatiteľ.

Podrobnejšie informácie, ako aj porovnanie výšky zaplatených odvodov na praktickom príklad u konateľa nájdete v článku Aké odvody platí konateľ a spoločník s. r. o.

Porovnanie odvodového zaťaženia zamestnania vs. s. r. o. – prehľad

V nasledujúcej tabuľke vám prinášame prehľad odvodového zaťaženia v prípade uzatvorenia spolupráce formou zamestnania fyzickej osoby na trvalý pracovný pomer a formou uzatvorenia spolupráce so spoločnosťou s ručením obmedzeným:

Druh poistenia Zamestnanec / konateľ odmeňovaný ako zamestnanec Konateľ odmeňovaný pravidelnou odmenou Konateľ odmeňovaný nepravidelnou odmenou
Sadzba poistného
Nemocenské poistenie 1,4 % 1,4 % x
Starobné poistenie 4 % 4 % 4 %
Invalidné poistenie 3 % 3 % 3 %
Poistenie v nezamestnanosti 1 % 1 % x
Zdravotné poistenie 4 % 4 % 4 %
Spolu 13,4 % 13,4 % 11 %

Odvodová povinnosť z pohľadu zamestnávateľa / spoločnosti s ručením obmedzeným – prehľad

Druh poistenia Zamestnanec / konateľ odmeňovaný ako zamestnanec Konateľ odmeňovaný pravidelnou odmenou Konateľ odmeňovaný nepravidelnou odmenou
Sadzba poistného
Nemocenské poistenie 1,4 % 1,4 % x
Starobné poistenie 14 % 14 % 14 %
Invalidné poistenie 3 % 3 % 3 %
Poistenie v nezamestnanosti 1 % 1 % x
Garančné poistenie 0,25 % x x
Úrazové poistenie 0,80 % x x
Rezervný fond solidarity 4,75 % 4,75 % 4,75 %
Zdravotné poistenie 10 % 10 % 10 %
Spolu 35,2 % 34,15 % 31,75 %

Porovnanie daňového zaťaženia zamestnanca a konateľa v s. r. o.

Pri zamestnaní zamestnanca, či vyplácaní odmeny z výkonu činnosti konateľa (pravidelnej alebo nepravidelnej) je potrebné upozorniť na to, že zamestnávateľ (odberateľ, resp. samotná s. r. o.) je povinný sa prihlásiť ako platiteľ dane zo závislej činnosti (ak nie je) a je povinný zrážať zamestnancovi, resp. konateľovi z jeho hrubej mzdy, či odmeny preddavok na daň zo závislej činnosti. To, v akej sume zamestnávateľ zrazí zamestnancovi preddavok na daň zo závislej činnosti závisí aj od toho, či si zamestnanec uplatní alebo neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Viac informácií o nezdaniteľných častiach základu dane si môžete prečítať v článku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2019 alebo v článku Krátenie nezdaniteľnej časti základu dane v roku 2019

Zdaňovanie príjmu u konateľa, s. r. o. je rozdielne pri vyplácaní podielu na zisku (dividendy).

Okrem dane zo závislej činnosti je však potrebné spomenúť to, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako zamestnávateľ musí podávať aj daňové priznanie k dani z príjmov, a to po skončení zdaňovacieho obdobia. S. r. o. je povinná vyčísliť výsledok hospodárenia, ktorý pretransformuje na základ dane z príjmov a následne z toho vypočítať a zaplatiť vo výške 21 %. Viac informácií o dani z príjmov s. r. o. nájdete v našej téme Daň z príjmov PO

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Rodičovský dôchodok v roku 2024: komu, kedy a koľko sa vyplatí?

Rodičovský dôchodok (bonus) dostane v tomto roku 908 043 poberateľov. Priemerný rodičovský dôchodok na jedného rodiča bude 338,40 eur za rok. Vyplatený bude jednorazovo v júni 2024.

Komunikačný plán: pomoc so zavedením a prijatím zmien vo firme

Základom úspechu zavedenia inovácie či inej zmeny vo firme je komunikácia. Dôležitú rolu má preto komunikačný plán a vhodný výber komunikátora. Ako na to?

Žiadosť o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy: ako postupovať?

Ako požiadať o OČR, ak je škola či škôlka uzavretá? Ako správne vyplniť žiadosť a kto ju musí potvrdiť? Prehľad podstatných informácií.

Pracovná zmluva – náležitosti a informovanie o pracovných podmienkach

Zákonník práce upravuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a povinnosť informovať aj o ďalších podmienkach. Čo musí obsahovať každá pracovná zmluva a o čom môže zamestnávateľ informovať aj mimo nej?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky