„Zrušenie“ sviatkov a zákazu maloobchodného predaja od 1.11.2025

Menej dní pracovného pokoja, viac otvorených obchodov počas sviatkov. Čo sa mení od novembra 2025 a ktoré sviatky budú v roku 2026 zrušené? Ako reagujú firmy a čo zmena v praxi prinesie?

1. novembra 2025 nadobúda účinnosť zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Jedným z opatrení je „rušenie“ niektorých sviatkov. Rozšíri sa počet takých, ktoré nebudú dňami pracovného pokoja. Upravuje sa tiež zákaz maloobchodného predaja počas sviatočných dní.

Tento krok vyvolal diskusiu medzi odborníkmi, odbormi aj podnikateľmi. Zatiaľ čo vláda argumentuje, že opatrenie pomôže rozpočtu získať stovky miliónov eur a v rámci vlastného návrhu konsolidačných opatrení aj firmy apelovali na zníženie počtu dní pracovného pokoja, zástupcovia zamestnancov úpravu kritizujú. V čom vidia riziká, aké sú reakcie podnikateľov na schválené znenie zákona a čo zmena prinesie v praxi?

Sviatok automaticky neznamená voľno, dní pracovného pokoja bude menej

Na Slovensku sú významné dni rozdelené na pamätné a na sviatky. Počas pamätných dní sa pripomínajú dôležité udalosti, no nepovažujú sa za deň pracovného pokoja. Na druhej strane, donedávna paušálne platilo, že ak išlo o sviatok (či už štátny vyplývajúci z histórie krajiny, alebo tzv. cirkevný), považoval sa za deň pracovného voľna a ak niekto vtedy pracoval, mal nárok na príplatok.

To sa ale zmenilo v roku 2020 po schválení poslaneckého návrhu zaradiť pamätný deň 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) medzi sviatky, pričom ale prvýkrát išlo o sviatok, ktorý sa nepovažuje za deň pracovného pokoja. K ďalšej zmene došlo po nástupe novej vlády v roku 2023, keď sa v rámci prvého konsolidačného balíčka schválilo, že od roku 2025 počas sviatku 1. septembra – Dňa Ústavy Slovenskej republiky, nebude voľno. Na túto zmenu nadviazal tohtoročný konsolidačný balíček, ktorý priniesol ďalšie úpravy:

• od roka 2025 (vrátane) viac nie je dňom pracovného pokoja sviatok 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu); 
• dočasne sa rušia aj ďalšie dva dni pracovného pokoja – 8. máj 2026 (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september 2026 (Sedembolestná panna Mária).

Upozornenie: Pri zrušení niektorých sviatkov ako dní pracovného pokoja treba myslieť aj na zmeny v termínoch daňových povinností. Podľa § 27 ods. 4 zákona o správe daní, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posúva sa lehota na najbližší pracovný deň.

Keďže 17. november už od roku 2025 nie je dňom pracovného pokoja, a 15. november (termín na podanie oznámenia o zrážkovej dani a jej zaplatenie) pripadá na sobotu, daň treba podať a zaplatiť najneskôr v pondelok 17. novembra, nie 18. novembra ako by to bolo za iných okolností.

Rovnako, ak daňová alebo iná lehota pripadne na niektorý zo sviatkov, ktoré sa nepovažujú za deň pracovného pokoja (1.9., 28.10., 17.11. a v roku 2026 aj 8.5. a 15.9.), treba ju splniť v ten deň, nie neskôr.

V počte sviatkov sme rekordérmi, naša ekonomika si taký luxus nemôže dovoliť

Zástupcovia podnikateľov dlhodobo poukazujú na to, že Slovensko má viac sviatkov než mnohé vyspelé krajiny aj naši susedia. Podľa Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) je Slovensko so 16 sviatkami rekordérom a v porovnaní s našimi susedmi sú aj dva, či tri voľné dni navyše luxus, ktorý si slovenská ekonomika nemôže dovoliť. Omyl podľa podnikateľov vzniká pri posudzovaní dopadov na zamestnancov. Počas sviatkov existujú dve skupiny: jedni majú voľno a žiadne príplatky nedostávajú, druhí pracujú a príplatky síce dostanú, no ide o vyšší náklad pre firmu, nie o novú hodnotu vytvorenú samotným sviatkom. „Nadštandardný počet voľných dní znižuje konkurencieschopnosť podnikov a spomaľuje výkon ekonomiky, čo sa napokon premieta aj do možností firiem zvyšovať mzdy. Priestor na rast zárobkov vzniká predovšetkým vďaka vyššej produktivite práce, nie vďaka vyššiemu počtu voľných dní schválených parlamentom", uvádza ZPS.

Združenie podnikateľov Slovenska zároveň pripomína, že pre zamestnávateľov má každý sviatok svoju cenu. Produkcia v mnohých odvetviach stojí, no za prácu vo sviatok sa vyplácajú príplatky, ktoré zvyšujú mzdové náklady. V aktuálnej ekonomickej situácii môže preto zníženie počtu sviatkov aj prispieť k udržaniu pracovných miest.

Aktualizácia k 6.11.2025: Ako upozornil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR v pondelok 3.11.2025, v zákone o konsolidácii verejných financií je chyba. Nakoľko nedošlo k nadväzujúcej úprave Zákonníka práce, z legislatívy aktuálne vyplýva, že pri dočasne zrušených sviatkoch 8.5.2026 a 15.9.2026, ktoré budú riadnym pracovným dňom, bude patriť pracujúcim zamestnancom 100 % príplatok. Legislatívno-technickú chybu uznal aj minister práce Erik Tomáš a avizoval jej včasné odstránenie.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) zasa uvádza, že z hľadiska ekonomiky má „rušenie sviatkov" mierne pozitívny dopad na celkovú produktivitu, najmä v odvetviach, kde sa výroba alebo služby úplne zastavujú počas dní pracovného pokoja. Samotní zamestnávatelia predložili ešte v apríli 2025 návrh konsolidačných opatrení, ktorý zahŕňa viac ako 30 systémových krokov so štrukturálnym efektom 7 miliárd eur. Medzi nimi bolo aj zrušenie dvoch štátnych sviatkov s odhadovaným prínosom asi 300 miliónov eur ročne. Ale znižovanie počtu sviatkov podľa Martina Hoštáka, generálneho sekretára RÚZ, nenahradí absenciu skutočných reforiem a nemôže byť vnímané ako systémové ozdravné opatrenie. Naopak, zamestnávatelia majú za to, že najmä dočasné „zrušenie sviatkov" je len kozmetickým opatrením na krátkodobé zvýšenie produkcie a daňových príjmov, nerieši ale podstatu problému - neefektívne výdavky a prerozdeľovanie v štáte. 

Ďalší pohľad na problematiku ale majú podnikatelia v HoReCa sektore, teda v gastronómii a cestovnom ruchu. Ako pre Podnikajte.sk uvádza Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), štátne sviatky boli dlhodobo využívané ako príležitosť na krátku dovolenku či predlžený víkend, čo pre HoReCa prevádzky v praxi znamená viac návštevníkov a vyššie tržby. Čo im kompenzuje vyššie náklady, napríklad na príplatky pre zamestnancov, a má pre nich ekonomický význam. „Sviatky sú teda vo všeobecnosti pre HoReCa podniky dňami, kedy očakávajú vyššiu návštevnosť a patrične sa ne pripravujú. Odhliadnuc od skutočnosti, že Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším počtom sviatkov a dní pracovného pokoja, rušenie štátnych sviatkov môže spôsobiť v sektore cestovného ruchu pokles návštevnosti a obratov, teda dosiahne sa opačný efekt, ako sa očakáva od celkového efektu na ekonomiku,“ vysvetľuje M. Harbuľák. Prvá skúsenosť, ktorú so „zrušeným“ sviatkom majú, ale zatiaľ zásadný medziročný rozdiel neukázala. „Keďže tento rok pripadol 1. september na pondelok, no predchádzal mu iný štátny sviatok – Výročie SNP, ktoré pripadlo na piatok, 29. augusta, výpadok v podobe návštevnosti nebol výrazný. Došlo len k skráteniu pobytov,“ informuje prezident asociácie.

Viac práce, menej oddychu – odborári sú proti rušeniu „voľných dní“

Z opačného pohľadu vnímajú situáciu zamestnávateľské odbory. Ako za Konfederáciu odborových zväzov (KOZ) uvádza hovorkyňa Martina Nemethová, s rušením sviatkov ako dní pracovného pokoja sa nestotožňujú.

Vo firmách, ktoré by počas voľných sviatočných dní aj tak fungovali, budú po novom pracovať zamestnanci za štandardnú mzdu, čo podľa M. Nemethovej znižuje ich príjmy. KOZ na sociálnej sieti uviedlo, že pre niektorých zamestnancov môže ísť o sumu 120 eur ročne. „Výsledkom bude, že sa zvýši celkový počet odpracovaných hodín, ale priemerná mzda ostane rovnaká, alebo dokonca klesne, ak vezmeme do úvahy stratu príplatkov za sviatky,“ konštatuje hovorkyňa KOZ.

M. Némethová zároveň poukazuje na dáta štatistík, ktoré ukazujú, že veľká časť slovenskej pracovnej sily pracuje v podmienkach neumožňujúcich dostatočný oddych. Zrušenie sviatkov ako dní pracovného pokoja tento tlak podľa jej slov ešte zvýši. „Slováci týždenne odpracujú v priemere 39,6 hodín, pričom priemer v Európskej únii je len 37,1 hodiny. Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ argumentuje hovorkyňa.

M. Nemethová ale tiež hovorí o možnosti, ktorú zamestnanci majú, keď vybrané štátne sviatky nebudú dňami pracovného pokoja. „Hoci zamestnanci nebudú mať nárok na príplatky, môžu si prostredníctvom odborovej organizácie dohodnúť lepšie pracovné podmienky v kolektívnej zmluve, ako ustanovuje zákon. V nej možno dohodnúť aj priaznivejšie odmeňovanie. Zamestnanci organizovaní v odboroch teda majú možnosť zvýšiť svoj príjem prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. Úspešnosť vyjednávania závisí od schopnosti odborovej organizácie a zamestnancov a od vôle zamestnávateľa,“ vysvetľuje.

Ktoré sviatky by Slováci obetovali? Prieskum odhalil generačné rozdiely

K téme „rušenia“ sviatkov sa vyjadrili aj Slováci v prieskume portálu Rozhovory so Šimonom a agentúry SCIO. Názor zisťovali na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, pričom prieskum bol realizovaný v dňoch 17. – 22. septembra 2025. Oslovení v ňom mali označiť tri zo šestnástich sviatkov (dní pracovného pokoja), ktorých by boli ochotní vzdať sa. „Prieskum ukázal, že občania Slovenska sú pomerne jednoznačne ochotní zachovať už dnes platný stav, kedy počas troch sviatkov (Dňa ústavy SR, Dňa boja za slobodu a demokraciu a Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu) nemajú zároveň aj deň pracovného pokoja a podľa najnovšie prijatej legislatívy, to presne vyšlo aj na štvrtý sviatok - 15. september, sviatok Sedembolestnej panny Márie,“ uviedol Šimon Žďárský, v spolupráci s ktorým sa prieskum realizoval.

Preferencie sa ale výrazne líšili podľa politického smerovania. Koaliční voliči sú skôr za zachovanie dnes platného právneho stavu, opoziční voliči by akceptovali zrušenie sviatku práce 1. mája a (s výnimkou voličov KDH) aj Sv. Cyrila a Metoda 5. júla či (dočasne zrušenej) Sedembolestnej panny Márie 15. septembra. „Podobne je to aj v prípade rozdelenia respondentov podľa veku a vzdelania. Je zrejmý zásadne rozdielny pohľad generácií na túto otázku. Zatiaľ čo najmladšia veková kategória jednoznačne uprednostňuje vzdanie sa cirkevných sviatkov, najstarší obyvatelia uprednostňujú zrušenie Dňa boja za slobodu a demokraciu,“ uvádza hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus a dodáva: „Stredná generácia zase pomerne jednoznačne označila Deň ústavy za ten, ktorého by bola ochotná sa vzdať.“

Znižovanie počtu sviatkov ako dní pracovného pokoja ale určite nepatrí medzi populárne opatrenia. Združenie podnikateľov Slovenska upozorňuje, že ak by išlo o alternatívu k zvyšovaniu daní, občania by takýto krok prijali s väčším pochopením. To sa však zatiaľ nedá povedať, nakoľko tretí konsolidačný balík od roku 2026 zásadne zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie podnikateľov, SZČO aj zamestnancov. Potvrdzuje to aj M. Hošták za RÚZ: „Z pohľadu firiem toto opatrenie predstavuje len okrajový efekt v porovnaní s tým, ako konsolidačné balíky vlády zvyšujú ich daňovo-odvodové zaťaženie, administratívne povinnosti a náklady na prácu."

Zamestnávatelia zároveň zdôrazňujú, že ak vláda skutočne chce posilniť konkurencieschopnosť a produktivitu, mala by:

• najprv zefektívniť prevádzku verejnej správy, znížiť jej zamestnanosť a výdavky,
• zaviesť adresnosť sociálnych dávok a odstrániť plošné dotácie,
• a otvoriť reálny sociálny dialóg o prioritách, namiesto jednostranných rozhodnutí.

„Zrušenie niektorých sviatkov preto vnímame len ako doplnok, ktorý má zmysel iba v kontexte širších systémových reforiem, nie ako samostatný nástroj ozdravenia verejných financií," dopĺňa generálny sekretár RÚZ.

Zmeny opäť bez diskusie - podnikatelia by uvítali zmenu v systéme voľna

„Tak ako pri všetkých konsolidačných opatreniach, aj rušenie voľných dní vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá by pomohla nájsť širšiu spoločenskú zhodu - a to nielen o tom, ktoré konkrétne dni ubrať či zachovať, ale aj o možnostiach efektívnejšieho usporiadania voľna,“ uvádza ZPS. Podľa združenia je napríklad potrebné brať do úvahy, že ak sviatok pripadne na stred týždňa, narúša plynulosť práce a komplikuje jej organizáciu. Preto by podľa podnikatľov diskusia nemala byť iba o konkrétnych dňoch, ale aj o systéme voľna – napríklad, či by sa niektoré voľné dni nemali, podobne ako v iných krajinách, pripájať k víkendu.

S takýmto riešením súhlasí tiež M. Harbuľák: „Rozumieme aj potrebám podnikov v iných odvetviach, ako je napríklad priemysel, kde štátne sviatky spôsobujú pokles výroby, či výluky. Existujú však aj iné riešenia, ktoré uplatňujú niektoré krajiny. Ako príklad uvediem Írsko, kde sa niektoré sviatky automaticky uplatňujú v pondelok, a to bez ohľadu na to, na aký deň v danom roku pripadne štátny sviatok.“ Tento systém sa podľa neho javí ako vhodný kompromis pre všetky sektory. „Je len na škodu, že k týmto zmenám neprebehla odborná diskusia a analýza dopadov,“ dodáva prezident AHRS.

Poznámka: Dôsledkom rozhodnutia bez diskusie a zváženia argumentov dotknutých strán, je aj nesúlad medzi individuálnymi rozhodnutiami škôl a zamestnávateľov. Mnohé firmy sa rozhodli napríklad počas 17.11.2025 aj tak udeliť zamestnancom pracovné voľno. Rovnako tak viaceré školy nechávajú napriek zmene v zákone školákov doma – to ale znamená problém pre tých rodičov, pre ktorých sa sviatok stáva pracovným dňom.

Zákaz predaja v maloobchode sa od 1.11.2025 týka len šiestich sviatkov

Zároveň sa zákonom o konsolidácii verejných financií upravuje obmedzenie maloobchodného predaja, a to už s účinnosťou od 1.11.2025. Po ôsmich rokoch sa mení ustanovenie Zákonníka práce, ktoré počas sviatkov zakazovalo nariadiť zamestnancovi prácu (ani ju s ním dohodnúť), ak je predmetom práce predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane súvisiacich prác. Zjednodušene sa hovorí o obmedzení maloobchodného predaja. Naďalej platí, že výnimku zo zákazu má:

• maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
• maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
• maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach hromadnej dopravy a v nemocniciach,
• predaj cestovných lístkov, suvenírov,
• predaj kvetov počas 8. mája a kvetov/ozdobných predmetov na hrobové miesta 1. novembra.

Výnimku tiež má nariadenie práce zamestnancovi v prípade, že ide o nevyhnutné práce, ktoré nemožno vykonať v pracovných dňoch, ako:

• naliehavé opravárske práce,
• nakladacie a vykladacie práce,
• inventúrne a uzávierkové práce,
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke namiesto zamestnanca, ktorý sa nedostavil,
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín,
• práce v nepretržitej prevádzke a
• práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

A zatiaľ čo doposiaľ sa obmedzenie maloobchodného predaja týkalo všetkých sviatkov (pričom 24.12. po 12. hodine), od 1.11.2025 sa bude zákaz nariadenia práce zamestnancovi v maloobchode týkať už len týchto 6 sviatočných dní:

• 1. január,
• Veľký piatok,
• Veľkonočná nedeľa,
• 24. december po 12. hodine,
• 25. december,
• 26. december.

Počas ostatných sviatkov budú môcť byť prevádzky otvorené, a to aj v prípade, že je považovaný za deň pracovného pokoja. Obchody tak môžu fungovať už počas nadchádzajúceho Sviatku všetkých svätých 1. novembra 2025. Otázne je, ako sú na túto zmenu pripravení samotní obchodníci, čo sa týka zabezpečenia pracovnej sily, nakoľko k schváleniu úpravy došlo len pred nedávnom – 24. septembra 2025, pričom v Zbierke zákonov SR bol zverejnený 9. októbra 2025.

Prehľad sviatkov ako dní pracovného pokoja a pravidiel maloobchodného predaja s účinnosťou od 1.11.2025 uvádzame v tabuľke: