Právna úprava chráni nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Ak sa zamestnanec rozhodne, že chce popri práci podnikať, existujú určité zákonné obmedzenia.
Podnikať a mať pritom príjem aj zo zamestnania? Áno, je to možné, avšak nie bezhranične. To znamená, že v našom právnom poriadku existujú určité obmedzenia a povinnosti, ktoré je dobré poznať dopredu. Čo by teda každý zamestnanec, ktorý sa rozhodne aj podnikať, mal vedieť?
Podnikanie a pracovný pomer so súhlasom zamestnávateľa
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v zásade súbežnému podnikaniu a zamestnaniu v pracovnom pomere nebráni. Bude však potrebné rozlišovať, či si zamestnanie a podnikanie nekonkuruje.
Pokiaľ sa zamestnanec rozhodne súbežne podnikať s predmetom činnosti, ktorý má k zamestnávateľovi konkurenčný charakter, bude potrebovať jeho predchádzajúci písomný súhlas. Bez neho nemožno také podnikanie realizovať a ani začať. Súhlas, resp. nesúhlas by mal zamestnávateľ udeliť do 15 dní od predloženia žiadosti, pričom Zákonník práce upravuje, že pokiaľ tak zamestnávateľ neurobí a do 15 dní sa vôbec nevyjadrí (či už pozitívne alebo negatívne), bude platiť, že súhlas udelil.
Rovnako bude súhlas zamestnávateľa potrebný aj v prípade, ak ide o osobu, ktorá už podniká a ešte sa len ide zamestnať u zamestnávateľa, ktorý vykonáva konkurenčný predmet činnosti. Vtedy by mala táto osoba svojho budúceho zamestnávateľa informovať dopredu, najneskôr pri vzniku pracovného pomeru, aby včas vedela, či môže v podnikaní pokračovať alebo ho bude musieť zrušiť/pozastaviť.
Konkurovať v podnikaní svojmu zamestnávateľovi možno len s jeho súhlasom
Síce Zákonník práce priamo nevyžaduje písomnú formu žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľa, s ohľadom na potrebu istoty zamestnanca, že takúto žiadosť skutočne dal a preukázanie, kedy ju zamestnávateľovi doručil, bude potrebné požiadať zamestnávateľa rovnako písomne. V tejto žiadosti by mal zamestnanec objasniť, podnikateľskú činnosť s akým predmetom plánuje vykonávať, aby sa zamestnávateľ mohol kvalifikovane rozhodnúť.
Ak by sa napríklad zamestnanec, ktorý pracuje ako zamestnanec v spoločnosti vyrábajúcej nábytok, rozhodol podnikať v drevárskom odvetví a ručne vyrábať na živnosť drevené komody, mal by si vypýtať od zamestnávateľa, písomne, dopredu súhlas. Ak by zamestnávateľ po tom, čo ho zamestnanec s takouto žiadosťou oslovil, nereagoval a vôbec mu neodpovedal ani na 15. deň od jej doručenia, mohol by zamestnanec 16. dňom s podnikaním, ktoré má konkurenčný charakter, začať.
Založenie živnosti alebo s.r.o. popri zamestnaní
Formálny proces začatia podnikania ohlásením živnosti je pomerne jednoduchý. Stačí vyplniť a odoslať tlačivo (listinne alebo elektronicky), zaplatiť správny poplatok a počkať na vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Výška poplatku sa líši podľa toho, aká živnosť bude predmetom ohlásenia, t. j. či voľná, remeselná alebo viazaná. Ak sa zamestnanec rozhodne ohlásiť listinnou formou voľnú živnosť, za každú voľnú živnosť potom uhradí poplatok vo výške 7 eur, za remeselnú alebo viazanú živnosť až 22 eur. Pri elektronickom ohlásení prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“) je na poplatkoch možné ušetriť. Voľné živnosti sú v takom prípade od poplatku úplne oslobodené a za elektronické ohlásenie každej viazanej alebo remeselnej živnosti bude potrebné uhradiť poplatok vo výške 11 eur.
Obdobne sa možno rozhodnúť založiť aj obchodnú spoločnosť a podnikať napríklad prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Proces založenia a vzniku s.r.o. je o niečo náročnejší a vyžaduje viac úkonov. Najskôr je potrebné spísať spoločenskú zmluvu, resp. zakladateľskú listinu, ak je zakladateľom len 1 osoba. Pred tým, ako bude podaný návrh na zápis s.r.o. do obchodného registra, je potrebné mať splatené peňažné vklady najmenej v rozsahu 30 % a až zápisom do obchodného registra s.r.o. vznikne. Poplatok za návrh na prvý zápis do obchodného registra je aktuálne vo výške 220 eur.
Podnikanie a pracovný pomer bez súhlasu zamestnávateľa
Zákonník práce súhlas zamestnávateľa na súbežné podnikanie zamestnanca nevyžaduje v dvoch prípadoch, a to:
- ak nejde o podnikanie, ktoré má konkurenčný charakter alebo
- ak ide o výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti, vtedy sa konkurenčný charakter činnosti k zamestnaniu vôbec nesleduje.
Teda pokiaľ by sa napríklad zamestnanec pracujúci v spoločnosti vyrábajúcej nábytok rozhodol súčasne so zamestnaním aj podnikať v doprave, nemusí od svojho zamestnávateľa požadovať súhlas. Rovnako nebude súhlas zamestnávateľa potrebovať napríklad právnik či účtovník, ktorý sa rozhodne o práve či účtovníctve prednášať na konferencii.
Odvolanie súhlasu zamestnávateľa
Zamestnávať môže ním udelený súhlas odvolať, avšak len z vážnych dôvodov a v písomnej forme. Písomné odvolanie súhlasu zamestnávateľa musí vždy obsahovať dôvody tohto odvolania. Následne je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu podnikanie ukončiť. Pri prevádzkovaní živnosti bude mať 2 možnosti, a to pristúpiť k úplnému zrušeniu prevádzkovania živnosti, alebo k prerušeniu živnosti.
Prerušenie môže využiť napríklad vtedy, pokiaľ by existovala možnosť, že zamestnávateľ v budúcnosti súhlas znovu udelí (prípadne plánuje pracovný pomer ukončiť). Zákonník práce totiž nelimituje, koľkokrát možno zamestnávateľa o udelenie súhlasu požiadať.
Ak zamestnávateľ ním pôvodne udelený súhlas s výkonom podnikateľskej činnosti s konkurenčným predmetom podnikania odvolá, je základnou povinnosťou zamestnanca prestať takéto podnikanie vykonávať, ale nie je nevyhnutne nutné živnosť úplne zrušiť. Ako následne postupovať?
Či už sa zamestnanec rozhodne podnikanie ukončiť úplne a živnosť zrušiť alebo podnikanie len pozastaviť a živnosť prerušiť, v oboch prípadoch na to bude potrebovať vyplniť príslušný formulár. Môže sa rozhodnúť, že ho vyplní fyzicky a pošle poštou prípadne osobne odnesie na živnostenský úrad, alebo využije elektronický formulár prostredníctvom služby ÚPVS.
Ak sa zamestnanec rozhodne použiť službu ÚPVS, bude musieť disponovať s kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorým vyplnený formulár podpíše a následne odošle na kontaktné miesto. Poplatok za elektronické podanie prerušenia živnosti je vo výške 2 eur, za listinné podanie vo výške 4 eur. Oznámenie o ukončení podnikania sa realizuje bezplatne.
Obmedzenie podnikania po skončení pracovného pomeru
Zákonník práce upravuje aj možnosť tzv. konkurenčnej doložky. Ide o písomné ustanovenie v pracovnej zmluve, ktorým sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najviac 1 rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
Podnikanie možno obmedziť aj po skončení pracovného pomeru
Ochrana zamestnávateľa vložením konkurenčnej doložky do pracovnej zmluvy má byť primeraná. Pokiaľ by sa stalo, že obmedzenie inej zárobkovej činnosti zamestnanca je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd takýto záväzok zamestnanca obmedziť alebo aj úplne zrušiť.
Za uzatvorenie konkurenčnej doložky bude zamestnávateľ zamestnancovi platiť primeranú finančnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac plnenia záväzku nevykonávať podnikanie s konkurenčným predmetom podnikania. Pokiaľ napríklad bolo v pracovnej zmluve dohodnuté, že na obdobie 6 mesiacov po skončení pracovného pomeru nesmie zamestnanec podnikať vo výrobe nábytku, bude mu zamestnávateľ, drevárska spoločnosť, 6 mesiacov od skončenia pracovného pomeru hradiť dohodnutú náhradu.
Rovnako naopak, ak by zamestnanec porušil toto dohodnuté obmedzenie, je možné v pracovnej zmluve dohodnúť primeranú finančnú náhradu pre zamestnávateľa. Náhrada zamestnávateľovi za porušenie povinnosti nepodnikať v konkurenčnej oblasti nesmie prevýšiť celkovú sumu, akú zamestnávateľ zamestnancovi zaplatí po skončení pracovného pomeru za plnenie konkurenčnej doložky. Ak by si napríklad zamestnávateľ a zamestnanec dohodli náhradu zamestnancovi vo výške 1 000 eur mesačne po dobu 6 mesiacov a súčasne by si dohodli, že ak zamestnanec svoje obmedzenie poruší, uhradí náhradu zamestnávateľovi, táto náhrada by nemohla byť vyššia ako 6 000 eur.
Úhrada náhrady zamestnávateľovi neruší dohodnutý záväzok zamestnanca nepodnikať v konkurenčnej oblasti, ak tak urobil, mal by bez zbytočného odkladu pristúpiť k prerušeniu/zrušeniu podnikania s týmto predmetom do uplynutia dohodnutého času trvania konkurenčnej doložky.
Konkurenčnú doložku možno zo strany zamestnanca vypovedať, ak mu zamestnávateľ nezaplatil dohodnutú odmenu v lehote do 15 dní od uplynutia lehoty jej splatnosti. Zamestnávateľ môže od konkurenčnej doložky odstúpiť, avšak len počas trvania pracovného pomeru.
Obmedzenie podnikania bývalého zamestnanca v konkurenčnej oblasti mu nebráni podnikať v akejkoľvek inej oblasti.
Podnikanie a štátnozamestnanecký pomer
Zákon č. 55/2017 Z. z o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) upravuje osobitné obmedzenia, ktoré neumožňujú súčasne podnikať a pracovať v štátnozamestnaneckom pomere.
Podľa § 112 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe štátny zamestnanec nesmie
- podnikať,
- vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
- byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.
Z uvedeného vyplýva, že napríklad štátny zamestnanec ministerstva nemôže súčasne pôsobiť ako člen predstavenstva akciovej spoločnosti, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť zhodnú či podobnú s náplňou jeho pracovnej činnosti na tomto ministerstve. Teda napríklad štátny zamestnanec ministerstva, ktorý pracuje na ekonomickom útvare, nemôže súčasne vykonávať zárobkovú činnosť v oblasti účtovníctva.
Zákon o štátnej službe je tak prísnejší než Zákonník práce. Súčasne požaduje, aby štátny zamestnanec v lehote do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázal skončenie, pozastavenie alebo prerušenie podnikania. Ukončiť členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnických osôb, napríklad v dozornej rade či na pozícii konateľa nebude musieť len v prípade, ak mu služobný úrad vysloví s pôsobením v týchto orgánoch písomný súhlas. Tento súhlas by mal byť poskytnutý rovnako v lehote 30 dní od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.
Zákon o štátnej službe upravuje určité výnimky zo zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti, resp. členstva v menovaných orgánoch právnických osôb, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Ide napríklad o situáciu, ak bol štátny zamestnanec vyslaný do niektorého z menovaných orgánov takej právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vládou alebo služobným úradom, alebo napríklad ak vykonáva činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť hlavného kontrolóra obce, lekársku posudkovú činnosť, vedeckú, publikačnú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť, športovú činnosť a pod.
Na záver je potrebné upozorniť, že určité obmedzenia súbehu podnikateľskej či zárobkovej činnosti a zamestnania upravujú aj rôzne osobitné predpisy, najmä stavovské predpisy upravujúce povinnosti tej – ktorej profesie. Príkladom môže byť zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v prípade, ak advokátovi zapísanému v zozname advokátov nezanikne alebo naopak vznikne pracovný pomer či obdobný pracovný vzťah okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania, Slovenská advokátska komora pozastaví takému advokátovi výkon advokácie. O rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje Slovenská advokátska komora. Pokiaľ by sa advokát popri svojej profesii chcel zamestnať napríklad ako ekonomický riaditeľ, bude potrebné v prvom rade posúdiť, či nejde o činnosť, ktorá odporuje povahe a etickým princípom advokátskeho povolania.
