Všetko o živnosti – 20 otázok a odpovedí

Kedy je potrebná živnosť, ako ju založiť, aké sú odvody či dane živnostníka? Odpovede na 20 častých otázok o živnosti pre začínajúcich podnikateľov.

1. Je potrebná vždy živnosť, ak chce fyzická osoba začať podnikať?

Vo všeobecnosti platí, že na každé podnikanie je potrebné získať určité oprávnenie. Živnosť je len jedným z viacerých druhov oprávnení na podnikanie. Okrem živností je možné podnikať napríklad na základe lekárskej licencie, na základe zápisu do registra finančných agentov, na základe zápisu do zoznamu advokátov, takže nie vždy je nevyhnutné mať na podnikanie práve živnosť. Treba však povedať, že živnosti zahŕňajú najväčší počet druhov podnikania a sú najčastejším oprávnením na podnikanie na Slovensku. Zjednodušene platí, že ak sa na nejaké podnikanie nevyžaduje splnenie špecifických požiadaviek podľa osobitných zákonov, tak je na toto podnikanie potrebné získať živnosť.

2. Vyžaduje sa živnosť aj vtedy, ak sa činnosť vykonáva príležitostne?

Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Jedným zo znakov teda je, že musí spĺňať podmienku sústavnej činnosti. Ak niekto vykoná nejakú činnosť príležitostne za účelom dosiahnutia zisku, nemožno hovoriť o podnikaní. Na vykonanie príležitostnej činnosti preto nie je potrebná živnosť. Čo sa však považuje za príležitostnú činnosť a čo za sústavnú, to závisí od posúdenia konkrétneho prípadu najmä s prihliadnutím na charakter, rozsah a periodicitu tejto činnosti. Ak napríklad krajčírka, ktorá je zamestnaná v odevnej spoločnosti, počas pandémie predala zopár doma ušitých rúšok, nepôjde o podnikanie. Je však možné, že aj tieto príjmy z príležitostnej činnosti bude potrebné zdaniť.

3. Čo je potrebné na získanie živnosti?

Existujú tri druhy živností, a to voľné, viazané a remeselné. V prípade voľných živností, ktorých je najviac, podmienky na ich prevádzkovanie spĺňa takmer každý dospelý človek. Je potrebné dosiahnuť vek 18 rokov, byť spôsobilý na právne úkony a bezúhonný (nebyť odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin súvisiaci s predmetom podnikania). Ide napríklad o administratívne služby, reklamné služby, maloobchod či veľkoobchod. 

Prečítajte si tiež

Viazané a remeselné živnosti už môže prevádzkovať len ten, kto má na ich vykonávanie odbornú spôsobilosť. To znamená, že aby mohol podnikateľ vykonávať viazané alebo remeselné živnosti, musí mať k danému predmetu podnikania najčastejšie nejaký doklad o vzdelaní, nejaké osvedčenie a prípadne aj nejakú odbornú prax. Viazanou živnosťou je napríklad prevádzkovanie cestovnej agentúry, pohrebnej služby či výroba zbraní a streliva, remeselnou napríklad stolárstvo, kozmetické služby či kaderníctvo. Novinky v úprave živnostenského podnikania prináša novela zákona s účinnosťou od 1. augusta 2021 - viac informácií nájdete v článku Zmeny živnostenského zákona od 1. 8. 2021

4. Je možné získať na podnikanie formou živnosti podporu od štátu?

Podpora pre začínajúcich živnostníkov (SZČO) na rozbeh podnikania sa v priebehu času mení – menia sa niektoré podmienky, schémy či výška pomoci. Vo všeobecnosti je možné žiadať o príspevky z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ak ide o osobu evidovanú určitú dobu na úrade práce, ktorá sa rozhodne podnikať). Obrátiť sa môžete taktiež na Slovak Business Agency. Agentúra vám vie pomôcť okrem iného aj s poradenstvom, ktoré najmä v začiatkoch môže byť prínosnejšie ako finančná pomoc.

5. Je potrebný minimálny vklad pri založení živnosti?

V súvislosti so živnosťou sa nevyžaduje do podnikania vložiť žiaden minimálny vklad. Ak chce niekto začať podnikať ako fyzická osoba, tak môže začať prevádzkovať živnosť bez akéhokoľvek vstupného kapitálu. Minimálny vklad je potrebné vložiť len do niektorých obchodných spoločností, ale táto požiadavka tiež nesúvisí so živnosťou ako oprávnením na podnikanie, ale s právnou úpravou týchto právnických osôb.

6. Na akom úrade je možné získať živnosť a dá sa založiť živnosť online?

Živnosť sa získava na tzv. živnostenskom úrade, resp. jednotnom kontaktnom mieste. Je to okresný úrad, konkrétne odbor živnostenského podnikania. Na získanie živnosti je potrebné podať ohlásenie živnosti, čo je možné urobiť osobne alebo elektronicky (online). 

Prečítajte si tiež

Fyzickým osobám vzniká oprávnenie prevádzkovať živnosť už odo dňa ohlásenia živnosti, teda odo dňa osobného predloženia formuláru na ohlásenie živnosti živnostenskému úradu alebo jeho elektronického odoslania cez portál www.slovensko.sk. Podrobnosti o celom postupe založenia živnosti je možné nájsť v článku Založenie živnosti v roku 2021.

7. Môže si živnostník živnosť v prípade potreby pozastaviť alebo zrušiť?

Áno, živnosť je možné kedykoľvek pozastaviť alebo zrušiť. Pozastavenie živnosti je možné vykonať jednoducho na základe oznámenia živnostenskému úradu. Do konca júla 2021 platí, že živnosť je možné pozastaviť na obdobie najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Výnimočne počas situácie spôsobenej ochorením COVID-19 bolo upravené, že živnosť je možné pozastaviť aj na kratšie obdobie ako šesť mesiacov. Po schválení novely zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) však bude platiť, že od 1. augusta 2021 už doba pozastavenia živnosti nebude zákonom limitovaná (zrušila sa minimálna aj maximálna doba prerušenia). Viac informácií o pozastavení živnosti uvádzame v článku o povinnostiach, daniach a odvodoch pri prerušení živnosti.

Na základe rozhodnutia podnikateľa je možné živnosť kedykoľvek aj zrušiť (ukončiť celé podnikanie). Postačuje na to tiež len oznámenie živnostenskému úradu.

8. Platí živnostník zdravotné poistenie už na začiatku živnosti?

V prípade zdravotných odvodov je to tak, že začínajúci živnostník musí hneď od založenia živnosti platiť preddavky na zdravotné poistenie. Ak má na účely zdravotného poistenia postavenie len živnostníka, tak je určená aj ich minimálna výška. Ak živnosť vykonáva napríklad popri zamestnaní, tak si môže určiť vlastnú výšku preddavkov na zdravotné poistenie. Na základe podaného daňového priznania a vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa však (vo forme nedoplatku alebo preplatku na zdravotnom poistení) vyrovná rozdiel medzi sumou, v akej boli a v akej mali byť preddavky na zdravotné poistenie zaplatené podľa skutočnej výšky príjmov.

9. Od kedy vzniká živnostníkovi povinnosť platiť sociálne odvody?

V prípade sociálnych odvodov je to tak, že hneď po založení živnosti živnostník nemusí platiť žiadne sociálne poistenie. To, či bude alebo naďalej nebude musieť živnostník platiť sociálne poistenie, sa bude prvýkrát posudzovať podľa výšky jeho príjmov až po tom, ako podá svoje prvé daňové priznanie. Konkrétne môže živnostníkovi vzniknúť povinnosť platiť sociálne poistenie až od 1. júla (prípadne od 1. októbra, ak má živnostník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom si živnosť založil.

Problematika zdravotných a sociálnych odvodov živnostníkov je zložitá, preto odporúčame prečítať si aj článok Odvody SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.1.2021.

10. Do akej výšky ručí živnostník za záväzky z podnikania?

Fyzická osoba ručí za záväzky vyplývajúce z jej živnostenského podnikania neobmedzene, teda celým svojím majetkom, a to obchodným aj osobným majetkom. Znamená to, že ak živnostník nesplní pri svojom podnikaní voči zákazníkom alebo obchodným partnerom svoj záväzok (napríklad nezaplatí faktúru), tak mu môže byť siahnuté aj na nehnuteľnosť, v ktorej býva, alebo aj auto, ktoré vôbec nepoužíva na podnikanie.

Prečítajte si tiež

To isté platí aj vtedy, ak spôsobí svojím podnikaním niekomu škodu. Neobmedzené ručenie živnostníkov je jednou z nevýhod tejto právnej formy podnikania v porovnaní s napríklad s. r. o.

11. Môže si živnostník vyplatiť zisk kedykoľvek alebo až po skončení roka?

Vlastníctvo fyzickej osoby nie je z právneho hľadiska rozdelené na časť, ktorá sa týka jej podnikateľskej činnosti, a na časť, ktorá sa týka jej nepodnikateľskej činnosti. Fyzická osoba je stále tým istým právnym subjektom. Živnostník má preto právo kedykoľvek a akokoľvek zaobchádzať s peniazmi získanými z podnikania. Môže teda vziať peniaze z podnikateľského bankového účtu, prípadne z pokladnice a tieto prostriedky kedykoľvek použiť aj na súkromné účely. Žiadny vplyv na to nemá to, že prípadný zisk z podnikania bude zdaňovať až po skončení príslušného roka po podaní daňového priznania.

Článok pokračuje pod reklamou

12. Musí mať živnostník podnikateľský bankový účet?

Aj keď žiadny právny predpis neukladá živnostníkovi povinnosť mať zriadený bankový účet, ktorý bude používať na podnikanie, podnikať bez bankového účtu je v súčasnosti skôr teoretická možnosť. Nemožnosť vykonávať platby bezhotovostne môže spôsobovať živnostníkovi problémy a navyše, hotovostné platby legislatíva obmedzuje, limit je 5 000 eur.

Prečítajte si tiež

Pokiaľ ide o typ bankového účtu živnostníka, ani v tomto smere žiadny predpis nehovorí o tom, že živnostník musí mať peňažné prostriedky používané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou sústredené na osobitnom bankovom účte. Živnostník teda nie je povinný mať dva účty – jeden osobný a jeden podnikateľský. Ak sa bude osobný bankový účet používať aj na podnikateľské účely, zvyčajne ide o porušenie podmienok banky. Okrem rizík súvisiacich s porušením obchodných podmienok sa živnostník dobrovoľne oberá o možné výhody spojené podnikateľským účtom, napríklad Tatra banka ponúka k živnostenskému účtu lízingové financovanie do 35 000 € aj na jazdené auto a bez poplatku.

Pre živnostníka je lepšie, ak má oddelené podnikateľské financie od osobných, a to tak na daňové účely (ušetrí prácu sebe, príp. náklady na účtovníka pri zostavovaní daňového priznania a nebude mať problém ani s daňovou uznateľnosťou bankových poplatkov), ale aj z hľadiska prehľadnosti pre vlastné potreby. Často to nestojí nič navyše, závisí od konkrétnej banky. Napríklad, v Tatra banke je Živnostenský účet bez poplatku na prvých 12 mesiacov a pokiaľ príde živnostníkovi mesačne na účet aspoň 500 eur bezhotovostne, tak má účet bez poplatkov aj naďalej. Účet je možné založiť aj online.

O tom, čo všetko je potrebné zvažovať pri výbere účtu na podnikanie, si prečítajte v článku Ako si vybrať podnikateľský účet

13. Musí živnostník viesť účtovníctvo?

Pre účely dane z príjmov musí živnostník viesť evidenciu svojich príjmov z podnikania a výdavkov vynaložených na podnikanie. Možností je viacero. Buď sa rozhodne viesť podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu, alebo zjednodušenú evidenciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov. Rozdielov medzi týmito druhmi preukazovania výdavkov na účely dane z príjmov je veľa. Spoločné však majú to, že živnostníkove príjmy a prípadne ani jeho účtovná závierka sa nikdy nikde nezverejňujú. Najčastejšou voľbou u živnostníkov v prípade, ak chce živnostník uplatňovať výdavky, ktoré skutočne vynaložil, je vedenie daňovej evidencie. Taktiež je možnosť využiť administratívne jednoduchšie paušálne výdavky (s obmedzeniami pre platiteľov DPH), ktoré sa oplatia mnohým živnostníkom. Paušálne výdavky totiž umožňujú živnostníkovi uplatniť „fiktívne“ výdavky vo výške 60 % jeho príjmov, ktoré nie je potrebné dokladovať. K nim sa potom pripočíta ešte zaplatené zdravotné a sociálne poistenie.

V prípade podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, ktoré sú menej časté, je potrebné navyše zostavovať aj účtovnú závierku. Ďalším rozdielom je to, že v prípade podvojného účtovníctva v porovnaní s ostatnými možnosťami živnostník platí daň z príjmov aj z vystavenej faktúry, ktorá mu ešte nebola uhradená.

Začínajúci živnostníci však robia častokrát chybu v tom, že sa púšťajú aj do činností, ktorým nerozumejú a nesúvisia s ich podnikaním. Typicky ide o účtovníctvo, ale môže ísť aj o online reklamu a pod. Je vhodné, ak podnikateľ zverí svoje účtovníctvo odborníkovi, ktorý sa orientuje v spleti často sa meniacich zákonov, čím možno predísť množstvu problémov.

14. Musí živnostník každý rok podávať daňové priznanie k príjmom zo živnosti?

Odpoveď na otázku, či musí živnostník podávať každý rok daňové priznanie k dani z príjmov, závisí od výšky jeho príjmov a od toho, či vykázal základ dane alebo daňovú stratu. Fyzická osoba nemusí podávať daňové priznanie vtedy, ak za kalendárny rok nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a zároveň nedosiahla daňovú stratu. Do sumy príjmov sa pritom započítavajú všetky zdaniteľné príjmy. Sú to nielen príjmy zo živnosti, ale napríklad aj príjmy zo zamestnania alebo prenájmu.

Napríklad, za rok 2021 je hranica príjmov pre povinnosť fyzickej osoby podať daňové priznanie 2 255,72 eur. Ak by ju živnostník nepresiahol a nedosiahol by daňovú stratu, tak by daňové priznanie podávať nemusel. Daňové priznanie živnostníka sa podáva na formulári typ B. Uvádzajú sa v ňom všetky príjmy fyzickej osoby, ktoré sú predmetom dane z príjmov. Ak má živnostník viacero živností (predmetov podnikania), tak nepodáva daňové priznanie osobitne za každú živnosť, ale vždy iba jedno pre všetky príjmy spolu.

15. Aká sadzba dane z príjmov platí pre živnostníkov?

Z príjmov zo živnosti platia živnostníci sadzbu dane z príjmov v závislosti od výšky ich príjmov. Ak živnostník za kalendárny rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neprevyšujúce sumu 49 790 eur, tak zo základu dane z príjmov zníženého o daňovú stratu platí 15 % daň z príjmov.

Ak živnostník za kalendárny rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prevyšujúce sumu 49 790 eur, tak z tej časti základu dane z príjmov zníženého o daňovú stratu, ktorá:

  • nepresiahla 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (za rok 2021 to je suma 37 981,94 eura), platí 19 % daň z príjmov,
  • presiahla 176,8-násobok sumy platného životného minima (teda za rok 2021 sumu 37 981,94 eura), platí 25 % daň z príjmov.

16. Musí živnostník komunikovať s daňovým úradom elektronicky?

Živnostník sa považuje za podnikateľa a keďže sa povinne registruje pre daň z príjmov, tak v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je povinný s daňovým úradom komunikovať výhradne elektronicky. To znamená, že napríklad podať daňové priznanie alebo oznámiť zmenu údajov daňovému úradu je živnostník povinný elektronicky cez portál Finančnej správy Slovenskej republiky. V článku Ako si vybaviť elektronickú komunikáciu s daňovým úradom je možné sa dozvedieť to, ako si elektronickú komunikáciu s daňovým úradom zriadiť.

17. Je živnostník povinný používať pokladnicu e-kasu?

Živnostník, rovnako ako akýkoľvek iný podnikateľ, je povinný používať pokladnicu e-kasa klient len vtedy, ak predáva tovary alebo poskytuje služby, za ktoré prijíma tržby v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť (to sú napríklad platobné karty, stravné lístky). Povinnosť na evidenciu tržieb používať pokladnicu e-kasa klient vzniká aj prijatím čo i len jedinej tržby. Na evidenciu tržieb je možné používať online registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu. Ak živnostník neprijíma žiadne tržby v hotovosti a napríklad všetky platby prijíma prevodom na bankový účet, e-kasa sa ho netýka.

18. Musí sa živnostník stať aj platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH)?

Rovnako ako akýkoľvek iný začínajúci podnikateľ, tak ani živnostník sa nemusí registrovať za platiteľa DPH. Táto povinnosť vzniká len pri dosiahnutí obratu 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ak však živnostník už na začiatku podnikania chce byť platiteľom DPH, tak môže daňový úrad dobrovoľne o takúto registráciu požiadať. Registrácia pre DPH (nie za platiteľa DPH) sa však môže začínajúceho živnostníka týkať v iných prípadoch. Najčastejšie z dôvodu zahraničných transakcií, čiže ak nakupuje tovar, nakupuje službu alebo poskytuje službu do inej krajiny Európskej únie. S tým môže súvisieť aj povinnosť podávať daňové priznanie a súhrnný výkaz.

19. Týka sa živnostníka fakturácia a je povinný vystavovať faktúry?

Pojem faktúra pozná len zákon č. 222/2002 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Faktúru sú povinní vystavovať len platitelia DPH a neplatitelia DPH len vtedy, ak dodajú službu s miestom dodania v zahraničí alebo dodajú nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Ako faktúry sa však v praxi označujú aj doklady o dodaní tovaru alebo služby povinne vyhotovované v rámci účtovníctva. V zmysle toho je živnostník povinný vyhotovovať faktúry len vtedy, ak je platiteľom DPH, vedie účtovníctvo alebo je neplatiteľom DPH a týkajú sa ho dve vyššie uvedené situácie. Živnostníka sa však povinnosť vyhotovovať účtovné doklady k dodaným tovarom a službám môže týkať aj z iných dôvodov. Podrobnejšie informácie je možné nájsť v článku Čo je to faktúra a fakturácia.

20. Čo bude musieť živnostník robiť, ak bude mať zamestnancov?

V prípade, že živnostník príjme rozhodnutie stať sa zamestnávateľom a využívať pri svojom podnikaní aj prácu iných ľudí, bude si musieť splniť množstvo špecifických povinností. Tie vyplývajú z viacerých predpisov. Už pri samotnom hľadaní vhodného zamestnanca bude musieť živnostník dbať napríklad na predpisy upravujúce ochranu osobných údajov a zákaz diskriminácie. Potom bude potrebné vypracovať pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Z hľadiska registračných povinností sa bude musieť živnostník ako zamestnávateľ registrovať v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni a na daňovom úrade. V Sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni bude potrebné prihlásiť aj každého jedného zamestnanca (pri zdravotnej poisťovni v tomto smere existujú určité výnimky). Po výplate mzdy bude musieť zamestnávateľ Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu poslať mesačné výkazy. K priebežným povinnostiam živnostníka v postavení zamestnávateľa budú patriť aj predpisy upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. To bol len zlomok povinností, ktoré má zamestnávateľ. Oveľa viac informácii nájdete v článku Povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca.

Tento článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Tatra banka, a. s.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Daňovo-odvodová reforma: plánované zmeny pre firmy a SZČO

Jedna daň a jeden odvod zo mzdy, zmena v dani z príjmov pre právnické osoby, paušálna daň pre SZČO či podmienených 10 % DPH pre reštaurácie. Čo je v návrhu daňovo-odvodovej reformy?

Zodpovedný zástupca v živnosti

Kto je zodpovedný zástupca v podnikaní a kedy ho treba mať? Za čo zodpovedá a aké podmienky musí spĺňať? Aké hrozia sankcie za neustanovenie zodpovedného zástupcu či neohlásenie zmien.

Splatnosť odložených sociálnych odvodov z roku 2020 a 2021

SZČO a zamestnávateľom, ktorí si počas koronakrízy odložili poistné za marec 2020 či ďalšie mesiace, sa menia termíny splatnosti. Dokedy je potrebné odvody zaplatiť a ako postupovať? A ako sa posúvajú odvody v tretej vlne pandémie?

Odvody SZČO do Sociálnej poisťovne: termín splatnosti poistného sa blíži

SZČO, ktoré si za rok 2020 podali daňové priznanie do 31.3.2021, musia zaplatiť poistné v novej výške. Na čo dať pozor?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky