Ako môže čo najvýhodnejšie vybrať spoločník, prípadne konateľ s. r. o. peniaze zo svojej firmy? Vyplatiť si dividendu, poberať mzdu alebo využiť iný zo spôsobov? Čo ktorý obnáša?
Ak ste si založili spoločnosť s ručením obmedzeným (a napríklad ste boli predtým živnostník), určite vás bude zaujímať, ako si zo svojej firmy „vytiahnuť“ peniaze pre svoju súkromnú spotrebu. Oproti živnostníkovi, ktorý si môže zarobené peniaze vyplácať kedykoľvek a neobmedzene s nimi disponovať, je to pri spoločníkovi s.r.o. (ktorý je častokrát aj konateľom) komplikovanejšie. S peniazmi firmy nemôže narábať ako so svojimi súkromnými a rovnako nemôže financovať (bez daňových dôsledkov) z peňazí s.r.o. svoje osobné výdavky.
V tomto článku sa zameriame na niektoré z možností, ako vyberať peniaze z „eseročky“ a aké majú jednotlivé možnosti daňovo-odvodové či iné dopady. Pôjde o:
- vyplatenie podielu na zisku (dividendy) po skončení zdaňovacieho obdobia,
- vyplácanie pravidelného príjmu zo závislej činnosti – mzdy zamestnanca alebo odmeny spoločníka/konateľa,
- fakturáciu zo živnosti do vlastnej "eseročky",
- vyplácanie honorárov na základe autorských a licenčných zmlúv,
- poskytnutie pôžičky spoločníkovi.
A pridáme aj jeden bonusový „spôsob“.
Ako často si chce spoločník/konateľ vyplácať peniaze z s.r.o.?
Základná otázka znie, v akej periodicite si chce spoločník s.r.o. peniaze vyplácať, či môže čakať aj dlhšiu dobu (má aktuálne dostatok úspor alebo iný zdroj príjmov) alebo potrebuje určitú sumu pravidelne napríklad každý mesiac. Od odpovede na túto otázku sa odvíja nastavenie odmeňovania, s ohľadom na to, aby daňovo-odvodové zaťaženie bolo čo najnižšie. Vo všeobecnosti totiž platí, že (pravidelné) odmeňovanie prostredníctvom mzdy (prípadne odmeny spoločníkovi/konateľovi) je spojené s vyšším zaťažením odvodmi aj daňou z príjmov, ako je tomu napríklad pri vyplatení podielu na zisku (ktoré je však možné až po skončení zdaňovacieho obdobia).
Potrebné je však brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti. Napríklad, ak spoločník s.r.o. neplatí odvody na sociálne poistenie, aktuálne si tým zvyšuje svoj čistý príjem, avšak nesmie byť prekvapený, že nebude mať nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne a nižší môže byť aj jeho budúci dôchodok zo Sociálnej poisťovne. V týchto prípadoch je dobré myslieť na komerčné produkty, ktoré môžu tieto dávky zastúpiť, resp. navýšiť starobný dôchodok v budúcnosti. Jednoznačne najvýhodnejší spôsob vyplácania pre každého spoločníka z s.r.o. v podstate neexistuje, v praxi sa preto často používajú kombinácie – napríklad pravidelné vyplácanie nižšej mzdy a následné dofinancovanie prostredníctvom „lacnejšej“ dividendy, prípadne iné možnosti. Vhodné je si jednotlivé alternatívy aj s prepočtami pre konkrétny prípad prejsť s odborníkom.
Vyplatenie podielu na zisku (dividendy) spoločníkovi s.r.o.
Ak dosiahne firma zisk po zdanení, spoločník si môže po skončení účtovného (zdaňovacieho) obdobia vyplatiť podiel na zisku, tzv. dividendu. Ide o pomerne výhodný spôsob vyberania peňazí z s.r.o., keďže podiel na zisku sa zdaní spoločníkovi – fyzickej osobe zrážkovou daňou pri výplate v sadzbe 7 %. Netreba však zabúdať na to, že dividenda sa vypláca až zo zisku po zdanení, takže s.r.o. ešte predtým zaplatí daň z príjmov právnickej osoby, a to v sadzbe dane 15 % alebo 21 %.
Ďalej si treba uvedomiť, že spoločník si môže dividendu vyplatiť z čistého zisku až po skončení účtovného obdobia, po zostavení a schválení účtovnej závierky. Ak by napríklad s.r.o. vznikla v januári 2023, ktorej účtovným obdobím je kalendárny rok, s vyplatením dividendy môže rátať najskôr v úvode roka 2024 (môže to byť napríklad až okolo marca 2024). Preddavky na podiely na zisku má totiž spoločnosť zakázané vyplácať. Podiel na zisku si však následne spoločník nemusí vyplatiť jednorazovo, ale môže si ho vyplácať aj priebežne, na viac častí. Vždy je s tým však spojená povinnosť s.r.o.-čky odviesť pri každej výplate zrážkovú daň a podať oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Ak by si vyplácal spoločník podiel na zisku každý mesiac, bolo by to potrebné urobiť 12-krát za rok. Podrobné informácie o povinnostiach, aj o vyplatení dividend konateľom či zamestnancom, nájdete v článku Zdaňovanie dividend v roku 2023 (rozdelenie zisku za rok 2022).
Vyplácanie príjmu zo závislej činnosti (mzdy zamestnanca alebo odmeny spoločníka/konateľa s.r.o.)
Vyplácanie príjmov zo závislej činnosti predstavuje ďalší spôsob vyberania peňazí z s.r.o. Bežnou praxou je, že sa spoločník vo svojej s.r.o. zamestná alebo je priznaná pravidelná/nepravidelná odmena konateľovi/spoločníkovi napríklad na základe mandátnej zmluvy (najčastejšie ide o zmluvu o výkone funkcie konateľa).
Podrobné informácie o zamestnaní konateľov a spoločníkov v s.r.o. a obmedzeniach pri ich zamestnávaní nájdete v článku Spoločník a konateľ ako zamestnanec svojej s.r.o.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide o príjmy zo závislej činnosti, ktoré sa zdaňujú ako mzda. V oboch prípadoch je teda možné využiť nezdaniteľné časti základu dane či daňový bonus na dieťa. Pozor, výška daňového bonusu na dieťa sa však odvíja aj od základu dane, čiže ak bude vaša mzda či odmena príliš nízka, pravdepodobne na najvyššiu sumu daňového bonusu nedosiahnete.
Náš tip: Na výpočet čistej mzdy (aj daňového bonusu) u zamestnanca využite našu mzdovú kalkulačku.
Odlišnosť je vo výške odvodovej povinnosti, pričom sadzby odvodov sú o niečo nižšie v prípade odmeny na základe zmluvy. V prípade odmeny konateľa/spoločníka môže byť táto dohodnutá aj s nepravidelnou periodicitou – napríklad štvrťročne, polročne. Mzda musí byť vždy vyplácaná s mesačnou pravidelnosťou.
| Typ odmeny | Sociálne odvody | Zdravotné odvody | Odvody spolu | |||
| Zamestnanec | Zamestnávateľ | Zamestnanec | Zamestnávateľ | Zamestnanec | Zamestnávateľ | |
| Mzda spoločníka/konateľa (zamestnanec) | 9,4 % | 25,2 % | 4 % | 10 % | 13,4 % | 35,2 % |
| Odmena spoločníka/konateľa – pravidelná | 9,4 % | 24,15 % | 4 % | 10 % | 13,4 % | 34,15 % |
| Odmena spoločníka/konateľa – nepravidelná | 7 % | 21,75 % | 4 % | 10 % | 11 % | 31,75 % |
Poznámka: V prípade, ak má konateľ/spoločník s.r.o. najmenej 50 % účasť na majetku spoločnosti, zamestnávateľ (s.r.o.) zaňho neplatí garančné (sociálne) poistenie, ktorého sadzba je 0,25 %. Ak ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím, sadzba zdravotných odvodov je znížená u zamestnanca aj zamestnávateľa na polovicu.
Zásadná odlišnosť je v tom, že pri odmene konateľa ide o obchodno-záväzkový vzťah (podľa Obchodného zákonníka), nie o pracovno-právny vzťah, ktorý upravuje Zákonník práce. V prípade odmeny konateľa teda odpadajú povinnosti zamestnávateľa ako napríklad evidencia pracovného času, poskytovanie dovolenky, príspevku na stravovanie, tvorba sociálneho fondu, povinnosti týkajúce sa BOZP a ďalšie. Taktiež v prípade odmeny konateľa nie je potrebné rešpektovať ustanovenia o minimálnej mzde, ako je tomu v prípade zamestnancov. Odmena môže byť nastavená v ľubovoľnej výške, napr. aj 10 eur či 100 eur. Od roku 2023 však platí novinka (ktorá vznikla najmä v nadväznosti na tieto prípady) týkajúca sa minimálnych zdravotných odvodov. Minimálny zdravotný odvod poistného v roku 2023 pre zamestnanca (aj pri odmene konateľa) musí byť na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. Znamená to, na zdravotných odvodoch je potrebné zaplatiť minimálne 32,81 eura mesačne (393,82 eur ročne). Podrobné informácie aj praktické príklady nájdete v článku Minimálne zdravotné odvody zamestnanca od roku 2023.
Taktiež je vhodné pripomenúť, že aj spoločník či konateľ môžu uskutočňovať pracovné cesty a môžu im byť vyplácané cestovné náhrady. Z pohľadu dane z príjmov platí, že predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste. Cestovné náhrady, ktoré nie sú predmetom dane, nepodliehajú ani odvodovej povinnosti.
Fakturácia zo živnosti do vlastnej s.r.o.
Ďalšou z možností môže byť vyplácanie na základe vzťahu medzi spoločníkom, ktorý bude v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby (napr. živnostník) a s.r.o.-čkou. Takýto model však so sebou nesie určité riziká. Najzásadnejším je, že daňový úrad môže takéto transakcie považovať za uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia a spoločnosti vyrubí rozdiel dane. Vyplatiť si peniaze cez živnosť je totiž obvykle „lacnejšie“ ako cez pracovný pomer (možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov aj nezdaniteľných častí, možnosť výhodnejšej sadzby dane 15 % pri príjmoch neprevyšujúcich 49 790 eur, v začínajúcom období neplatenie sociálnych odvodov a pod.).
V rôznych zdrojoch na internete sa uvádza ako riešenie tejto situácie rozdelenie predmetov podnikania medzi s.r.o. a živnosť, pričom ako živnostník poskytujete s.r.o.-čke napríklad služby, ktoré ona v predmetoch podnikania nemá. Vedeli by ste však daňovému úradu vysvetliť, prečo určité činnosti pre s.r.o. (v ktorej ste spoločníkom a prípadne aj konateľom) zabezpečujete prostredníctvom živnosti? Ak tieto činnosti viete zabezpečiť prostredníctvom živnosti, čo bráni tomu, aby ste ich pre spoločnosť zabezpečili ako spoločník? Aj na tieto otázky by ste mali mať pripravené odpovede, ak sa rozhodnete fakturovať medzi živnosťou a s.r.o.
Druhým faktom je, že transakcie medzi živnostníkom (SZČO) a jeho s.r.o. podliehajú pravidlám transferového oceňovania, teda by mali byť na úrovni trhových cien (v opačnom prípade je potrebné vykonávať úpravy základu dane). Od roku 2023 však bola do legislatívy zavedená novinka, tzv. bezpečný prístav. Platí, že za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur. Znamená to, že ak by suma ročnej fakturácie nepresiahla 10 000 eur, o významnú kontrolovanú transakciu nepôjde. Viac si prečítajte v článku Transferové oceňovanie v roku 2023.
Vyplácanie honorárov na základe autorských a licenčných zmlúv medzi spoločníkom a s.r.o.
S vlastnou s.r.o-čkou je možné mať uzatvorené aj iné typy zmlúv – zaujímavé sú napríklad autorské či licenčné zmluvy. Používajú sa napríklad v prípade, ak spoločník vytvára pre s.r.o. autorské texty, počítačové programy a pod., alebo poskytuje s.r.o.-čke licenciu na ich použitie. Podľa autorského zákona je predmetom autorského práva dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
Ak ide o príjmy spoločníka z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, hovoríme o aktívnych príjmoch (podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Tieto autorské príjmy sa správajú v podstate ako príjmy zo živnosti, ktorých výhody sme už spomínali. Okrem toho existuje možnosť ich zdanenia 19 % zrážkovou daňou. V tom prípade sa z nich neplatia žiadne sociálne a zdravotné odvody, ale nie je možné pri nich uplatniť žiadne daňové výdavky a nezdaniteľné časti základu dane.
V prípade, že ide o licenčnú zmluvu, spoločník by dosahoval príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov), teda pasívne príjmy. Aj v tomto prípade je možné využiť zdanenie 19 % zrážkovou daňou bez odvodov. Ak by sa spoločník rozhodol zdaniť si licenčné príjmy v daňovom priznaní, uplatniť by si mohol aj paušálne výdavky, avšak nie nezdaniteľné časti základu dane či daňový bonus. Odvody sa však z týchto príjmov neplatia v žiadnom prípade. Viac informácií o výhodách, nevýhodách a daňovo-odvodovom zaťažení autorských honorárov nájdete v článku Zdaňovanie príjmov autorov.
Upozornenie: Pri autorských honorároch nezabudnite na povinnosť odvádzať príspevky do umeleckých fondov. Počas pandémie nebolo potrebné príspevky odvádzať, avšak od roku 2023 je povinnosť ich platenia obnovená.
Aktualizácia k 1.7.2023: Od 1.7.2023 už opäť nemusia príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných umelcov odvádzať do umeleckých fondov povinné 2 % z hrubého príjmu, príspevok je však možné odvádzať dobrovoľne.
Poskytnutie pôžičky spoločníkovi s.r.o.
Ak by spoločník potreboval peniaze len príležitostne (a dočasne), ďalšou z možností je poskytnutie pôžičky spoločníkovi z s.r.o. Poskytnutie pôžičky však nesmie vykazovať znaky podnikania (sústavnej činnosti za účelom dosiahnutia zisku), inak by bola potrebná licencia od Národnej banky Slovenska a splnenie ďalších špecifických podmienok podľa zákona o spotrebiteľskom úvere. Ak by teda šlo o jednorazovú, resp. príležitostnú činnosť bez verejnej ponuky (t. j. poskytovanie pôžičiek nie je hlavným predmetom činnosti s.r.o.), poskytnutie takejto pôžičky spoločníkovi by malo byť v poriadku.
Ďalej však platí, že takéto poskytnutie pôžičky by z hľadiska transferového oceňovania nemalo byť bezúročné. Tento spôsob však nerieši situáciu spoločníka dlhodobo, nakoľko požičané peniaze je potrebné do spoločnosti nejakým spôsobom vrátiť.
Vyberanie peňazí do pokladnice – aké sú riziká?
Ak by spoločník/konateľ riešil vyberanie peňazí z s.r.o. tak, že hotovosť vyberie z bankového účtu spoločnosti a následne ju použije na osobnú spotrebu, nejde o veľmi vhodný spôsob vyplácania. Takýto výber sa v s.r.o. formálne zaúčtuje ako dotácia pokladnice spoločnosti (výber hotovosti z bankového účtu do pokladnice). Problém je však v tom, že peniaze sa v pokladnici reálne nenachádzajú a pri dlhodobejšom spôsobe takéhoto „vyplácania“ sa neustále zvyšuje účtovný stav firemnej pokladnice. Keďže stav hotovosti v účtovníctve nezodpovedá stavu hotovosti v skutočnosti a inventarizačné zápisy nie sú pravdivé, ide o správny delikt s hrozbou pokuty podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zároveň by sa takéto výbery mohli považovať za výplatu preddavkov na zisku, ktoré spoločnosť podľa Obchodného zákonníka vyplácať nesmie (hoci formálne ako preddavky zaúčtované tieto výbery nie sú).
Vysoký zostatok v pokladnici vás môže dobehnúť pri likvidácii s.r.o., kedy bude potrebné aj z tohto „neexistujúceho“ majetku uhrádzať záväzky a z prípadného zvyšku v podobe likvidačného zostatku zaplatiť 7 % daň z príjmov vyberanú zrážkou. Pri likvidačnom zostatku doplatíte štátu to, čo by ste priebežne platili pri výplate dividend (tie sú tiež zaťažené zrážkovou daňou 7 %). Ak by ste sa chceli zbaviť s.r.o. predajom, aj v tomto prípade by bol vysoký účtovný stav v pokladnici (a neexistujúcej hotovosti) pre kupujúceho pravdepodobne problém.
