Živnosť vs s.r.o. v roku 2025

Je lepšie podnikať ako živnostník alebo založiť spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)? V čom sa z právneho hľadiska líšia tieto formy podnikania v roku 2025?

Podnikateľskú činnosť možno vykonávať rôznymi spôsobmi. Najčastejšou dilemou je výber medzi prevádzkovaním živnosti a podnikaním prostredníctvom obchodnej spoločnosti, konkrétne spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej aj ako „s.r.o.“). Obe formy prinášajú niekoľko osobitostí, ktoré je potrebné si vždy dôkladne zvážiť.

Základnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné sa pri výbere formy výkonu podnikania riadiť, sú zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Čo je pre obe formy spoločné, je skutočnosť, že ide o podnikanie. To znamená, že ide o výkon činnosti prevádzkovanej/vykonávanej samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku.

Skutočnosť, že pri podnikaní osoba vykonáva činnosť samostatne neznamená, že nemôže spolupracovať s inými osobami/subjektami. Podnikateľ si je, inými slovami, sám sebe pánom. A to na rozdiel od osoby v pracovnom pomere, ktorá pracuje vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, pre zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa. Spravidla teda podnikateľ je ten, kto býva v pozícii zamestnávateľa.

Ďalší rozdiel medzi podnikaním a výkonom práce v pracovnom pomere je možné vidieť aj v tom, v mene koho osoba pracuje. Podnikateľ pracuje vždy vo vlastnom mene, živnostník sám vo svojom mene a spoločník v mene s.r.o., kým zamestnanec pracuje v mene zamestnávateľa a pre zamestnávateľa.

Živnosť v roku 2025

Základným predpokladom výkonu podnikania je disponibilita určitým oprávnením. To znamená, že či už sa človek rozhodne podnikať ako živnostník alebo si chce založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, a vykonávať činnosti, ktoré sú živnosťou, v oboch prípadoch musí mať živnostenské oprávnenie.

Na jeho získanie je potrebné splniť podmienky, ktoré živnostenský zákon upravuje podľa toho, o aký druh živnosti ide, a teda či ide o živnosť remeselnú, viazanú alebo voľnú.

Výnimku tvoria osobitné kategórie činností, ktoré síce majú charakter podnikania, avšak nie sú živnosťou podľa § 3 živnostenského zákona. Typickým príkladom je činnosť pri výkone povolaní ako advokát, znalec, notár, veterinárny lekár, mediátor, autorizovaný architekt, činnosť športovca, vykonávanie liečiteľskej činnosti a pod.

Živnosťou taktiež nie je ani činnosť bánk, platobných inštitúcií, poisťovní, dôchodcovských správcovských spoločností, poskytovateľov služieb kryptoaktív, prevádzkovanie hazardných hier, banská činnosť, dodávka elektriny, poľnohospodárstvo a lesníctvo, vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a pod. Tieto činnosti upravujú osobitné predpisy a oprávnenie na ich výkon tak vyplýva práve z týchto iných osobitných predpisov (napríklad zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov).

Podnikateľ je živnosť povinný vykonávať riadne, poctivo a odborne. Riadne, poctivo a odborne nekoná vtedy, ak:

• opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb,
• bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti,
• činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, zabezpečuje fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.

Podmienky prevádzkovania živnosti v roku 2025

Všeobecné podmienky prevádzkovania živností fyzickými osobami upravuje § 6 živnostenského zákona, a to nasledovne:

• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť.

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa na neho nehľadí, ako keby nebol odsúdený.

V prípade slovenskej právnickej osoby musí uvedené všeobecné podmienky spĺňať jej štatutárny orgán a bezúhonnosť ako takú aj celá právnická osoba, t. j. celá s.r.o.

Splnenie všeobecných podmienok prevádzkovania živností je postačujúce na získanie oprávnenia pre voľnú živnosť, ktorá nevyžaduje žiadne ďalšie osobitné podmienky.

Na rozdiel od voľnej živnosti, remeselná živnosť požaduje odbornú spôsobilosť získanú vyučením v odbore a viazaná živnosť odbornú spôsobilosť získanú inak. Odborná spôsobilosť remeselných živností sa preukazuje výučným listom alebo dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného alebo študijného odboru. Zoznam remeselným živností upravuje príloha č. 1 k živnostenskému zákonu. Príloha č. 2 tohto zákona upravuje zoznam viazaných živností spolu so spôsobom preukázania vyžadovanej odbornej spôsobilosti, napríklad pre živnosť zlievanie drahých kovov sa vyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu a pod.

Živnostenské oprávnenie v roku 2025

Živnostenské oprávnenie teda potrebuje fyzická osoba (živnostník) i právnická osoba (s.r.o.). To znamená, že aj na výkon podnikateľskej činnosti prostredníctvom s.r.o. bude potrebné mať ohlásenú živnosť. Samozrejme v prípade, ak ide o výkon živnosti a nie o výnimku zo živnostenského zákona. Fyzická osoba získa živnostenské oprávnenie ohlásením, a to dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom.

Právnická osoba už zapísaná do obchodného registra (ak by si napríklad chcela rozšíriť predmet podnikania) a právnická osoba, ktorá sa do obchodného registra nezapisuje, taktiež získa živnostenské oprávnenie formou jeho ohlásenia.

Právnickej osobe, ktorá sa zakladá zjednodušeným spôsobom (viac nájdete napríklad v článku Založenie s.r.o. online (zjednodušeným spôsobom) od 1.2.2023) vznikne živnostenské oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra.

Ohlásenie, ktorým živnostenské oprávnenie vzniklo, nemožno vziať späť.

Ručenie živnostníka v roku 2025

Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť. V prípade živnostníka má táto zodpovednosť skutočne osobný charakter. Živnostník totiž, ako vyplýva práve zo spojenia „na vlastnú zodpovednosť“ v § 2 živnostenského zákona, zodpovedá za svoje dlhy celým svojím majetkom. Takto koncipovaná zodpovednosť môže spôsobiť aj zásah do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) totiž pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že ak manžel, podnikateľ, vytvorí pri podnikaní dlh, pri výkone rozhodnutia, spravidla pôjde o exekúciu, možno na uspokojenie tohto dlhu siahnuť aj na spoločný majetok manželov.

Občiansky zákonník ponúka pre uvedenú situáciu riešenie. Umožňuje totiž pre prípad, ak manžel získa živnostenské oprávnenie, podať na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“). Návrh podáva druhý, teda nepodnikajúci manžel. Pokiaľ by získali živnostenské oprávnenie obaja, návrh na zrušenie BSM môže podať ktorýkoľvek z nich.

Občiansky zákonník rovnako vyžaduje, aby mal manžel – podnikateľ pri začatí podnikania na použitie majetku v BSM súhlas druhého manžela. Na ďalšie úkony súvisiace s podnikaním už takýto súhlas nie je potrebný.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) v roku 2025

Rozdiely medzi prevádzkovaním živnosti a podnikaním prostredníctvom s.r.o. možno nájsť hneď v niekoľkých oblastiach, počnúc spôsobom založenia, po zrejme najzásadnejší rozdiel, ktorý sa týka rozsahu zodpovednosti za dlhy tejto obchodnej spoločnosti a rozdeľovanie zisku.

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá spoločenskou zmluvou, resp. v prípade jednoosobovej spoločnosti zakladateľskou listinou. Pre jej vznik je potrebné vykonať ešte zápis do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra je potrebné podať do 90 dní od založenia spoločnosti, resp. od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie.

Poplatok za získanie živnostenského oprávnenia je pomerne nízky, dokonca v prípade voľnej živnosti ohlásenej elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk sa poskytuje bez poplatku, za remeselné a viazané živnosti je pri elektronickom podaní vo výške 11 eur. Poplatok za návrh na prvý zápis s.r.o. do obchodného registra je už vo výške 220 eur. Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom formulárov zverejnených na portáli slovensko.sk. Pritom aj pre zapísanie s.r.o. do obchodného registra je potrebné disponovať živnostenským oprávnením, k poplatku za návrh za zápis je tak potrebné pripočítať aj poplatok za živnostenské oprávnenie.

Ručenie spoločníkov s.r.o. za svoje dlhy v roku 2025

Základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom, jej spoločníci ručia len do výšky svojich nesplatených vkladov.

Spoločníci sa vopred určenými vkladmi podieľajú na základnom imaní spoločnosti. Najnižší vklad, akým sa spoločník môže zapojiť, je podľa Obchodného zákonníka vo výške 750 eur pričom hodnota základného imania spoločnosti musí byť najmenej 5 000 eur.

Z toho vyplýva, že ak spoločnosť zakladá len jeden spoločník, výška jeho vkladu bude minimálne v sume 5 000 eur. Pokiaľ viacerí, napríklad dvaja, ich vklady môžu predstavovať sumy od 750 eur a spolu tvoriť dohodnuté základné imanie aspoň vo výške 5000 eur.

Pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra musí byť každý peňažný vklad splatený aspoň v rozsahu 30 % a celková hodnota splatených peňažných a odovzdaných nepeňažných vkladov musí zodpovedať aspoň 50 % zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania, teda 2 500 eur. Pri jednoosobovej spoločnosti musí byť základné imanie splatené v plnej výške ešte pred zápisom do obchodného registra, to znamená, že jej jediný spoločník musí mať splatený celý svoj vklad de facto od počiatku a momentom úhrady prestáva ručiť za záväzky spoločnosti, t.j. jeho zodpovednosť za záväzky spoločnosti formou ručenia svojím majetkom zaniká ešte pred vznikom s.r.o.

V prípade, ak by mala spoločnosť s ručením obmedzeným napríklad dvoch zakladajúcich spoločníkov, ktorí by sa dohodli na výške vkladov v sume 2500 eur každý a pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra splatili 1250 eur každý zo svojho vkladu, zostali by ručiť za záväzky s.r.o. do výšky ich nesplateného vkladu, a teda do sumy 1250 eur.

Spoločník s.r.o. ručí do výšky nesplateného vkladu, živnostník celým majetkom

Lehota na splatenie vkladu vyplýva zo spoločenskej zmluvy, pokiaľ tam nie je uvedená, platí maximálna lehota podľa Obchodného zákonníka, ktorá je 5 rokov od vzniku spoločnosti alebo od vstupu spoločníka do spoločnosti, či prevzatia záväzku na nový vklad. Výnimku tvorí len povinnosť jediného zakladateľa, ako je uvedené v článku vyššie.

Zodpovednosť konateľa s.r.o. v roku 2025

Spoločnosť s ručením obmedzeným teda ručí za svoje dlhy celým svojím majetkom. To, ako jej dlhy vznikli, však mohlo byť spôsobené opomenutím niektorých povinností konkrétnych osôb, čo môže viesť k vzniku zodpovednosti za takto spôsobenú škodu.

Povinnosti v prípade s.r.o. Obchodný zákonník kladie najmä konateľom, ktorým môže byť tak niektorý zo spoločníkov, ale aj externá osoba mimo s.r.o. Ide o povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ s.r.o. je najmä povinný:

• zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
• zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a 
• nesmie uprednostňovať svoje záujmy, alebo záujmy len niektorých spoločníkov či tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Ak konatelia porušia tieto svoje povinnosti, budú niesť spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť škodu, ktorú svojím konaním spoločnosti spôsobili.

Ak konatelia porušia tieto svoje povinnosti, budú niesť spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť škodu, ktorú svojím konaním spoločnosti spôsobili.

Zisk spoločníka v s.r.o v roku 2025

Živnostník vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, rovnako zisk dosahuje pre seba celý a o použití zarobených peňazí rozhoduje sám. S.r.o. predstavuje subjekt s viacerými orgánmi a pravidlami deľby zisku, ktoré vychádzajú z výšky podielov spoločníkov v spoločnosti.

Každý spoločník má nárok na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splatenému vkladu, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Pravidlá vyplácania zisku upravuje § 123 Obchodného zákonníka, z ktorého, okrem iného vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným môže podiel na zisku vyplácať napríklad len vtedy, ak tým nespôsobí úpadok spoločnosti. Vypláca sa čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu či iných fondov, ak také s.r.o. má a zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období.

Ukončenie podnikania v roku 2025

Získanie živnostenského oprávnenia sa realizuje prostredníctvom pomerne jednoduchého administratívneho kroku, ktorým je ohlásenie. Rovnako jednoduchý proces prebieha aj v prípade, ak by sa fyzická osoba rozhodla svoje podnikanie vykonávané prevádzkovaním živnosti ukončiť. V zásade stačí, aby oznámila ukončenie podnikania. Živnostenské oprávnenie v takom prípade zanikne spravidla dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu, môže v ňom byť uvedený aj neskorší dátum, potom by zaniklo k tomuto dátumu.

Zrušenie s.r.o. predstavuje administratívne náročnejší postup spojený s výmazom spoločnosti z obchodného registra. Po rozhodnutí valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti nastupuje spravidla likvidácia majetku spoločnosti, uspokojovanie veriteľov a až následne možno pristúpiť k jej výmazu z obchodného registra.

Sumarizácia – rozdiely medzi živnosťou a s.r.o. v roku 2025

Základné rozdiely medzi podnikaním formou prevádzkovania živnosti a prostredníctvom s.r.o. z právneho hľadiska je vidieť už v procese vzniku a založenia takejto podnikateľskej činnosti až po jej vlastné fungovanie a zodpovednosť za prípadné negatívne následky spojené s podnikaním.