Niektoré firmy budú musieť zaviesť systém energetického manažérstva či absolvovať energetický audit. Smernica o energetickej efektívnosti sprísňuje povinnosti v šetrení energií. Na čo sa pripraviť?
Revízia smernice o energetickej účinnosti ako súčasť balíka „Fit for 55“
V záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050 zvýšila Európska únia svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 na minimálne 55 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 (oproti predchádzajúcemu cieľu 40 %). Tento ambiciózny cieľ si vyžaduje úpravu rôznych európskych predpisov v rámci legislatívneho balíka známeho ako balík „Fit for 55“. Zahŕňa rôzne oblasti vrátane systému obchodovania s emisiami, obnoviteľných zdrojov energie, zdaňovania energie a energetickej účinnosti.
Smernica o energetickej efektívnosti je kľúčovým právnym predpisom, ktorý stanovuje celkový rámec na dosiahnutie úspor energie v Európskej únii. Smernica bola zavedená v roku 2012 a bola dvakrát revidovaná, v roku 2018 a najnovšia verzia, zverejnená 13. septembra 2023, stanovuje nové povinnosti, ktorých účinnosť sa blíži. Aké zmeny prináša a čo bude znamenať pre podnikateľov?
Definícia energetickej chudoby
Na Slovensku je pojem energetická chudoba pomerne známy. Často sa skloňuje, hoci oficiálne definovaný nie je. Avšak, definíciu tohto pojmu už stanovila EÚ. Revidovaná smernica obsahuje ustanovenia, ktoré definujú energetickú chudobu ako: „Nedostatočný prístup domácnosti k základným energetickým službám, ak tieto služby zabezpečujú základnú úroveň a dôstojnú životnú úroveň a zdravie, vrátane primeraného vykurovania, teplej vody, chladenia, osvetlenia a energie na napájanie spotrebičov, v príslušnom vnútroštátnom kontexte, existujúcej vnútroštátnej sociálnej politike a iných príslušných vnútroštátnych politikách, spôsobený kombináciou faktorov, medzi ktoré patrí prinajmenšom cenová nedostupnosť, nedostatočný disponibilný príjem, vysoké výdavky na energiu a nízka energetická účinnosť domov“. Túto charakteristiku tak možno považovať za prvú oficiálnu definíciu energetickej chudoby na úrovni EÚ.
Zníženie spotreby energie
Smernica stanovuje cieľ znížiť spotrebu do roku 2030 aspoň o 11,7 % oproti prognózam referenčného scenára EÚ na rok 2020, pričom predchádzajúci cieľ bol 4,5 %. Inými slovami, nejde o úspory energie oproti skutočnej referenčnej spotrebe, ale v porovnaní s predpokladanou spotrebou energie. Ide o obmedzenie konečnej spotreby energie (energie, ktorú reálne spotrebujú firmy či domácnosti) v EÚ na 763 Mtoe (milión ton ropného ekvivalentu) a primárnej spotreby (celkový dopyt krajiny spolu so stratami, prepravou, transformáciou energie a so spotrebou samotného energetického sektora) na 992 Mtoe. V tabuľke nižšie približujeme, ako sa ciele postupne menili počas legislatívneho procesu.
| Zníženie spotreby energie na úrovni EÚ o 11,7 % do roku 2030 | ||
|---|---|---|
| Legislatívny proces | Primárna energia | Konečná energia |
| Návrh Komisie | 1023 Mtoe | 787 Mtoe |
| Návrh Europarlamentu | 960 Mtoe | 740 Mtoe |
| Dohoda z trialógov | 992 Mtoe | 763 Mtoe |
Limit pre konečnú spotrebu energie je záväzný pre všetky členské štáty, zatiaľ čo cieľ pre spotrebu primárnej energie je len orientačný.
Ročné úspory energie v členských štátoch
Okrem celkového cieľa do roku 2030, Komisia stanovila aj priebežné ciele pre členské štáty. Podľa dohody z trialógov majú priemerné ročné úspory energie v členských štátoch do roku 2030 dosiahnuť 1,5 %. Spotreba sa má začať znižovať o 1,3 % v období do konca roka 2025, potom o 1,5 % do konca roka 2027 a do konca roka 2030 sa posunie k 1,9 %. Na splnenie tohto cieľa môžu členské štáty do výpočtu zahrnúť úspory energie dosiahnuté podľa súčasnej a revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov; opatrenia vyplývajúce zo systému s obchodovania s emisiami (EU ETS) a núdzové energetické opatrenia.
| Ročné úspory energie v členských štátoch do roku 2030 | |
|---|---|
| 2025 | Zníženie o 1,3 % |
| 2027 | Zníženie o 1,5 % |
| 2030 | Zníženie o 1,9 % |
| Priemer predstavuje zníženie o 1,5 % ročne | |
Verejný sektor má ísť príkladom
Smernica o energetickej efektívnosti stavia verejné sektory členských štátov do vzorovej pozície. Dôležitým krokom je zavedenie cieľa znížiť ročnú spotrebu energie o 1,9 % v celom verejnom sektore. Od orgánov verejnej správy sa preto bude vyžadovať, aby ročne zrenovovali 3 % svojich budov na základe ich podlahovej plochy (ďalšie parametre, ktoré sa majú z hľadiska energií pri obnove dosiahnuť, smernica nešpecifikuje). Táto požiadavka bola rozšírená aj na miestne a regionálne orgány verejnej správy. Verejný sektor bude tiež zohrávať vedúcu úlohu pri rozvoji trhu s energetickými službami. Verejné orgány budú musieť pri rozhodovaní o nákupe výrobkov, budov a služieb naďalej zohľadňovať požiadavky na energetickú efektívnosť a podporovať systematické zlepšovanie.
EÚ zaviedla nové pravidlo, ktoré dáva energetickej účinnosti prioritu pri plánovaní, investíciách a tvorbe politík. Znamená to, že krajiny musia zohľadňovať, ako čo najlepšie využiť energiu. V praxi to môže vyzerať nasledovne:
- Pri plánovaní vykurovacích sietí treba porovnať, čo je lacnejšie – investovať do lepšej izolácie a úspor energie v budovách, alebo vybudovať nové systémy na dodávku tepla?
- Energetická efektívnosť má byť zahrnutá aj do plánovania miest a povoľovania stavieb.
- Autá by mali byť navrhnuté tak, aby spotrebovali čo najmenej paliva alebo energie pri každej jazde.
Smernica neobišla ani biznis
Smernici o energetickej efektívnosti sa úplne nevyhne ani podnikateľské odvetvie. Jedným z hlavných priamych vplyvov prepracovanej smernice o energetickej účinnosti je pre firmy povinnosť zaviesť systém energetického manažmentu, ktorý spočíva v strategickom plánovaní a riadení spotreby energie s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť, znížiť náklady a minimalizovať environmentálny dopad podniku. Toto opatrenie sa týka len firiem, ktorých spotreba za posledné tri roky bola v priemere vyššia ako 85 TJ (terajoulov) za rok, čo je 23,6 GWh pričom do výpočtu sú zahrnuté všetky druhy energie (elektrina, zemný plyn atď.). Spoločnosti, ktoré sú povinné zaviesť systém energetického manažérstva, majú na splnenie tejto povinnosti čas najneskôr do 11. októbra 2027.
Spoločnosti, ktorých priemerná ročná spotreba energie za posledné tri roky presiahla 10 TJ (cca 2,8 GWh) a ktoré nezaviedli systém energetického manažérstva, musia absolvovať energetický audit. Prvý energetický audit sa musí vykonať najneskôr do 11. októbra 2026 a potom sa musí obnovovať každé štyri roky. Na základe odporúčaní auditu sa následne musí vypracovať akčný plán.
Obe kategórie firiem musia tiež poskytnúť údaje o spotrebe energií a vody vnútroštátnym orgánom. Smernica ďalej nabáda členské štáty, aby motivovali podnikateľov k tomu, aby tieto údaje uvádzali vo svojich výročných správach.
Horná hranica sa však na Slovensku môže týkať iba niekoľkých najväčších odberateľov energie. Pokiaľ ide o hranicu 2,8 GWh, kedy sa firmy týka povinnosť energetického auditu, prekračovať ju pravdepodobne budú skôr energeticky náročnejšie stredne veľké výrobné firmy (s približne 250 zamestnancami). Väčšiny odberateľov z podnikateľského prostredia by sa tieto povinnosti týkať nemali.
Sú stanovené ciele splniteľné?
Kľúčovým číslom celej smernice je zníženie spotreby energie do roku 2030 o 11,7 % v porovnaní s cieľom, ktorý bol stanovený pre rok 2020. Vtedy ale bola spotreba napokon vyššia ako sa predpokladalo. EÚ vo svojom referenčnom scenári na rok 2020 predpokladala spotrebu primárnej energie vo výške 1 177 Mtoe, ale podľa údajov Eurostatu bola v skutočnosti 1 236 Mtoe. Ak sa do roku 2030 má znížiť spotreba energie na 992 Mtoe, v porovnaní s reálnou spotrebou z roku 2020 tak ide o cieľ znížiť spotrebu až o viac ako 20 %.
A zatiaľ čo je tento cieľ len orientačný, limit pre konečnú spotrebu energie je záväzný pre všetky členské štáty. Aj v tomto prípade ale krajiny EÚ spotrebovali 906 Mtoe v roku 2020 a 940 Mtoe v roku 2022, takže cieľ na rok 2030 (dosiahnuť 763 Mtoe) v porovnaní s týmito dvoma referenčnými hodnotami je zníženie až o 16 %, resp. 19 %.
Európska environmentálna agentúra tiež vyjadrila pochybnosti o schopnosti EÚ splniť svoje ciele v oblasti energetickej účinnosti, pokiaľ sa následne nezavedú prísnejšie opatrenia. Prepracovanie smernice o energetickej účinnosti tak predstavuje pravdepodobne len jeden z krokov na naplnenie zelených cieľov.
