Najmä v menších spoločnostiach s ručením obmedzeným sa majitelia často zamýšľajú nad tým, ako dostať čo najvýhodnejšie peniaze z s. r. o. na svoju súkromnú spotrebu. Aké sú možnosti a čo ktorá obnáša?
Ak podnikáte ako živnostník, vaše zarobené peniaze sú vám k dispozícii kedykoľvek. Problém s vyplácaním však môže nastať, ak si založíte s.r.o. (napríklad kvôli vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu živnosti) – v takom prípade totiž nemôžete s peniazmi s.r.o. disponovať ako so svojimi vlastnými. Vy a vaša s.r.o. ste dva rozdielne subjekty. S peniazmi firmy nemôže narábať ako so svojimi súkromnými a rovnako nemôže financovať (bez daňových dôsledkov) z peňazí s.r.o. svoje osobné výdavky.
V tomto článku sa zameriame na niektoré možnosti, ako je možné vyberať peniaze z s.r.o. a aké majú jednotlivé možnosti daňovo-odvodové či iné dopady.
Ktorý spôsob vyberania peňazí z s.r.o. je najvýhodnejší?
Jednoznačná odpoveď neexistuje. Samozrejme, sú určité sadzby daní a odvodov, ktoré platia pre každého rovnako, no dôležité je si na úvod zodpovedať otázku, ako často si chcete svoju odmenu z s. r.o. vyplácať, aj či je možné vo vašej situácii určitý spôsob vôbec použiť. Následne si porovnajte daňovo-odvodové zaťaženie a ďalšie dôsledky možností, ktoré pripadajú do úvahy.
Vo všeobecnosti totiž platí, že pravidelné odmeňovanie prostredníctvom mzdy (príp. odmeny spoločníkovi/konateľovi) je spojené s vyšším zaťažením odvodmi aj daňou z príjmov, ako je tomu napríklad pri vyplatení podielu na zisku (ktoré je však možné až po skončení zdaňovacieho obdobia).
Zároveň berte do úvahy nielen svoj aktuálny čistý príjem, ale aj možný vplyv na poberanie nemocenských dávok či budúci dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Samozrejme, z vyššieho čistého príjmu si viete platiť iné komerčné produkty, ktoré vám vedia takéto dávky substituovať, len na to nezabudnite.
V praxi sa pri vyplácaní majiteľa s.r.o. používajú často kombinácie, napríklad pravidelné vyplácanie nie až tak vysokej mzdy a následné dofinancovanie prostredníctvom „lacnejšej“ dividendy, príp. inak. Vhodné je si jednotlivé alternatívy aj s prepočtami pre váš konkrétny prípad prejsť s odborníkom.
Vyplatenie podielu na zisku (dividendy) spoločníkovi s.r.o.
Ak by majiteľ s.r.o. nepotreboval peniaze z tejto s.r.o. (minimálne prvý rok) priebežne, výhodný spôsob je vyplatenie si podielu na zisku, tzv. dividendy. Samozrejme za predpokladu, že spoločnosť dosiahne zisk po zdanení (sadzbou dane 15 % alebo 21 %), ktorý je možné deliť.
Spoločník si môže dividendu vyplatiť z čistého zisku až po skončení účtovného obdobia, po zostavení a schválení účtovnej závierky. Ak by napríklad s.r.o., ktorej účtovným obdobím je kalendárny rok, vznikla v januári 2024, s vyplatením dividendy môže rátať najskôr v úvode roka 2025, obvykle okolo marca. Preddavky na podiely na zisku má totiž spoločnosť zakázané vyplácať.
Následne je však možné dividendu deliť aj po častiach priebežne. Napríklad, ak dosiahnete v s.r.o. zisk po zdanení 20 000 eur, môžete sa rozhodnúť vyplatiť si napríklad 10 000 eur v marci a zvyšných 10 000 eur až koncom roka. Vždy je s tým však spojená povinnosť s.r.o.-čky odviesť pri každej výplate zrážkovú daň a podať oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou.
Podiel na zisku vyplatený fyzickej osobe (spoločníkovi) totiž podlieha zrážkovej dani pri výplate. Ak by ste si vyplácali dividendu za rok 2023, sadzba dane je ešte 7 %. Od ziskov z roku 2024 a neskôr už je sadzba zrážkovej dane zvýšená na 10 %. To sa bude prvýkrát týkať vyplácania podielov na zisku až v roku 2025.
To znamená, že ak by ste mali za rok 2023 na rozdelenie dividendu vo výške 20 000 eur, vám ako spoločníkovi sa vyplatí suma 18 600 eur a zvyšných 1 400 eur pošlete daňovému úradu. Ak by šlo o zisk za rok 2024, ostalo by vám už len 18 000 eur a 2 000 eur by ste odviedli štátu. Zdravotné či sociálne odvody sa z dividendy neplatia žiadne.
V tejto súvislosti je však dobré pripomenúť, že zdravotné poistenie musí mať fyzická osoba pokryté každý jeden deň v roku. Ak by si spoločník vyplácal len dividendu a nemal by platiteľa poistného – žiadneho zamestnávateľa, seba ako SZČO ani by nebol poistencom štátu, musí sa stať samoplatiteľom zdravotného poistenia (v roku 2024 by šlo o platenie odvodov vo výške 97,80 eur/mesiac).
Vyplácanie mzdy alebo odmeny spoločníka/konateľa s.r.o.
Ak potrebujete peniaze z s.r.o. pravidelne, je vhodné sa nad touto alternatívou zamyslieť, hoci sa dá považovať za najdrahšiu. Zároveň si treba uvedomiť, že mzdové náklady vstupujú do daňových nákladov firmy, teda znižujú firemnú daň z príjmov.
Zdaňovanie mzdy alebo odmeny spoločníka/konateľa s.r.o.
Bežnou praxou je, že sa spoločník vo svojej s.r.o. zamestná alebo poberá pravidelnú (príp. aj nepravidelnú, napríklad štvrťročnú) odmenu na základe mandátnej zmluvy (častokrát ide o zmluvu o výkone funkcie). Pri zamestnaní, ale aj pri vyplácaní takejto odmeny ide o príjmy zo závislej činnosti, ktoré sa zdaňujú ako mzda.
V oboch prípadoch je teda možné využiť nezdaniteľné časti základu dane či daňové bonusy. Pozor, výška daňového bonusu na dieťa sa však odvíja aj od základu dane, čiže ak bude vaša mzda či odmena príliš nízka, pravdepodobne na najvyššiu sumu daňového bonusu nedosiahnete.
Náš tip: Na výpočet čistej mzdy (aj daňového bonusu)
u zamestnanca využite našu mzdovú kalkulačku.
Odvody pri vyplácaní mzdy alebo odmeny spoločníka/konateľa s.r.o.
Ak je spoločník v s.r.o. zamestnancom, mzda sa mu vypláca klasicky mesačne a odvody môžu byť identické ako pri každom inom zamestnancovi. Rozdiel nastáva len v prípade, ak má konateľ/spoločník s.r.o. najmenej 50 % účasť na majetku spoločnosti, zamestnávateľ (s.r.o.) zaňho neplatí garančné (sociálne) poistenie, ktorého sadzba je 0,25 %. Sadzby odvodov sú o niečo nižšie v prípade odmeny na základe zmluvy – ako znázorňuje nasledujúca tabuľka.
| Typ odmeny | Sociálne odvody | Zdravotné odvody* | Odvody spolu | |||
| Zamestnanec | Zamestnávateľ | Zamestnanec | Zamestnávateľ | Zamestnanec | Zamestnávateľ | |
| Mzda spoločníka/konateľa (zamestnanec) | 9,4 % | 25,2 % | 4 % | 11 % | 13,4 % | 36,2 % |
| Odmena spoločníka/konateľa – pravidelná | 9,4 % | 24,15 % | 4 % | 11 % | 13,4 % | 35,15 % |
| Odmena spoločníka/konateľa – nepravidelná | 7 % | 21,75 % | 4 % | 11 % | 11 % | 32,75 % |
Rozdiely medzi mzdou a odmenou spoločníka/konateľa s.r.o.
Ak by ste sa nevedeli rozhodnúť, či sa zamestnať alebo poberať len odmenu, dôležitá je aj informácia, že ak ste odmeňovaný ako spoločník/konateľ, ide o obchodno-záväzkový vzťah (podľa Obchodného zákonníka), nie o pracovno-právny vzťah, ktorý upravuje Zákonník práce. Hoci z pohľadu daňového zákona ide v oboch prípadoch o príjmy zo závislej činnosti.
Ak poberáte odmenu na základe mandátnej zmluvy, hlavné odlišnosti oproti zamestnaniu sú:
- odpadajú povinnosti zamestnávateľa ako napríklad evidencia pracovného času, poskytovanie dovolenky, príspevku na stravovanie, tvorba sociálneho fondu, povinnosti týkajúce sa BOZP a pod.,
- nie je potrebné pri stanovení odmeny rešpektovať ustanovenia o minimálnej mzde, ani minimálne mzdové nároky – odmena teda môže byť nastavená v ľubovoľnej výške, napr. aj 50 eur či 100 eur.
Poznámka: Od roku 2023 je v zákone o dani z príjmov explicitne uvedené, že závislá činnosť, ktorou je napríklad aj odmena konateľa, nie je na účely transferového oceňovania kontrolovanou transakciou.
Ak si však nastavíte odmenu príliš nízko (pod sumu životného minima a nespadáte pod niektorú z výnimiek, napr. že ste súčasne SZČO, poistenec štátu, osoba so zdravotným postihnutím a pod.), potrebné je rátať aj s doplácaním zdravotných odvodov do minimálnej výšky, ktorá je pre rok 2024 stanovená na 40,32 eur mesačne (483,98 eur ročne). Ak neplatilo toto ustanovenie, zo stoeurovej odmeny by ste platili preddavok do zdravotnej poisťovne len 15 eur (spolu odvody zamestnávateľa aj zamestnanca).
Z tohto vyplýva, že vhodnejšie by mohlo byť nastaviť si odmenu/mzdu vyššiu, napríklad aspoň okolo 600 eur, aby ste mali aj niečo na život, aby ste využili nezdaniteľné časti, vyšiel vám daňový bonus (vhodné je prepočítať na váš počet a vek detí), zároveň nedoplácali "zo svojho" do minimálneho zdravotného odvodu a mali v prípade potreby aj aké také sociálne zabezpečenie.
Taktiež je vhodné pripomenúť, že okrem zamestnancov aj spoločníci či konatelia v súvislosti s plnením úloh pre spoločnosť môžu uskutočňovať pracovné cesty a môžu im byť vyplácané cestovné náhrady. Tie nie sú predmetom dane, ak sú vyplácané vo výške limitovanej zákonom o cestovných náhradách a nepodliehajú ani odvodom.
Ďalšie spôsoby vyplácania majiteľa s.r.o.
V praxi sa vyskytujú aj rôzne iné spôsoby, ako sa môže spoločník s.r.o. dostať k peniazom vyfakturovaným a zaplateným do jeho „eseročky“:
- fakturácia zo živnosti do vlastnej s.r.o. – takýto model však môže byť trochu „na hrane“, aby takéto transakcie neboli považované za uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia, a taktiež je potrebné rešpektovať pravidlá transferového oceňovania;
- vyplácanie honorárov na základe iných zmlúv medzi spoločníkom a s.r.o. – z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia môžu byť zaujímavé napríklad autorské či licenčné zmluvy (používajú sa napríklad v prípade, ak spoločník vytvára pre s.r.o. autorské texty, počítačové programy a pod., príp. poskytuje s.r.o.-čke licenciu na ich použitie). Ich výhody spočívajú najmä v možnosti zdanenia príjmov priamo zrážkovou daňou v sadzbe 19 % bez sociálnych a zdravotných odvodov, prípadne si ich autor zdaní sám – pričom môže využiť paušálne výdavky a pod.; aj tu je potrebné prihliadať na transferové oceňovanie;
- poskytnutie pôžičky spoločníkovi s.r.o. – v tomto prípade však nejde úplne o vyplácanie, nakoľko spoločník je povinný pôžičku nejakým spôsobom do spoločnosti vrátiť. Zároveň by malo ísť len o príležitostnú činnosť s.r.o., aby nebola potrebná licencia a plnenie špecifických podmienok. Taktiež je namieste otázka úročenia takejto pôžičky.
Vyberanie peňazí do pokladnice s.r.o.
Ak by majiteľ riešil vyberanie peňazí z s.r.o. tak, že si vyberie z účtu hotovosť a následne ju bez zdokladovania firemných výdavkov minie, nejde o veľmi vhodný spôsob vyplácania.
Takýto výber sa v s.r.o. formálne zaúčtuje ako výber hotovosti z bankového účtu do pokladnice (dotácia pokladnice). Problém je však v tom, že peniaze sa v pokladnici v skutočnosti nenachádzajú a pri dlhodobejšom spôsobe takéhoto „vyplácania“ sa neustále zvyšuje účtovný stav firemnej pokladnice. Stav vašej pokladnice ku koncu účtovného obdobia je možné nájsť vo vašej účtovnej závierke aj verejne na internete (registeruz.sk). Pri mikro účtovnej jednotke je na tomto riadku uvedená kumulovaná suma aj s ceninami a s účtami v bankách, pri malých a veľkých účtovných jednotkách sú na jednom riadku obvykle len peniaze v hotovosti a ceniny.
Keďže stav hotovosti v účtovníctve nezodpovedá reálnemu stavu hotovosti a inventarizačné zápisy nie sú pravdivé, ide o správny delikt s hrozbou pokuty podľa zákona o účtovníctve. Zároveň by sa takéto výbery mohli považovať za výplatu preddavkov na zisku, ktoré spoločnosť podľa Obchodného zákonníka vyplácať nesmie (hoci formálne ako preddavky zaúčtované tieto výbery nie sú).
Vysoký zostatok v pokladnici vás môže nepríjemne prekvapiť pri prípadnej likvidácii s.r.o., kedy bude potrebné aj z tohto „neexistujúceho“ majetku uhrádzať záväzky a z prípadného zvyšku v podobe likvidačného zostatku zaplatiť daň z príjmov vyberanú zrážkou už v sadzbe 10 %. Pri likvidačnom zostatku doplatíte štátu to, čo by ste priebežne platili pri výplate dividend (tie sú tiež zaťažené zrážkovou daňou 10 %). Ak by ste sa chceli zbaviť s.r.o. predajom, aj v tomto prípade by bol vysoký účtovný stav v pokladnici (a neexistujúcej hotovosti) pre kupujúceho pravdepodobne problém.
