Bezúročné pôžičky medzi spoločníkom a jeho firmou, medzi spriaznenými či nezávislými firmami alebo medzi firmou a jej zamestnancom – môžu sa poskytnúť a aké špecifiká majú?
Legislatívna úprava bezúročnej pôžičky
Bezúročná pôžička je ako zmluvný typ legislatívne upravená ako zmluva o pôžičke v § 657 a 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare). Táto právna úprava sa na bezúročnú pôžičku vzťahuje aj vtedy, ak je jednou zo zmluvných strán (veriteľom alebo dlžníkom) podnikateľ.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu. Ako je možné si všimnúť, tak pri zmluve o pôžičke nemusia byť jej predmetom len peniaze a dohodnutie úrokov nie je povinné.
Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale odporúčame tak urobiť. Ak by ste si chceli stiahnuť vzor zmluvy o pôžičke, tak ho nájdete v článku Zmluva o pôžičke – vzor.
Obmedzenie použitia hotovosti pri poskytovaní pôžičky
V súvislosti s poskytovaním pôžičky, ktorej predmetom sú peňažné prostriedky, je zavedených v slovenskej legislatíve aj niekoľko obmedzení. Týkajú sa pôžičiek poskytnutých v hotovosti.
Prvé súvisí s obmedzením platieb v hotovosti podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov. Platbou v hotovosti sa podľa tohto predpisu rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti (v akejkoľvek mene) odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom. Z toho vyplýva, že aj poskytnutie pôžičky v hotovosti je platbou v hotovosti. Ak je odovzdávajúcim alebo príjemcom hotovostnej platby podnikateľ alebo právnická osoba, tak takáto platba v hodnote prevyšujúcej 5 000 eur je zakázaná. Podnikateľ alebo právnická osoba teda môžu prijať alebo poskytnúť pôžičku bezhotovostne alebo v hotovosti v hodnote najviac 5 000 eur.
Tento zákaz však neplatí v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie.
Úplný zákaz poskytnutia pôžičky s. r. o. v hotovosti od niektorých osôb
Druhé obmedzenie hotovostných pôžičiek vyplýva z § 121 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa neho môžu niektoré osoby poskytnúť spoločnosti s ručením obmedzeným úver (alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá) len vtedy, ak ho poskytnú inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. To znamená, že niektoré osoby nemôžu s. r. o. poskytnúť pôžičku alebo úver v hotovosti. Musia jej ju poskytnúť napríklad prevodom na bankový účet alebo vkladom na bankový účet.
Poskytnúť s. r. o. pôžičku alebo úver v hotovosti majú zakázané tieto osoby:
- spoločník,
- konateľ, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady, tichý spoločník,
- osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti (priamy alebo nepriamy spoločník) alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
- osoba blízka osobám uvedeným v druhom až štvrtom bode,
- osoba konajúca na účet osôb uvedených v druhom až štvrtom bode.
Spoločník alebo konateľ s. r. o. môže spoločnosti poskytnúť pôžičku len bezhotovostne.
Poskytnutie pôžičky s. r. o. v hotovosti je zakázané vtedy, ak pôžičku poskytujú vyššie uvedené osoby. V opačnom smere, čiže ak s. r. o. poskytuje pôžičku napríklad spoločníkovi, konateľovi alebo komukoľvek inému, to zakázané nie je a s. r. o. môže týmto osobám poskytnúť pôžičku aj v hotovosti. V takomto prípade už platí len predtým spomenuté obmedzenie platieb v hotovosti prevyšujúcich hodnotu 5 000 eur.
Bezúročná pôžička a transferové oceňovanie
V praxi častokrát dochádza k poskytnutiu bezúročnej pôžičky medzi osobami, ktoré sú medzi sebou nejakým spôsobom prepojené. Napríklad medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, jej konateľom alebo medzi spoločnosťami, ktoré sú rodinne, ekonomicky alebo personálne prepojené. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa na transakcie medzi týmito závislými osobami vzťahujú pravidlá transferového oceňovania. Tie hovoria o tom, že ceny a podmienky medzi prepojenými osobami by mali zodpovedať cenám a podmienkam dohodnutým medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách.
Ak to tak nebolo a odlišné ceny a podmienky spôsobili u daňovníka zníženie základu dane z príjmov alebo zvýšenie daňovej straty, tak je potrebné v daňovom priznaní základ dane z príjmov zvýšiť alebo daňovú stratu znížiť. V prípade bezúročnej pôžičky nevznikajú veriteľovi žiadne výnosy a dlžníkovi žiadne náklady. Nulové úroky však nie sú medzi nezávislými osobami obvyklé. Preto, ak napríklad spoločnosť poskytne svojmu spoločníkovi bezúročnú pôžičku, tak bude musieť zvýšiť svoj základ dane z príjmov o trhové úroky. Uplatnením nulových úrokov totižto u nej došlo k zníženiu základu dane z príjmov – nevznikli jej výnosy v obvyklej výške.
Pri transferovom oceňovaní je potrebné poznať, kto sa považuje za závislé osoby. Takisto tu môže vzniknúť povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu. Všetky informácie o tom je možné nájsť v článku Transferové oceňovanie a dokumentácia v roku 2021.
Poskytnutie bezúročnej pôžičky od spoločníka, konateľa, medzi firmami, zamestnancovi
Najčastejšie situácie, kedy dochádza k poskytnutiu bezúročnej pôžičky:
- spoločník alebo štatutár poskytne spoločnosti bezúročnú pôžičku,
- spoločnosti poskytne bezúročnú pôžičku cudzia fyzická osoba,
- firma poskytne bezúročnú pôžičku spoločníkovi alebo štatutárovi,
- bezúročná pôžička medzi prepojenými firmami a neprepojenými firmami,
- zamestnávateľ poskytne bezúročnú pôžičku zamestnancovi.
Spoločník alebo štatutár poskytne spoločnosti bezúročnú pôžičku
Ak poskytne spoločník alebo štatutár svojej spoločnosti bezúročnú pôžičku, tak to môže urobiť jedine inak ako v hotovosti, čiže prípustný je len bezhotovostný spôsob. To v praxi znamená, že pôžičku poskytne spoločnosti najčastejšie bankovým prevodom, vkladom na účet v banke, prípadne poštovým poukazom na účet.
Spoločník majúci najmenej 25 % podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach (priamy alebo nepriamy) tejto spoločnosti a štatutár tejto spoločnosti sa vo vzťahu k tejto spoločnosti považujú za závislé osoby. Keďže na spoločníka a štatutára sa v tomto prípade nevzťahujú ustanovenia o transferovom oceňovaní, tak nemusia v daňovom priznaní vykonávať žiadne úpravy, aj keď nulová výška úrokov nie je trhová. Spoločnosť si nulovými úrokmi neznížila základ dane z príjmov (prípadne nezvýšila daňovú stratu), pretože úroky sú za bežných okolností náklad, ktorý v tomto prípade pri nulových úrokoch nebol žiaden v porovnaní s tým, o akom by účtovala pri trhových úrokoch. Preto ani spoločnosť nemusí v daňovom priznaní základ dane z príjmov nijakým spôsobom upravovať.
Firma poskytne bezúročnú pôžičku spoločníkovi alebo štatutárovi
Bezúročná pôžička môže byť poskytnutá aj spoločnosťou jej spoločníkovi alebo štatutárovi. Platí tu tiež obmedzenie platieb v hotovosti, takže takáto pôžička môže byť poskytnutá buď bezhotovostne alebo v hotovosti maximálne v hodnote 5 000 eur. Keďže spoločník s najmenej 25 % podielom na základnom imaní alebo hlasovacích právach (priamym alebo nepriamym) a štatutár sú vo vzťahu k spoločnosti závislými osobami, aplikujú sa na bezúročnú pôžičku aj pravidlá transferového oceňovania.
Ak poskytne firma spoločníkovi bezúročnú pôžičku, tak bude musieť zvýšiť základ dane.
Keď spoločnosť poskytuje bezúročnú pôžičku, tak neúčtuje o žiadnych výnosoch, ktoré pri trhovom úroku zvyšujú základ dane z príjmov (resp. znižujú daňovú stratu). Za bežných okolností by si nezávislé osoby medzi sebou bezúročnú pôžičku neposkytovali, ale uplatnili by nejaké úroky. Spoločnosť si poskytnutím bezúročnej pôžičky znížila základ dane z príjmov, preto bude musieť spoločnosť v daňovom priznaní o výšku trhového úroku zvýšiť základ dane z príjmov. U spoločníka alebo štatutára v tomto prípade k úprave základu dane z príjmov nedochádza, keďže sa na nich nevzťahujú ustanovenia o transferovom oceňovaní.
Spoločnosti poskytne bezúročnú pôžičku cudzia fyzická osoba
Ak poskytne spoločnosti bezúročnú pôžičku cudzia fyzická osoba, ktorá s ňou nie je nijakým spôsobom prepojená a vo vzťahu k spoločnosti sa nepovažuje za závislú osobu, tak môže túto pôžičku poskytnúť spoločnosti aj v hotovosti. Maximálne je však možné takto poskytnúť pôžičku v hodnote 5 000 eur. Na transakcie uskutočnené medzi nezávislými osobami sa nevzťahuje ani transferové oceňovanie. Preto veriteľ (osoba, ktorá poskytla pôžičku) a ani dlžník (osoba, ktorá prijala pôžičku) nemusia v daňovom priznaní vykonávať žiadne úpravy.
Bezúročná pôžička medzi prepojenými firmami a neprepojenými firmami
Bezúročnú pôžičku si môžu poskytovať aj spoločnosti medzi sebou navzájom. Aj na takéto bezúročné pôžičky platí obmedzenie platieb v hotovosti a môžu byť v hotovosti poskytnuté maximálne v hodnote 5 000 eur. Postup z hľadiska dane z príjmov závisí od toho, či ide o rodinne, ekonomicky a personálne prepojené spoločnosti alebo o nezávislé spoločnosti.
V prípade nezávislých osôb uplatňovanie nulového úroku nie je problém pre veriteľa a ani pre dlžníka, pretože na transakcie nezávislých osôb sa transferové oceňovanie nevzťahuje.
Ak sú spoločnosti navzájom závislými osobami, tak uplatňovaním nulových úrokov si spoločnosť poskytujúca pôžičku znížila základ dane z príjmov (resp. zvýšila daňovú stratu). Pri poskytnutí pôžičky medzi nezávislými osobami by totižto boli uplatňované úroky. Spoločnosť poskytujúca bezúročnú pôžičku (veriteľ) preto bude musieť v daňovom priznaní o výšku trhových úrokov zvýšiť základ dane z príjmov. U spoločnosti, ktorá bola príjemcom bezúročnej pôžičky, nie je potrebné základ dane z príjmov upravovať. Úroky, ktoré by za bežných okolnosti z pôžičky platila, by boli jej nákladom. Keďže pri bezúročnej pôžičke žiadne úroky neboli, tak si žiadne náklady neuplatnila a v dôsledku toho u nej došlo práve naopak k zvýšeniu základu dane z príjmov (resp. zníženiu daňovej straty).
Zamestnávateľ poskytne bezúročnú pôžičku zamestnancovi
Bezúročnú pôžičku môže poskytnúť aj zamestnávateľ svojmu zamestnancovi. Takáto pôžička môže byť poskytnutá aj v hotovosti, avšak najviac v hodnote 5 000 eur, ak je zamestnávateľ podnikateľom alebo právnickou osobou. Platí tu teda tiež obmedzenie platieb v hotovosti. Predpokladajme ďalej, že zamestnávateľ a zamestnanec nie sú nijakým spôsobom rodinne, ekonomicky a personálne prepojení a preto nie sú závislými osobami. Preto bude bezúročná pôžička v poriadku aj na účely transferového oceňovania a nie je kvôli nej potrebné upravovať základ dane z príjmov v daňovom priznaní.
Problémom ale je to, že bezúročná pôžička je pre zamestnanca nepeňažným benefitom. Za obvyklých podmienok by mu nikto peňažné prostriedky bez akéhokoľvek úroku nepožičal. Pre zamestnanca bude pri bezúročnej pôžičke poskytnutej jeho zamestnávateľom nepeňažným príjmom úrok, ktorý by z tejto pôžičky zaplatil za obvyklých podmienok. Tento nepeňažný príjem bude súčasťou jeho príjmov zo závislej činnosti (zdaniteľnej mzdy). Jeho výšku je možné určiť napríklad z údajov o bezúčelových (spotrebných) úveroch poskytovaných bankami. Je potrebné si uvedomiť, že z tohto nepeňažného príjmu zaplatí zamestnanec daň z príjmov a sociálne a zdravotné poistenie zaplatí z neho okrem zamestnanca aj jeho zamestnávateľ.
