Zamestnanie študenta v roku 2019

Oplatí sa viac zamestnať študenta na dohodu alebo na trvalý pracovný pomer. Ktorý typ pracovného pomeru je v roku 2019 výhodnejší pre zamestnávateľa a ktorý pre samotného študenta?

Najčastejšie v období počas letných prázdnin si študenti hľadajú brigády a chcú si tak privyrobiť. Za študenta sa pritom považuje:

  • dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky: povinná školská dochádzka končí uplynutím desiateho roku školskej dochádzky, najneskôr však uplynutím školského roku, v ktorom dieťa dovŕšilo vek 16 rokov,
  • dieťa, ktoré skončilo povinnú školskú dochádzku do dosiahnutia veku 26 rokov (iba v prípade, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom).

Pozor si však treba dať na zamestnávanie mladistvých, t.j. napr. žiakov prvého ročníka strednej školy. Viac informácií si môžete prečítať v článku Mladistvých nemožno zamestnať bez ukončenej povinnej školskej dochádzky alebo Zamestnávanie mladistvých (do 18 rokov) v roku 2019

Ďalej sa v tomto článku budeme venovať zamestnávaniu študentov, ktorí dosiahli 18 rokov veku.

Zamestnávanie študentov s vekom 18 rokov a vyššie v roku 2019

Zamestnávateľ môže študenta zamestnať na základe:

  • pracovnej zmluvy (t.j. trvalý pracovný pomer),
  • dohody o brigádnickej práci študentov (t.j. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru),
  • dohody o pracovnej činnosti (t.j. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru),
  • dohody o vykonaní práce (t.j. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru).

Zamestnanie študenta na trvalý pracovný pomer – na základe pracovnej zmluvy v roku 2019

Ak je študent zamestnaný na základe pracovnej zmluvy získava štatút „klasického zamestnanca“. Uvedené znamená, že má rovnaké práva ako aj povinnosti ako zamestnanci, ktorí študentmi nie sú. Študent je na základe pracovnej zmluvy sociálne poistený a je povinný platiť aj preddavky na zdravotné poistenie.

V prípade, ak zamestnávateľ zamestná študenta na pracovnú zmluvu, je povinný mu poskytnúť rovnaké práva ako iným zamestnancom, t.j. napríklad poskytnutie dovolenky, príspevok na stravu za každý odpracovaný deň, príplatky za prácu nadčas a iné príplatky.

Zároveň je potrebné podotknúť, že zamestnávateľ môže študenta zamestnať na pracovnú zmluvu aj na kratší pracovný čas, než je ustanovený týždenný pracovný čas (napr. pri ustanovenom pracovnom čase v danej spoločnosti 40 hodín, môže byť študent zamestnaný  na 20 hodín týždenne).

Ako sme už uviedli, študent ako aj zamestnávateľ je povinný pri zamestnaní sa na pracovnú zmluvu platiť ako sociálne poistenie, tak aj preddavky na zdravotné poistenie z hrubej mzdy. Ich výšku uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Odvody študenta(zamestnanca) / zamestnávateľa pri zamestnaní na pracovnú zmluvu v roku 2019

Druh poistenia Odvody zamestnávateľa Odvody zamestnanca (študenta)
Nemocenské 1,4 % 1,4 %
Dôchodková starobné 14 % 4 %
invalidné 3 % 3 %
Poistenie v nezamestnanosti 1 % 1 %
Garančné 0,25 % X
Úrazové 0,80 % X
Rezervný fond 4,75 % X
Zdravotné poistenie 10 % 4 %
Spolu 35,20 % 13,40 %

Zamestnávateľ zráža zamestnancovi okrem odvodov na sociálne a zdravotné poistenie aj preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, a to vo výške 19 % (resp. 25 % pri vyššom príjme). Túto preddavkovú daň zráža zamestnávateľ zo sumy hrubej mzdy zníženej o odvody, ktoré je povinný zaplatiť zamestnanec a zníženej o mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá je platná pre rok 2019 v sume 328,12 eur. V prípade, ak suma hrubej mzdy zníženej o odvody neprevyšuje sumu 328,12 eur, zamestnanec neplatí žiadne preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Je dôležité upozorniť, že zamestnanec sa môže rozhodnúť, či chce aby mu bola uplatňovaná nezdaniteľná časť základu dane pri výpočte mzdy alebo nie, a to prostredníctvom vyplneného tlačiva Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu (možné len u jedného zamestnávateľa).

O tom, ako vypočítať čistú mzdu si môžete prečítať v článku Výpočet čistej mzdy zamestnanca v roku 2019 či o povinnostiach zamestnávateľa pri zamestnancoch na pracovnú zmluvu si môžete prečítať článok Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnancoch pracujúcich na pracovnú zmluvu

Zhrnutie: V prípade, ak študent hľadá brigádu na kratší čas (napr. počas letných prázdnin) a chce si privyrobiť, zamestnanie na základe pracovnej zmluvy je pre neho veľmi nevýhodné, nakoľko je povinný zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne, preddavky do zdravotnej poisťovne ako aj možné preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Pre zamestnávateľa je tiež zamestnanie študenta nevýhodné, nakoľko ak potrebuje vyplniť vykonávanie príležitostnej činnosti, predstavuje pre neho zamestnanie študenta vysokú cenu práce. Pre študenta by to bolo možno výhodné zamestnanie na pracovnú zmluvu v tom prípade, ak by v trvalom pracovnom pomere zotrval dlhší čas a tým by mu mohol vzniknúť nárok na dovolenku, resp. na dávku sociálneho poistenia a pod.

Zamestnanie študenta na dohodu o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce v roku 2019

Zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce so študentom len na plnenie úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb len výnimočne, a to v tom prípade, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (pri dohode o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (pri dohode o pracovnej činnosti).

Tieto dva typy dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru majú spoločné znaky, a to také, že musia byť uzatvorené písomne (inak sa považujú za neplatné), uzatvárajú sa na dobu určitú (maximálne 12 mesiacov) a majú zákonom vymedzené rozsah práce, či pracovnej úlohy, a to:

  • dohoda o pracovnej činnosti: vykonávanie pracovnej činnosti na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti sa môže v rozsahu najviac 10 hodín týždenne (pričom nie je možné použiť priemer za celé trvanie dohody),
  • dohoda o vykonaní práce: rozsah práce, prípadne pracovnej úlohy na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce môže trvať najviac 350 hodín v kalendárnom roku.

Prehľad výšky odvodov v prípade zamestnania študenta na dohodu o pracovnej činnosti alebo na dohodu o vykonaní práce v roku 2019 vám prinášame v tabuľke

Odvody pri dohode o pracovnej činnosti alebo dohode o vykonaní práce roku 2019

Druh poistenia Dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce – pravidelný príjem Dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce – nepravidelný príjem
Zamestnávateľ Zamestnanec Zamestnávateľ Zamestnanec
Nemocenské 1,4 % 1,4 % x x
Dôchodkové starobné 14 % 4 % 14 % 4 %
invalidné 3 % 3 % 3 % 3 %
Poistenie v nezamestnanosti 1 % 1 % x x
Garančné 0,25 % x 0,25 % x
Úrazové 0,80 % x 0,80 % x
Rezervný fond 4,75 % x 4,75 % x
Zdravotné poistenie 10 % 4 % 10 % 4 %
Spolu 35,20 % 13,40 % 32,80 % 11 %

Ako môžeme vidieť, v prípade, ak by sa študent zamestnal na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce s právom na pravidelný mesačný príjem, platil by odvody v rovnakej výške ako pri zamestnaní sa na pracovnú zmluvu. Zamestnanie študenta na dohodu o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce s právom na nepravidelný príjem je o čosi výhodnejšie, nakoľko sú odvody pre študenta ako zamestnanca a aj zamestnávateľa nižšie o 2,4 %.

Aj v tomto prípade zamestnanec – študent platí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 19 %, resp. 25 % (s ohľadom na uplatnenie, resp. neuplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane).

Informácie o povinnostiach zamestnávateľa pri zamestnávaní na dohodu si môžete prečítať v článku Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnaní zamestnanca na dohodu

Zhrnutie: Ako sme už uviedli, pri zamestnaní študenta na pracovnú zmluvu, zamestnanie napríklad počas letných prázdnin na dohodu o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce nie je veľmi výhodné, nakoľko sú odvody porovnateľné s odvodmi, ktoré musí zaplatiť zamestnanec, ako aj zamestnávateľ pri zamestnaní na pracovnú zmluvu.

Článok pokračuje pod reklamou

Zamestnanie študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov v roku 2019

Podmienky uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov upravuje § 227 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže podľa § 227 ods. 1 uzatvoriť zamestnávateľ s takou fyzickou osobou, ktorá má:

  • štatút žiaka strednej školy, alebo
  • štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku.

Študent môže vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov len najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕšila 26 rokov veku.

Aby bola uzatvorená dohoda o brigádnickej práci študentov platná, musia byť splnené tieto podmienky:

  • vykonávaná práca môže byť v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená,
  • uzatvára sa len písomne (v opačnom prípade je dohoda neplatná), jedno vyhotovenie je zamestnávateľ povinný vydať aj študentov,
  • povinnou súčasťou uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie štatútu študenta, t.j. potvrdenie o návšteve školy (nie je potrebné, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka),
  • uzatvára sa na dobu určitú, a to maximálne na 12 mesiacov.

Ak  uplynie doba, na ktorú bola dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená, je možné uzatvoriť novú dohodu o brigádnickej práci študentov na ďalšie nasledujúce obdobie (nie je možné uzatvoriť dodatok k už uzatvorenej dohode o brigádnickej práci študentov).

Povinné náležitosti dohody o brigádnickej práci študentov podľa Zákonníka práce:

  • dohodnutá práca,
  • dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
  • dohodnutý rozsah pracovného času,
  • doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Odmenu za vykonanú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinný zamestnávateľ vyplatiť študentovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala (napr. odmena za júl je splatná do konca augusta).

Výhodou pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov je to, že si môže uplatniť odvodovú výnimku vo výške 200 eur. Uvedené znamená, že ak si študent uplatní u daného zamestnávateľa túto odvodovú výnimku a jeho odmena v danom mesiaci nepresiahne 200 eur, nebude platiť žiadne odvody na sociálne poistenie (preddavky na zdravotné poistenie sa pri tomto type dohode neplatia). V prípade, ak odmena študenta v danom mesiaci presiahne sumu 200 eur, študent zaplatí odvody len na dôchodkové poistenie vo výške 7 % len z rozdielu, ktorý prevyšuje sumu 200 eur.

Prečítajte si tiež

Uplatnenie odvodovej výnimky je výhodné aj pre samotného zamestnávateľa, nakoľko ak je odmena študenta nižšia ako 200 eur, zaplatí zamestnávateľa za tohto študenta odvody na sociálne poistenie len vo výške 1,05 % z odmeny.

Zhrnutie: V prípade, ak sa zamestnávateľ rozhoduje zamestnať študenta na základe dohody o brigádnickej práci študentov, práve uzatvorenie tohto typu dohody je pre neho najvýhodnejšie, nakoľko predstavuje najnižšie odvodové zaťaženie pre zamestnávateľa, ako aj pre samotného študenta. V oboch prípadoch, t.j. zamestnávateľ ani študent neplatia preddavky na zdravotné poistenie, čo je ďalšou výhodou tejto formy zamestnania študenta.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Náklady na zamestnávanie rastú na Slovensku najrýchlejšie v eurozóne

Náklady zamestnávanie na Slovensku v prvom štvrťroku 2019 rástli trojnásobne rýchlejšie, než bol priemer Európskej únie. Naplno sa tak prejavili novozavedené opatrenia vlády.

Práca neplnoletých (do 18 rokov) – najčastejšie otázky a odpovede

V koľkých rokoch môže dieťa začať brigádovať? Ktoré práce sú neplnoletým osobám zakázané? Prinášame odpoveď na tieto i ďalšie najčastejšie otázky týkajúce sa zamestnávania neplnoletých.

Zamestnávanie mladistvých (do 18 rokov) v roku 2019

Kto je mladistvým zamestnancom a aké špecifiká platia pri jeho zamestnávaní? Ktoré práce sú pre mladistvých zakázané a na čo všetko si musí dať zamestnávateľ pozor?

13. a 14. plat od roku 2019 (zmeny)

V roku 2019 sa mení podmienka pre oslobodenie 13. platu vo výške 500 €, zamestnávateľ už nemusí poskytnúť plnenie vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Aké sú ďalšie zmeny?