Určovať pracovný čas, v ktorom má zamestnanec pracovať, je základnou povinnosťou zamestnávateľa. Po novom ale nebude znakom závislej práce. Čo táto zmena znamená?
Konsolidačný balíček priniesol rad rôznych úprav a neobišiel ani zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Už v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, je konštatovaný cieľ znížiť mieru obchádzania Zákonníka práce, a to konkrétne úpravou pojmu závislá práca.
Nový zákon č. 261/2025 Z. z. tak zavádza s účinnosťou od 1. 1. 2026 upravenú definíciu pojmu závislá práca. Čo táto zmena v skutočnosti prináša?
Definícia závislej práce do 31. 12. 2025
Pojem „závislá práca“ je základným pojmom Zákonníka práce, nakoľko identifikuje nevyhnutné obsahové náležitosti zmluvného vzťahu, ktorých splnenie je potrebné na to, aby bolo možné hovoriť o pracovnoprávnom vzťahu. Táto definícia tiež určuje rozdiely medzi zamestnaním a výkonom podnikania.
V súčasnosti Zákonník práce v § 1 ods. 2 upravuje päť charakteristík závislej práce, konkrétne tak ide o prácu vykonávanú:
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Pre porovnanie, definícia podnikania napríklad v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. zákon o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorý upravuje živnosť ako sústavnú činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom.
Definícia závislej práce od 1. 1. 2026
Novela Zákonníka práce účinná od 1. 1. 2026 naoko len nenápadne upravuje charakteristiky pojmu „závislá práca“, keď odstraňuje podmienku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Závislou prácou tak od 1. 1. 2026 rozumieme prácu vykonávanú
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa.
Vypustenie uvedeného znaku však má svoje širšie opodstatnenie. Zákonník práce už v súčasnosti umožňuje zamestnancom určitú mieru voľnosti v organizovaní pracovného času, napríklad pri aplikácii domáckej práce, telepráce či pružného pracovného času. V prípade domáckej práce a telepráce sa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť tým spôsobom, že pracovný čas v rámci celého týždňa si bude zamestnanec rozvrhovať sám. Pružný pracovný čas zas zamestnancom určuje voliteľný časový úsek, v ktorom sami rozhodujú o tom, kedy budú prácu vykonávať.
Zamestnanec si už dnes môže organizovať pracovný čas
Pružný pracovný čas predstavuje spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý je možné zamestnávateľom zaviesť po dohode so zástupcami zamestnancov alebo kolektívnou zmluvou.
Pružný pracovný čas sa realizuje zavedením tzv. základného a voliteľného pracovného času. Ako príklad možno uviesť dohodnutie základného pracovného času v pracovné dni od 9:00 hod. do 15:00 hod. Ide o obdobie, v rámci ktorého zamestnanec musí vykonávať prácu na mieste a spôsobom dohodnutým so zamestnávateľom. Aby však naplnil časový fond, bude potrebné, aby si zvyšné hodiny odrobil v inej časti dňa, a to vo voliteľnom pracovnom čase. Najčastejšie tento voliteľný pracovný čas býva dohodnutý na obdobie 7:00 hod. do 9:00. hod a od 15:00 hod do 18:00 hod.
Je tak na zamestnancovi, či v uvedenom prípade nastúpi do zamestnania napríklad už o 7:00 hod., alebo naopak, príde až na 9:00 hod. a následne zostane v práci aj neskôr v poobedných hodinách.
Okrem toho, neprítomnosť v období voliteľného pracovného času zamestnanec neospravedlňuje, nemusí doniesť zamestnávateľovi potvrdenú priepustku napríklad od lekára a podobne.
Je preto zrejmé, že vnímať závislú prácu ako prácu vykonávanú výlučne v pracovnom čase určenom zamestnávateľovi stratilo svoje opodstatnenie.
Závislá činnosť a tzv. fiktívne živnosti od 1. 1. 2026
Zmena definície pojmu závislej práce by mala napomôcť odhaľovaniu tzv. fiktívnych živností. To znamená napomôcť zistiť, kedy sú ľudia nútení pracovať na živnosť, hoci zjavne vykonávajú činnosť, ktorá je závislou prácou a zamedziť tak vzniku takýchto situácií. Totiž práve odvolávanie sa na skutočnosť, že živnostník pracoval v čase určenom ním a nie v čase určenom zamestnávateľom, hoci ostatné definičné znaky závislej práce boli naplnené, bolo častou námietkou pri kontrolách vykonávaných inšpekciou práce.
Závislá práca vykonávaná fyzickou osobou pre právnickú či fyzickú osobu bez založenia pracovnoprávneho alebo štátnozamestnaneckého pomeru je nelegálnou prácou podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), rovnako tak práca zamestnanca – príslušníka inej krajiny, ak nie sú splnené podmienky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Nelegálnym zamestnávaním je zas využívanie závislej práce osoby, s ktorou právnická alebo fyzická osoba – podnikateľ:
- nemá založený pracovnoprávny alebo štátnozamestnanecký vzťah,
- má založený pracovnoprávny alebo štátnozamestnanecký vzťah, ale neprihlásila takúto osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo
- ide o prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Zákon o nelegálnej práci nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie zakazuje pod hrozbou uloženia pokút.
V rámci konsolidačných opatrení sa, v súvislosti z úpravou závislej práce, resp. cieľom, ktorý táto úprava sleduje, zvyšuje aj pokuta za nelegálne zamestnávanie, konkrétne zvýšením dolnej hranice.
Dolná hranica pokuty za nelegálne zamestnávanie sa zvyšuje
Ako vyplýva z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bola dlhodobo rovnaká a stratila svoj odradzujúci charakter. Implementácia bude zabezpečená inšpekciou práce – orgánom, ktorý už v súčasnosti disponuje kompetenciou ukladať takéto pokuty.
Pokuty za nelegálne zamestnávanie od 1. 1. 2026
Sankcie za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov. Aktuálne hrozí za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuta od 2 000 eur až do 200 000 eur. V prípade, že by šlo o nelegálne zamestnávanie viac fyzických osôb, t. j. dvoch a viac, uloží sa pokuta najmenej vo výške 5 000 eur.
S účinnosťou od 1. 1. 2026 sú tieto sadzby vyššie. V prípade nelegálneho zamestnávania jednej osoby bude hroziť pokuta až od 4 000 eur do 200 000 eur, u viac nelegálne zamestnávaných fyzických osôb najmenej vo výške 8 000 eur.
| Nelegálne zamestnávanie 1 fyzickej osoby | Nelegálne zamestnávanie 2 a viac fyzických osôb | |
|---|---|---|
| Do 31. 12. 2025 | 2 000 – 200 000 eur | 5 000 – 200 000 eur |
| Od 1. 1. 2026 | 4 000 – 200 000 eur | 8 000 – 200 000 eur |
Ako bolo uvedené vyššie, úpravou definície závislej činnosti by malo dôjsť k jednoduchšiemu odhaľovaniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. To môže znamenať aj zvýšený počet uložených pokút.
