Superdopočet výdavkov na výskum a vývoj v praxi: kto a ako ho môže využiť?

Ide o daňové zvýhodnenie iba pre veľké firmy alebo superodpočet môžu využiť aj malé a stredné firmy či remeselníci? Čo môžu získať a ako postupovať?

Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj predstavuje nástroj daňovej podpory pre firmy. Hoci si pod výskumom a vývojom mnohí predstavia laboratóriá, vedcov či zložité technologické procesy, v praxi môže ísť aj o vylepšenia výrobkov alebo služieb. V článku vysvetľujeme, ako môžu toto zvýhodnenie využiť aj malé firmy, či ide o vhodný nástroj pre živnostníkov, aké podmienky treba splniť a na čo si dať pozor, ak sa chce podnikateľ vyhnúť problémom pri daňovej kontrole uplatnenia odpočtu.

Ako funguje superodpočet výdavkov na vývoj a výskum?

Odpočet výdavkov na výskum a vývoj, alebo aj tzv. superodpočet, je upravený v zákone o dani z príjmov. Ako pre Podnikajte.sk uvádza Ján Vajcík, daňový poradca spoločnosti AVENIAS Tax, s. r. o. a člen Slovenskej komory daňových poradcov, základná myšlienka superodpočtu spočíva zjednodušene v tom, že oprávnené výdavky na výskum a vývoj si podnikateľ môže do nákladov zahrnúť dvakrát:

• prvýkrát, ako bežný daňový výdavok, ktorý znižuje výsledok hospodárenia,
• a následne druhýkrát, ako dodatočnú odpočítateľnú položku od základu dane.

„Finálna daňová úľava tak v konečnom dôsledku predstavuje súčin aktuálnej sadzby dane z príjmov a celkovej výšky uplatneného odpočtu,“ dodáva poradca.

Ďalej vysvetľuje, že súčasná legislatíva pozná dva stupne odpočtu:

1. základný odpočet vo výške 100 % oprávnených výdavkov na výskum a vývoj (VaV) vynaložených v danom zdaňovacom období,
2. inkrementálny odpočet, ktorý je dodatočným motivačným mechanizmom, umožňujúci odpočítať ďalších 100 % z časti výdavkov, ktorá predstavuje medziročný nárast v porovnaní s priemerom za predchádzajúce obdobia.

Zákon podľa J. Vajcíka takto motivuje firmy k postupnému a udržateľnému zvyšovaniu svojich investícií do inovácií.

Dôležitým aspektom uplatnenia tejto daňovej výhody je vypracovanie písomného Projektu výskumu a vývoja, pričom, aj keď trvá projekt viac rokov, odpočet sa uplatňuje na ročnej báze za príslušné zdaňovacie obdobie. Náklady sa teda odpočítavajú postupne tak, ako v jednotlivých rokoch vznikajú. „Samotný odpočet sa uplatňuje v daňovom priznaní, pričom povinnosť informovať o projektoch sa plní vyplnením príslušnej časti daňového priznania,“ upresňuje J. Vajcík.

„V praxi znamená uplatnenie superodpočtu predovšetkým úľavu na dani z príjmov právnických osôb. Ak si firma uplatní odpočet napríklad vo výške 100-tisíc eur, pri 21 % sadzbe dane ušetrí na dani 21-tisíc eur. Tomuto finančnému benefitu však predchádza veľa dokumentácie a strategického premýšľania. Podnikateľ musí počítať s počiatočnou investíciou času a zdrojov do prípravy projektu, nastavenia procesov a dôslednej evidencie nákladov,“ upozorňuje odborník a dodáva, že je tiež potrebné počítať s tým, že spoločnosť, výška odpočtu a základné ciele projektu, ktoré uvedie podnikateľ v daňovom priznaní, budú zverejnené v zoznamoch Finančnej správy SR. „Pre niektoré firmy to môže byť citlivá informácia z hľadiska konkurenčného prostredia,“ konštatuje daňový poradca.

Kto si môže uplatniť superodpočet?

Ako informovala Finančná správa SR (FS SR), na základe daňových priznaní spracovaných k dani z príjmov ku dňu 5.9.2025 bola predbežná výška uplatnených výdavkov na výskum a vývoj za zdaňovacie obdobie roka 2024 vo výške cez 265 miliónov eur, pričom superodpočet využilo približne 540 daňovníkov. Najvyššie sumy boli uplatnené v rafinérsko-petrochemickom sektore, zdravotníctve, strojárstve, IT a farmaceutickom sektore. Najmenej, naopak, v oblasti vzdelávania. „Predpokladaná úspora daňovníkov na dani z príjmov vďaka uplatnenému „superodpočtu“ za zdaňovacie obdobie 2024 je cez 55,7 miliónov eur,“ uvádza FS SR.

Podobný počet subjektov využilo túto daňovú úľavu aj v roku 2023. Ako vyplýva z analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, superodpočet si za uvedené zdaňovacie obdobie uplatnilo 541 firiem. „Spoločne čerpali takmer 254 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac ako 53,3 miliónov eur,“ uvádza sa na stránke spoločnosti. Oproti roku 2022 išlo o 15 % nárast, a to tak v prípade počtu, ako aj objemu superodpočtov.

Medzi najúspešnejších čerpateľov zvyčajne patria veľké firmy, ako Siemens, ESET či Slovnaft. „Z dostupných dát a praxe vyplýva, že medzi najčastejších uplatňovateľov patria softvérové a výrobné firmy. Konkrétne ide najmä o sektor informačných technológií, kde sa vyvíjajú nové aplikácie a platformy, a sektor strojárstva a priemyselnej automatizácie, zameraný na inovácie strojov a výrobných liniek. Evidujú sa aj prípady zo sektorov ako sú finančné služby, poradenstvo či právne služby, kde si firmy vyvíjali vlastné softvérové riešenia na zefektívnenie svojich procesov,“ informuje J. Vajcík. Je podľa neho prirodzené, že v štatistikách dominujú veľké spoločnosti. Firmy, ktoré majú vyčlenené rozpočty na náklady na výskum a vývoj, totiž majú väčší potenciál pre uplatnenie vyšších daňových úľav. „S tým priamo súvisí aj ich kapacita – či už interná, alebo externá – na zvládnutie administratívnych a procesných povinností, ktoré si uplatnenie odpočtu vyžaduje,“ vysvetľuje a dodáva, že hoci je odpočet (teoreticky) dostupný pre všetky typy firiem aj fyzické osoby - podnikateľov, v praxi je efektívnejší pre spoločnosti s určitým objemom prostriedkov a zavedenými procesmi.

„Výskum a vývoj“ nie sú len vedecké experimenty, uplatniť odpočet sa môže oplatiť aj menším firmám

Na prvé počutie znie spojenie „výskum a vývoj“ ako niečo zložité, laboratórne. „V skutočnosti je však pojem „výskum a vývoj“ oveľa širší. Metodicky sa vychádza z medzinárodného štandardu, tzv. Frascati manuálu, a zo zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktoré definujú VaV ako systematickú činnosť spĺňajúcu kritériá novosti, tvorivosti a neistoty ohľadom výsledku,“ upresňuje J. Vajcík.

Kľúčové je podľa neho pochopiť, že prvok novosti neznamená celosvetový objav. Upozorňuje, že podľa dostupných metodických usmernení sa novosť posudzuje vo vzťahu k danému podnikateľskému odboru na Slovensku alebo priamo vo vzťahu k firme, pokiaľ ide o jej produkty, procesy alebo služby. „Ústredným bodom je prekonávanie technickej neistoty – teda riešenie problému, na ktorý neexistuje vopred známy a zavedený postup.“

Mnohé malé firmy nevedia, že môžu týmto spôsobom ušetriť na dani

Výskum a vývoj tak realizujú aj menšie firmy, pričom možno mnohé nevedia, že môžu využiť takéto daňové zvýhodnenie. V praxi podľa daňového poradcu môže VaV v malých a stredných firmách vyzerať napríklad nasledovne:

• strojárska firma môže vyvíjať nový typ upínacieho prípravku, ktorý umožní opracovať diel na jedno upnutie namiesto troch, čím sa skráti výrobný čas;
• softvérová firma môže vyvíjať modul pre ERP systém, ktorý automatizuje spracovanie prijatých faktúr pomocou umelej inteligencie;
• výrobca potravín môže pracovať na vývoji novej receptúry a výrobného postupu pre vegánsky syr, ktorý bude mať porovnateľné senzorické vlastnosti a trvanlivosť ako mliečny syr;
• poisťovňa môže vyvíjať nový model pre inteligentnú cenotvorbu svojich poistných produktov, pričom využíva pokročilú dátovú analýzu a algoritmy na presnejšie posúdenie rizika a personalizáciu ponuky pre klienta.

„Všetky tieto aktivity, hoci sa nedejú v laboratóriu, zahŕňajú experimentovanie, testovanie a hľadanie nových riešení, a teda môžu splniť definíciu výskumu a vývoja,“ dodáva odborník.

Konkrétne príklady využitia superodpočtu v malých a stredných firmách možno nájsť vo verejnom „Zozname daňových subjektov s odpočtom výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa §30c ods. 8“ uverejnenom na webe finančnej správy. Okrem obchodného mena či výšky odpočtu sa tu nachádza aj cieľ daného projektu – teda, pre iné firmy inšpiráciu, na čo sa dá odpočet využiť.

Do tabuľky nižšie sme preto zo zoznamu náhodným spôsobom vybrali niekoľko firiem z rôznych lokalít, segmentov a s rozličnými cieľmi projektu, aby sme poukázali na ich rozmanitosť. Všetky uvedené superodpočty sú za zdaňovacie obdobie 1.1.2024 – 31.12.2024, pričom niektoré z daných firiem majú projektov aj viac (uvádzame však len jeden z nich).

Neobvyklým javom ale je uplatnenie superodpočtu výdavkov na VaV živnostníkmi. J. Vajcík vysvetľuje, že zákon síce umožňuje uplatnenie odpočtu aj fyzickým osobám s príjmami z podnikania, no superodpočet by pre nich predstavoval značnú administratívnu výzvu. „Dôvodom je najmä povinnosť vypracovať detailný projekt VaV a predovšetkým viesť precíznu a oddelenú analytickú evidenciu ku všetkým nákladom. To ide nad rámec bežnej agendy fyzickej osoby - sólo podnikateľa. Pomer medzi vynaloženým úsilím na administráciu a výsledným finančným benefitom nemusí byť pre živnostníka priaznivý. Analýza verejne dostupných údajov o subjektoch, ktoré si odpočet uplatnili, taktiež nepreukázala, že by si odpočet uplatňovali fyzické osoby.“

Dokumentácia a evidencia: kľúč k úspešnému uplatneniu odpočtu

Ak má firma záujem o uplatnenie superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, musí si pripraviť potrebnú dokumentáciu. Najdôležitejšou súčasťou je spomínaný Projekt výskumu a vývoja, ktorý musí byť vypracovaný písomne ešte pred začiatkom práce. Ako informuje J. Vajcík, rozsah dokumentácie nie je zákonom presne stanovený a počet strán nie je rozhodujúcim kritériom. Kľúčová je vždy kvalita a preukaznosť projektu. Finančná správa ale uvádza, že písomný dokument musí obsahovať:

• predmet výskumu a vývoja;
• u právnickej osoby názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo;
• u fyzickej osoby meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania;
• dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja;
• ciele projektu, ktoré sú dosiahnuté počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení;
• celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky v jednotlivých rokoch realizácie projektu.

J. Vajcík dopĺňa, že dôležitou súčasťou obsahu projektu je aj časový harmonogram a mená zodpovedných osôb. „Okrem tohto dokumentu je kľúčová priebežná evidencia, ktorá zahŕňa oddelenú analytickú evidenciu v účtovníctve, faktúry, mzdové listy a najmä pracovné výkazy, z ktorých je zrejmé, koľko času venovali zamestnanci práci na konkrétnom projekte VaV,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že je odporúčané venovať osobitnú pozornosť niekoľkým oblastiam:

• Prvou je načasovanie – projekt musí byť spísaný a schválený predtým, ako vzniknú prvé náklady.
• Druhou je merateľnosť cieľov - všeobecné frázy nie sú postačujúce a je potrebné definovať konkrétne, kvantifikovateľné parametre.
• Treťou je preukázateľnosť nákladov - je nutné byť schopný kedykoľvek preukázať priamu súvislosť každého zaúčtovaného eura s aktivitami v projekte VaV.

V zákone o dani z príjmov je presne vymedzený okruh oprávnených výdavkov – tie si môžu podnikatelia do odpočtu zahrnúť, ak priamo súvisia s projektom výskumu a vývoja. Môže ísť o osobné náklady vývojárov a výskumníkov, vrátane ich miezd a súvisiacich odvodov. „Ďalej sú to priame prevádzkové náklady, ako je materiál, suroviny, zásoby či energie. Uplatniť je možné aj pomernú časť odpisov majetku, ktorý sa využíva na projekt, napríklad strojov, prístrojov alebo počítačov,“ vymenúva ďalej daňový poradca. Do odpočtu podľa neho môžu vstupovať aj náklady na služby nakúpené od univerzít a verejných výskumných inštitúcií, a tiež náklady na ochranu duševného vlastníctva (poplatky za udržiavanie patentov, licencií či nákup technických noriem potrebných pre realizáciu projektu).

No a v neposlednom rade je dôležité overiť, či na tie isté oprávnené výdavky nebola poskytnutá iná forma štátnej pomoci alebo pomoci z prostriedkov Európskej únie.

Najmä pre firmy, ktoré nemajú interné kapacity na sledovanie legislatívy a riadenie projektovej dokumentácie, môže byť podľa odborníka vhodné zvážiť externú pomoc so zvládnutím celého procesu. „Je to nástroj skôr pre inštitucionalizované korporátne štruktúry, kde majú jednotliví členovia tímu jasne rozdelené úlohy. Osoba zodpovedná za technickú realizáciu projektu nie je spravidla špecialistom na administratívu a daňové predpisy,“ uvádza J. Vajcík.

Preto odporúča obrátiť sa na špecializovanú konzultačnú spoločnosť, ktorá má s podobnými projektmi skúsenosti. „V praxi sa osvedčil model spolupráce dvoch typov odborníkov, ktorí zabezpečia komplexné posúdenie. Konzultant pre metodiku VaV pomôže správne definovať projekt, nastaviť merateľné ciele, identifikovať prvky technickej neistoty a nastaviť procesy pre tvorbu technickej dokumentácie tak, aby projekt obstál z vecného a technického hľadiska. Daňový poradca poskytuje poradenstvo pri správnom zaúčtovaní nákladov, konzultuje vedenie oddelenej evidencie a dohliada na korektné uplatnenie odpočtu v daňovom priznaní.“

Chyby v projekte či evidencii môžu firmu pripraviť o daňovú úľavu

Zvládnuť celý proces správne, je dôležité aj z dôvodu prevencie voči problémom s Finančnou správou SR. Tá totiž daňovou kontrolou vo všeobecnosti zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Ročne finančná správa vykoná tisícky kontrol daňových subjektov, a hoci kontrola odpočtu výdavkov na VaV tvorí len mizivé percento (v priebehu posledných 4 rokov priemerne 2 daňové kontroly ročne), neoplatí sa situáciu podceniť, ak podnikateľ nechce prísť o možnosť získať daňovú úľavu.

Ako uvádza Daniel Kováč, hovorca FS  SR, pri kontrole sa preverujú všetky údaje, ktoré daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní. „Kontrola uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona o dani z príjmov je súčasťou výkonu daňovej kontroly dane z príjmov,“ vysvetľuje. To znamená, že ak subjekt tento odpočet uplatňoval, pri kontrole dane z príjmov správca dane zisťuje, či napríklad, suma vykázaná v daňovom priznaní korešponduje s výdavkami uvedenými v projekte výskumu a vývoja.

Pri kontrole daňovník (firma) predkladá práve projekt, a to do lehoty 8 dní od doručenia výzvy od správcu dane alebo finančného riaditeľstva. Ak sa zistia nezrovnalosti, superodpočet firme „neprejde“. Najčastejšie sú podľa D. Kováča dôvodom nedostatky v dokumentácii k projektu, napríklad pri označení začiatku/konca projektu, ľudí podieľajúcich sa na projekte či nepriradenie výdavkov na projekt v správnej výške. Napríklad v roku 2024 kontrolóri zistili porušenie §30c ods. 5 písm. a)  zákona o dani z príjmov – odpočet bol uplatnený na výdavky, na ktoré bola poskytnutá podpora z verejných financií.

„Výška odpočítaných výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa prejaví v znížení základu dane. Dôsledkom zníženia základu dane je nižšia daňová povinnosť. Porušenie, resp. nedodržanie § 30c zákona o dani z príjmov, má vplyv na výšku daňovej povinnosti,“ vysvetľuje hovorca FS SR a upresňuje, že ak daňový subjekt uvedie v daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako tá, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, dopustí sa správneho deliktu, za ktorý mu správca dane uloží pokutu podľa ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).