Zamestnávanie mladistvých (do 18 rokov) v roku 2019

Kto je mladistvým zamestnancom a aké špecifiká platia pri jeho zamestnávaní? Ktoré práce sú pre mladistvých zakázané a na čo všetko si musí dať zamestnávateľ pozor?

S prácou mladistvých sa možno stretnúť pri odbornej príprave potrebnej na dosiahnutie vzdelania, brigádnickej práci študentov či pri práci v pracovnom pomere pred dovŕšením 18 rokov.

Kto je mladistvým zamestnancom a aké má práva?

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15 rokov. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Inak povedané, zamestnávateľ môže zamestnať len fyzickú osobu, ktorá spĺňa dve zákonné podmienky:

  1. dovŕšila 15 rokov a
  2. má ukončenú povinnú školskú dochádzku.

Mladistvé osoby patria do osobitnej kategórie zamestnancov, na ktorú sa vzťahuje zvýšená právna ochrana garantovaná Zákonníkom práce. Ten mladistvého zamestnanca definuje ako zamestnanca mladšieho než 18 rokov. Mladistvým zamestnancom tak môže byť fyzická osoba vo veku pätnásť až 18 rokov, za podmienky ukončenia povinnej školskej dochádzky.  

Zákon mladistvým priznáva právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.

Povinnosťou každého zamestnávateľa je poznať zákonné požiadavky pri zamestnávaní mladistvých, aby neboli nevystavení zbytočnému riziku, nebol ohrozený ich zdravý vývoj a aby bolo pre nich zabezpečené vhodné pracovisko. Zamestnávateľ teda musí mať na pamäti viacero povinností a obmedzení, ktoré slúžia na ochranu zdravia a bezpečnosti mladistvých pracovníkov. Mladistvých môže zamestnať len na také práce, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju, neohrozujú ich mravnosť.

Pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých zamestnancov musí zamestnávateľ úzko spolupracovať s ich zákonnými zástupcami (napr. rodičmi, poručníkmi).

Pracovný pomer s mladistvým zamestnancom

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou uzavretou medzi zamestnávateľom a mladistvým zamestnancom.

Prečítajte si tiež

Za účelom uzatvorenia pracovnej zmluvy s mladistvým si však zamestnávateľ musí najprv vyžiadať vyjadrenie (nie súhlas) jeho zákonného zástupcu. To znamená, že spolupráca zamestnávateľa a zákonného zástupcu mladistvého začína už pri vzniku pracovného pomeru, resp. v tzv. predzmluvných vzťahoch. Zákonný zástupca nemusí súhlasiť s výkonom práce svojho dieťaťa, postačuje len jeho vyjadrenie. V prípade absencie tohto vyjadrenia nedochádza k neplatnosti pracovného pomeru uzatvoreného s mladistvým zamestnancom, ale k porušeniu ustanovení Zákonníka práce.

Príklad: Zamestnávateľ AB s.r.o. uzatvoril s mladistvým Jurajom pracovnú zmluvu, pričom pred jej uzatvorením si nevyžiadal vyjadrenie jeho rodičov. Absencia vyjadrenia nespôsobí neplatnosť pracovného pomeru uzatvoreného s mladistvým Jurajom, avšak zo strany zamestnávateľa tým došlo k porušeniu pracovnoprávnych prepisov, za čo môže byť sankcionovaný príslušným inšpektorátom práce.  

Na uzavretie pracovnej zmluvy s mladistvým si treba vyžiadať vyjadrenie jeho rodičov.

Ďalšou zákonnou podmienkou je, že zamestnávateľ môže s mladistvou osobou uzatvoriť pracovnú zmluvu iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení mladistvého.  Zamestnávateľ je teda povinný pri vzniku pracovného pomeru zabezpečiť lekárske vyšetrenie, resp. prehliadku mladistvého. Okrem toho musí posúdenie zdravotnej spôsobilosti mladistvého na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky zabezpečiť aj pred jeho preradením na inú prácu a pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok. Mladistvý zamestnanec má povinnosť sa lekárskym vyšetreniam podrobiť. Následne je zamestnávateľ, pri ukladaní pracovných úloh, povinný riadiť sa lekárskym posudkom.

Pri nástupe mladistvého do zamestnania ho zamestnávateľ musí oboznámiť:

  • s pracovným poriadkom a kolektívnou zmluvou,
  • s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ktoré musí pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania,
  • s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
  • s možnými rizikami vykonávanej práce a s prijatými opatreniami týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Evidencia musí mať písomnú podobu (napr. formou tabuľky). Jej súčasťou musia byť údaje ako meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko, číslo občianskeho preukazu a pod. kontrolu evidencie vykonáva príslušný inšpektorát práce.  

Zvýšená ochrana mladistvých zamestnancov spočíva tiež v obmedzenej dĺžke ich pracovného času. Zákonník práce ustanovuje maximálnu povolenú dĺžku pracovného času nasledovne:

  • mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov môže mať pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov,
  • mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov môže mať pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Jeho pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.  

Mladistvý zamestnanec do 16 rokov nemôže prekročiť týždenný pracovný čas 30 hodín.

Zamestnávateľ má súčasne povinnosť rozvrhnúť pracovný čas mladistvého zamestnanca tak, aby mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.

Ďalšie špecifiká zamestnávania mladistvých sa týkajú prestávok v práci. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a pol hodiny, prináleží prestávka na odpočinok a jedenie v trvaní tridsať minút.

Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom, musí zamestnávateľ dodržiavať osobitné ustanovenia Zákonníka práce:

Odpovede na najčastejšie otázky vznikajúce pri zamestnávaní mladistvých nájdete aj v článku Práca neplnoletých (do 18 rokov) – najčastejšie otázky a odpovede

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom 

Zamestnávateľ môže zamestnávať mladistvých zamestnancov nielen v pracovnom pomere, ale aj na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe: 

  • dohody o vykonaní práce (rozsah práce mladistvého nesmie presahovať 350 hodín v kalendárnom roku), 
  • dohody o pracovnej činnosti (mladistvý môže vykonávať prácu v rozsahu najviac 10 hodín týždenne),
  • dohody o brigádnickej práci študentov (prichádza do úvahy, keď má mladistvý štatút žiaka strednej školy, môže vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere). 

Zamestnávateľ má právo voľby, je teda oprávnený uzavrieť s mladistvým ktorúkoľvek z uvedených dohôd, avšak za podmienky, že sa tým neohrozí zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie mladistvého zamestnanca.

Na platnosť každej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vyžaduje písomná forma. Ak by dohoda bola dojednaná ústne, je v zmysle Zákonníka práce neplatná.   

Na uzavretie dohody sa nevyžaduje lekárske vyšetrenie mladistvého, ani vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké zákazy platia pri zamestnávaní mladistvých?

Zákonník práce zakazuje prácu:

  1. osoby mladšej ako 15 rokov alebo
  2. osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky.

Tieto osoby môžu vykonávať len ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku, a to len pri:

  • účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
  • športových podujatiach,
  • eklamných činnostiach.

Výkon ľahkých prác povoľuje príslušný inšpektorát práce, a to po dohode s orgánom na ochranu zdravia.

Ako sme už uviedli vyššie, zamestnávateľ môže zamestnávať mladistvých zamestnancov len takými prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju a ktoré neohrozujú ich mravnosť.

U mladistvých zamestnancov platí zákaz práce nadčas a nočnej práce (od 22.00 hod. do 6.00 hod.). Avšak výnimočne, ak je to potrebné na výchovu na povolanie, môže mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov vykonávať prácu v noci. Tá ale nesmie presiahnuť jednu hodinu a musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas.

Mladiství zamestnanci nesmú vykonávať prácu nadčas a nočnú prácu

Príklad: Zamestnávateľ určil zamestnancovi Dušanovi, ktorý má 17 rokov, pracovnú zmenu v čase od 14.30 hod. do 23.00 hod. Výkon jeho práce v čase od 22.00 hod. do 23.00 hod. je nočnou prácou, ktorá je vo všeobecnosti pre mladistvých zakázaná. Avšak nakoľko ide o zamestnanca staršieho ako 16 rokov a nočná práca bude trvať len jednu hodinu s tým, že bezprostredne nadväzuje na jeho dennú zmenu, môže ju mladistvý Dušan vykonávať. Samozrejme, je nutné aj splnenie podmienky, že takáto práca je potrebná na výchovu na povolanie mladistvého.

Okrem toho mladistvým nesmie byť nariadená pracovná pohotovosť alebo byť s nimi dohodnutá, a to ani v prípade, ak by o výkon pracovnej pohotovosti požiadal sám mladistvý zamestnanec.

Zákonník práce výslovne ustanovuje, že mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný:  

  • prácou pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunela alebo štôlní, 
  • prácou, ktorá je so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychologické zvláštnosti v tomto veku pre mladistvého neprimeraná alebo jeho zdraviu škodlivá, 
  • prácou, pri ktorej je vystavený zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo  
  • prácou, pri ktorej výkone by mohol vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov či iných osôb.   

Zoznamy konkrétnych prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, sú ustanovené v  nariadení vlády SR č. 286/2004 Z. z.

Ide napríklad o:

  • práce so škodlivými fyzikálnymi faktormi a ich vplyvmi, najmä pri činnostiach vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením,
  • práce vykonávané dlhšie ako štyri hodiny za zmenu postojačky bez možnosti zmeny základnej pracovnej polohy alebo práce s významným obmedzením pohyblivosti a zmeny polohy trupu a končatín v priebehu zmeny,
  • práce na pracoviskách s nadmernou záťažou chladom a teplom,
  • práce spojené so zvýšeným rizikom úrazov alebo pri dezinfekcii a deratizácii priestorov plynmi a ďalšie.

Zamestnávateľ preto nesmie mladistvému zamestnancovi prideľovať prácu, ak by objektívne presahovala jeho fyzické a psychické schopnosti alebo by bol mladistvý vystavený škodlivému pôsobeniu nebezpečných chemických látok, najmä toxických, karcinogénnych, ktoré môžu mať negatívny vplyv na jeho zdravie.

Prečítajte si tiež

Zákon o BOZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť, aby v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vypracoval a podľa potreby aktualizoval vlastný zoznam prác a pracovísk zakázaných mladistvým zamestnancom.

Ďalším zákazom, ktorý platí pri zamestnávaní mladistvých, je, že zamestnávateľ nesmie s mladistvým zamestnancom uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti (t. j. o zodpovednosti za schodok vzniknutý na zverených hodnotách). Podľa Zákonníka práce táto môže byť uzavretá najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov.

Čo zamestnávateľovi hrozí za porušenie jeho povinností?

Každé porušenie ustanovení Zákonníka práce sa považuje za porušenie pracovnoprávnych predpisov, ktoré môže byť zo strany inšpektorátu práce sankcionované pokutou až do výšky 100 000 eur. 

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Príplatky za prácu cez víkend, nočnú prácu a prácu vo sviatok v roku 2020

V súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy v roku 2020 prinášame prehľad výšky príplatkov za prácu cez víkend, vo sviatok či prácu v noci, s praktickými príkladmi.

Príplatok za nočnú prácu počas sviatku – ako sa počíta?

Má zamestnanec pracujúci počas sviatku v noci nárok na príplatok za sviatok len do polnoci alebo do konca zmeny? Ako súbeh príplatkov správne vypočítať?

Doručenie výpovede - možnosti a príklady

Nesprávne doručenie výpovede môže spôsobiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Aké zákonné možnosti má zamestnávateľ a zamestnanec?

Vstupná lekárska prehliadka zamestnanca

Kto musí pri nástupe do zamestnania absolvovať vstupnú lekársku prehliadku, koľko stojí a kto ju zaplatí?
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky