Práca neplnoletých (do 18 rokov) – najčastejšie otázky a odpovede

V koľkých rokoch môže dieťa začať brigádovať? Ktoré práce sú neplnoletým osobám zakázané? Prinášame odpoveď na tieto i ďalšie najčastejšie otázky týkajúce sa zamestnávania neplnoletých.

Ktorý právny predpis upravuje prácu mladistvých (neplnoletých) zamestnancov?

Problematiku zamestnávania mladistvých osôb upravuje Zákonník práce, ktorý za mladistvého zamestnanca považuje zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, teda neplnoleté osoby. Ide o osobitnú kategóriu zamestnancov, na ktorú sa vzťahuje zvýšená právna ochrana. Preto, ak chce zamestnávateľ zamestnávať mladistvé osoby, musí si byť vedomý, že mu zo zákona vyplývajú viaceré obmedzenia a povinnosti.

Od koľkých rokov môže neplnoletý pracovať (brigádovať)?

Zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a brať na seba povinnosti, vzniká dovŕšením 15 rokov. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Preto zamestnávateľ môže zamestnať len takú fyzickú osobu, ktorá:

  • dovŕšila 15 rokov a
  • ukončenú povinnú školskú dochádzku.

Ukončenie povinnej školskej dochádzky je teda dôležitou podmienkou na výkon práce mladistvých. Keďže povinná školská dochádza trvá desať rokov, v praxi to znamená, že neplnoleté dieťa môže začať brigádovať po skončení prvého ročníka strednej školy, a to až po letných prázdninách (po 31. auguste príslušného školského roka), spravidla teda až po dovŕšení 16 rokov. Na nezmyselnosť podmienky ukončenia povinnej školskej dochádzky upozorňovala v minulom roku aj anketa Byrokratický nezmysel roka, kde nemožnosť zamestnať mladistvých (neplnoletých) bez ukončenej povinnej školskej dochádzky bola jedným z finalistov.

Na základe čoho môže vzniknúť pracovnoprávny vzťah s neplnoletým?

Pracovnoprávnym vzťahom je predovšetkým pracovný pomer a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ môže s neplnoletým zamestnancom uzavrieť písomnú pracovnú zmluvu, ktorou sa zakladá pracovný pomer, ale aj niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študentov). Uzavretie dohôd je podmienené splnením zákonných podmienok a na ich platnosť sa vyžaduje písomná forma.  

Potrebuje neplnoletý zamestnanec súhlas rodiča s výkonom práce?

Pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie (nie súhlas) jeho zákonného zástupcu (napr. rodiča, poručníka). To znamená, že súčasťou prijatia neplnoletej osoby do zamestnania je len vyjadrenie rodiča. Zákonný zástupca teda nemusí súhlasiť s prijatím do zamestnania, resp. s výkonom práce svojho mladistvého dieťaťa, postačuje iba jeho vyjadrenie (kladné alebo záporné stanovisko, postoj).

Absencia vyjadrenia rodiča nespôsobuje neplatnosť pracovného pomeru uzatvoreného s mladistvým. Zamestnávateľ tým však poruší pracovnoprávne prepisy, za čo môže byť v konečnom dôsledku sankcionovaný inšpektorátom práce.

Vyjadrenie rodiča nie je potrebné na uzavretie niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohody o brigádnickej práci študentov).

Čo je ešte potrebné na uzavretie pracovnej zmluvy s neplnoletým?

Ďalšou zákonnou podmienkou na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvou osobou je predchádzajúce lekárske vyšetrenie mladistvého.  Zamestnávateľ musí pri vzniku pracovného pomeru zabezpečiť lekársku prehliadku neplnoletého zamestnanca.

Na uzavretie niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru lekárske vyšetrenie nie je potrebné.

Ktoré práce sú pre neplnoletých zakázané?

Zamestnávateľ môže zamestnávať mladistvé osoby len takými prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju a ktoré neohrozujú ich mravnosť.

Pre mladistvých zamestnancov platí:

Pri nočnej práci však existuje jedna výnimka - mladistvý zamestnanec, ktorý je starší ako 16 rokov ju môže vykonávať za podmienky, že je to potrebné na výchovu na povolanie. Nočná práca ale nesmie presiahnuť jednu hodinu a musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas.

Prečítajte si tiež

Okrem toho mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný:

  • prácou pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunela alebo štôlní,
  • prácou, ktorá je so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychologické zvláštnosti v tomto veku pre mladistvého neprimeraná alebo jeho zdraviu škodlivá,
  • prácou, pri ktorej je vystavený zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo
  • prácou, pri ktorej výkone by mohol vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov či iných osôb.

Zoznam konkrétnych prác a pracovísk, ktoré sú pre mladistvých zamestnancov zakázané, sú ustanovené v nariadení vlády SR č. 286/2004 Z. z. Napríklad tam patria práce na pracoviskách s nadmernou záťažou chladom a teplom.

Môže neplnoletý pracovať v noci, cez víkendy a sviatky?

Nočná práca je pre mladistvých zamestnancov podľa Zákonníka práce zakázaná (okrem vyššie uvedenej výnimky).

Sviatky (napr. 1. január) a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni (napr. sobota a nedeľa) sú dni pracovného pokoja. Prácu v týchto dňoch môže zamestnávateľ nariadiť len výnimočne, a to po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov (ak u neho pôsobia).

Práca cez sviatky a počas víkendu teda nie je výslovne pre mladistvých zakázaná, tak ako nočná práca. Za takúto prácu však prináležia mladistvému zamestnancovi (rovnako ako všetkým ostatným zamestnancom vrátane dohodárov) príplatky.     

Článok pokračuje pod reklamou

Aké práce môže vykonávať dieťa mladšie ako 15 rokov?

Zákonník práce vo všeobecnosti zakazuje prácu osoby mladšej ako 15 rokov. Z toho však hneď ustanovuje výnimku.

Deti, ktoré ešte nedovŕšili vek 15 rokov, môžu vykonávať len tzv. ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Ide o účinkovanie alebo spoluúčinkovanie na:

  • kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
  • športových podujatiach,
  • reklamných činnostiach.

Výkon týchto ľahkých prác povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce, a to po dohode s orgánom na ochranu zdravia. V povolení je určený počet hodín a podmienky, za ktorých môžu deti vykonávať ľahké práce.

Aká je maximálna dĺžka pracovného času neplnoletých zamestnancov?

Pre neplnoletých zamestnancov platí maximálna povolená dĺžka pracovného času v závislosti od dosiahnutia veku takto:

  • mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov môže mať pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov,
  • mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov môže mať pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Pracovný čas mladistvého nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.  Rozvrhnutý musí byť tak, aby mal mladistvý zamestnanec medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.

Aké dodatočné povinnosti má zamestnávateľ, ak zamestná neplnoletého zamestnanca?

Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní mladistvých osôb patrí napríklad:

  • informačná povinnosť - pri nástupe mladistvého do zamestnania ho musí oboznámiť s pracovným poriadkom a kolektívnou zmluvou, možnými rizikami vykonávanej práce atď.,
  • povinnosť spolupracovať so zákonnými zástupcami mladistvých pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých, 
  • povinnosť viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere - kontrolu jej vedenia vykonáva príslušný inšpektorát práce,
  • zákaz uzavrieť s mladistvým dohodu o hmotnej zodpovednosti (t. j. o zodpovednosti za schodok vzniknutý na zverených hodnotách) - môže byť uzavretá najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov,
  • povinnosť vypracovať vlastný zoznam prác a pracovísk zakázaných mladistvým zamestnancom, a to v záujme zaistenia ich bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – túto povinnosť ukladá zákon o BOZP.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Príspevok na rekreáciu v praxi – otázky čitateľov

S využívaním rekreačných príspevkov v praxi prichádza aj množstvo nevyjasnených otázok. Musí faktúra obsahovať pečiatku a podpis? Je možné získať príspevok počas OČR?

Koncesionárske poplatky - prihlásenie a odhlásenie zamestnávateľa

Kedy zamestnávateľovi vzniká povinnosť prihlásiť sa (registrovať) na platenie koncesionárskych poplatkov? Musí ohlásiť každú zmenu týkajúcu sa ich platenia?

Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru a dohody

Prehľad povinností zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru alebo dohody voči samotnému zamestnancovi a voči daňovému úradu, Sociálnej a zdravotnej poisťovni.

5 faktov o zamestnávaní prvého zamestnanca (infografika)

Ak sa podnikateľ rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, čaká ho množstvo povinností vyplývajúcich z rôznych zákonov. Prečítajte si, čo obnáša zamestnávanie na Slovensku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky