Celková cena práce - koľko stojí zamestnanec zamestnávateľa?

Koľko stojí hodina odpracovaná zamestnancom v pracovnom pomere? Zoznam nákladov a praktický príklad.

Cena práce nezhoľadňuje všetky náklady na zamestnávanie

Pri výpočte nákladov zamestnávateľa na zamestnanca je chybou brať do úvahy len hrubú mzdu zamestnanca. O niečo lepšie je už vychádzať z celkovej ceny práce, ktorá k hrubej mzde zamestnanca pripočítava aj sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom (prípadne je možné sa stretnúť aj so širším poňatím, a to v prípade, že sa pripočítava aj povinná tvorba sociálneho fondu z hrubých miezd). Problémom však je to, že celková cena práce nezohľadňuje všetky náklady, ktoré má zamestnávateľ na tohto zamestnanca.

Náš tip: Cenu práce si môžete ľahko vypočítať v našej mzdovej kalkulačke.

Okrem toho by zamestnávateľa malo zaujímať to, koľko ho stojí hodina skutočne vykonávanej práce zamestnanca počas konkrétneho obdobia (napríklad roka). Nie je dôležité len to, aké celkové náklady mal zamestnávateľ na zamestnanca, ale koľko hodín práce zamestnávateľ reálne odpracoval. Tu môže vzniknúť výrazný rozdiel medzi základnou hodinovou mzdou a nákladmi na jednu hodinu skutočne vykonávanej práce zamestnancom. Zamestnanec má napríklad nárok na dovolenku. Počas jej čerpania pre zamestnávateľa žiadnu prácu nevykonáva, ale dostáva náhradu mzdy. Ďalej je tu napríklad možnosť vyplatiť trinásty plat, štrnásty plat či príspevok na rekreáciu zamestnanca (v niektorých prípadoch možnosť, v iných povinnosť), povinný príspevok na stravovanie, tvorba sociálneho fondu a ďalšie. Všetky tieto náklady nie sú na prvý pohľad viditeľné v základnej hodinovej alebo mesačnej mzde a nie všetky z nich zohľadňuje aj celková cena práce.

Náklady, ktoré treba pripočítať k celkovej cene práce zamestnanca

Skutočné náklady, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti so zamestnávaním konkrétneho zamestnanca závisia od mnohých faktorov, ktoré sú u jednotlivých zamestnávateľov a ich zamestnancov rôzne.

Pozrite si tiež

Tieto náklady môžu závisieť napríklad od počtu zamestnancov zamestnávateľa (napríklad príspevok na rekreáciu je povinný poskytovať len zamestnávateľ s počtom zamestnancov 50 a viac), od druhu práce vykonávanej zamestnancom z hľadiska miery zdravotného rizika vyplývajúceho z práce (napríklad pri rizikových zamestnancoch je potrebné pravidelne absolvovať lekársku preventívnu prehliadku), od okolností konkrétneho zamestnanca (napríklad nie každý zamestnanec je počas roka chorý).

Náklady na zamestnanca, s ktorými je potrebné počítať pri výpočte skutočných nákladov na zamestnávanie zamestnanca v príslušnom období, by mali zahŕňať aspoň tieto:

Cena jednej hodiny skutočne vykonávanej práce je omnoho vyššia ako hrubá mzda + odvody.

Na tomto mieste je potrebné upozorniť na to, že nie všetky z týchto nákladových položiek sa vyskytujú u každého zamestnávateľa pri každom jeho zamestnancovi. Okrem toho vzniknú zamestnávateľovi v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov aj náklady týkajúce sa iných oblastí. Napríklad bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci (BOZP), pracovná zdravotná služba, ochrana pred požiarmi, ochrana osobných údajov, náklady týkajúce sa vedenia mzdovej agendy (napr. výpočet a výplata mzdy, odosielanie mesačných výkazov), výdavky na vzdelávanie zamestnancov a iné. Okrem toho k nákladom zamestnávateľa patria aj rôzne peňažné či nepeňažné benefity, ktoré poskytuje svojim zamestnancom.

Prečítajte si tiež

Tieto náklady sú častokrát spoločné pre viacerých zamestnancov a nie je jednoduché ich presne prepočítať na jedného konkrétneho zamestnanca. A v mnohých prípadoch je ich existencia a výška u každého zamestnávateľa veľmi individuálna.

Náš tip: So správnym výpočtom miezd vám pomôže softvér Olymp. Bez problémov vypočíta odvody v súlade s aktuálnou legislatívou a vyplní viac ako 200 mzdových dokumentov. Oplatí sa mať dobrý softvér.  

Príklad na výpočet celkových nákladov na zamestnávanie v roku 2021

Na modelovom príklade budeme počítať skutočné náklady na zamestnávanie zamestnanca, ktorých výsledkom bude to, koľko zamestnávateľa stojí jedna hodina vykonávanej práce zamestnanca. V príklade budeme vychádzať z viacerých zjednodušení. Budeme brať do úvahy len nákladové položky vznikajúce v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov, ktoré sa vzťahujú na väčšinu zamestnancov na Slovensku. Pre zjednodušenie budeme abstrahovať od spomínaných nákladov, ktoré sú častokrát spoločné pre viacerých zamestnancov, ich existencia a výška je u rôznych zamestnávateľov individuálna a nie je možné ich jednoducho prepočítať na jedného zamestnanca (napríklad vedenie mzdovej agendy, bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci, vzdelávanie zamestnancov).

Prečítajte si tiež

Príklad na celkové náklady na zamestnávanie

V modelovom príklade pre rok 2021 je zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy odmeňovaný hodinovou mzdou 6 eur na hodinu. Pre zjednodušenie počítajme s tým, že priemerný zárobok tohto zamestnanca počas celého roka 2021 bol 6 eur na hodinu. Zamestnanec pracuje od pondelka do piatku a jeho pracovný čas je 8 hodín denne. Nepracuje nadčas, v sobotu, v nedeľu, v noci. V dňoch, keď sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, nepracuje. Tento zamestnanec má nárok na dovolenku v rozsahu päť týždňov, ktorú si vyčerpá v týchto obdobiach roku 2021: 1. januára, 4. – 8. januára, 2. – 6. augusta, 9. – 13. augusta, 16. – 17. decembra, 20. – 24. decembra, 27. – 31. decembra. Spolu je to 25 dní dovolenky (tri sviatky v rámci týchto období sa nezapočítavajú do dovolenky). V rámci čerpania dovolenky zamestnávateľ tomuto zamestnancovi poskytol príspevok na rekreáciu v sume 275 eur. Z predchádzajúceho obdobia nemá žiadnu nevyčerpanú dovolenku. Počas piatich pracovných dní roku 2021 bol zamestnanec pre chorobu práceneschopný. Denný vymeriavací základ na účely výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti tohto zamestnanca bol 48 eur (denný vymeriavací základ na účely výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia; keďže tento zamestnanec u toho istého zamestnávateľa pracoval nepretržite od. 1 januára predchádzajúceho roka, tak jeho rozhodujúcim obdobím bude predchádzajúci kalendárny rok; v roku 2020 tento zamestnanec dosiahol hrubé mzdy spolu vo výške 17 568 eur a keďže kalendárny rok 2020 mal 366 dní, tak denný vymeriavací základ na účely výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre rok 2021 sa vypočíta ako 17 568 eur / 366 dní, čo je 48 eur). U nášho zamestnanca v roku 2021 neboli žiadne prekážky v práci a nezúčastňoval sa ani žiadnych pracovných ciest. Zamestnávateľ tomuto zamestnancovi v roku 2021 neposkytol trinásty plat a ani štrnásty plat. Čo sa týka veľkosti zamestnávateľa na účely koncesionárskych poplatkov, tak v roku 2021 mal 10 zamestnancov.

Článok pokračuje pod reklamou

Príklad bude zahŕňať tieto druhy nákladov zamestnávateľa:

  • základná mzda zamestnanca podľa pracovnej zmluvy,
  • sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom,
  • náhrada mzdy za sviatok, ak pripadol na pracovný deň a zamestnanec nepracoval,
  • náhrada mzdy za vyčerpanú dovolenku,
  • náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
  • príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnávateľom,
  • príspevok na rekreáciu poskytovaný zamestnávateľom,
  • povinný prídel zamestnávateľa do sociálneho fondu,
  • koncesionárske poplatky platené Rozhlasu a televízii Slovenska.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Výpočet celkových skutočných nákladov na zamestnávanie zamestnanca za kalendárny rok
Položka Suma v eurách Výpočet
Mzda za odpracované dni 10 608 221 dní po 8 hodín = 1 768 hodín po 6 eur / hodinu = 10 608 eur
Náhrada mzdy za dovolenku 1 200 25 dní po 8 hodín = 200 hodín po 6 eur / hodinu = 1 200 eur
Náhrada mzdy za sviatok 480 10 dní po 8 hodín = 80 hodín po 6 eur / hodinu = 480 eur
Odvody platené zamestnávateľom zo mzdy zamestnanca 4 325,37 35,2 % z (10 608 eur + 1 200 eur + 480 eur) = 4 325,37 eura
Náhrada príjmu pri počas dočasnej pracovnej neschopnosti 88,80 3 dní po 25 % zo 48 eur + 2 dní po 55 % zo 48 eur = 88,80 eura
Príspevok na stravovanie 466,31 221 odpracovaných dní x príspevok v sume 2,11 eura = 466,31 eura
Príspevok na rekreáciu 275 maximálna zákonná výška
Povinný prídel zamestnávateľa do sociálneho fondu 63,65 0,6 % z 10 608 eur = 63,65 eura (nepočíta sa z náhrady mzdy a z náhrady príjmu)
Koncesionárske poplatky 22,30 18,58 eura / mesačne za 10 zamestnancov, čiže na jedného zamestnanca ročne to je 18,58 eura / 10 zamestnancov x 12 mesiacov = 22,30 eura
Spolu 17 529,43 x

Aké sú celkové náklady na hodinu odpracovanú zamestnancom?

V modelovom príklade inšpirovanom praxou by tento zamestnanec stál zamestnávateľa ročne takmer 17 530 eur. K tejto sume nákladov ešte nie sú pripočítané mnohé iné náklady, od ktorých sme pre zjednodušenie tohto príkladu odhliadali. Zamestnanec v roku 2021 pre zamestnávateľa odpracoval 221 dní (rok 2021 mal 261 dní od pondelka do piatku, z čoho 10 dní bolo sviatkov pripadajúci na tieto dni, 25 dní zamestnanec čerpal dovolenku a 5 dní bol práceneschopný). Počas týchto 221 dní tento zamestnanec odpracoval 1 768 hodín.

Náklady na jednu hodinu skutočne vykonávanej práce boli o 65 % vyššie ako hrubá mzda.

Vo výsledku teda tento zamestnanec zamestnávateľa v prepočte na jednu hodina skutočne vykonávanej práce stál približne 9,91 eura (17 529,43 eura / 1 768 hodín). To je približne o 65 % viac ako je jeho základná hodinová mzda 6 eur na hodinu. Cena práce tohto zamestnanca v prepočte na hodinu by bola približne 8,11 eura, teda takmer o 22 % menej ako sú náklady na jednu hodinu skutočne vykonávanej práce (6 eur + 35,20 % sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom zo 6 eur).

Zdroj: Vlastné spracovanie
Porovnanie základnej hodinovej mzdy, hodinovej celkovej ceny práce a hodinových nákladov
na zamestnávanie zamestnanca prepočítaných podľa počtu odpracovaných hodín
Základná hodinová mzda 6 € základná hodinová mzda vyplývajúca priamo z pracovnej zmluvy
Celková cena práce prepočítaná
na jednu hodinu
8,11 € celkovou cenou práce sa rozumie hrubá mzda zvýšená o sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom = 6 eur + 35,2 % zo 6 eur = 8,11 eura
Celkové náklady zamestnávateľa prepočítané na jednu hodinu skutočne vykonávanej práce 9,91 € celkové skutočné náklady na zamestnávanie zamestnanca za kalendárny rok vo výške 17 529,43 eura / 1 768 odpracovaných hodín = 9,91 eura / odpracovanú hodinu

Z uvedeného vyplýva, že výška hrubej mzdy zamestnanca a ani celková cena práce neposkytujú objektívny pohľad na celkové náklady zamestnávateľa spojené so zamestnávaním. Tieto ukazovatele totiž nezohľadňujú na prvý pohľad neviditeľné náklady, ktoré je možné priamo priradiť ku konkrétnemu zamestnancovi. Pre zamestnávateľa je najdôležitejšie to, koľko ho stojí jedna hodina skutočne vykonávanej práce. Zamestnávateľ musí zamestnancovi platiť aj za to, ak pre neho nepracuje napríklad počas dovolenky, vo sviatok, počas choroby a podobne. Okrem toho mu poskytuje príspevok na stravovanie, príspevok na rekreáciu a iné. Tieto náklady hrubá mzda a aj celková cena práce ignorujú a preto je vhodné náklady na zamestnávanie prepočítavať na skutočný výkon práce a výsledok takéhoto výpočtu zohľadňovať pri svojej cenotvobe a finančom rozhodovaní.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne v roku 2022 – platí už aj pre športovcov

Nová povinnosť pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú športovcov – prihlásiť ich do registra Sociálnej poisťovne a odvádzať za nich poistné na sociálne poistenie. Ako postupovať?

Daňovo-odvodové zaťaženie práce: prečo treba zrušiť „polohrubú“ mzdu?

Odvody a dane z pracovných príjmov sa majú zjednodušiť. Zmeniť však treba viac ako uvádza návrh ministra financií. O čo ide a prečo by sa Slováci mali vo väčšej miere zaujímať o skutočnú cenu ich práce?

PN zamestnanca v roku 2022 – náhrada príjmu a nemocenské

Zamestnanec má počas dočasnej PN nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a od 11. dňa PN-ky na nemocenské od Sociálnej poisťovne. Aké podmienky však musí splniť?

Pandemická PN skončila, ako žiadať o nemocenské pri karanténe?

Od 1. decembra 2021 nemajú poistenci v karanténe nárok na pandemickú PN. Ako postupovať pri žiadaní o štandardné nemocenské počas izolácie? Postup pre zamestnancov aj SZČO.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky