Nepredajné zásoby

V článku sa zaoberáme zásobami, ktoré sú nepredajnými. Ako sa ich znižujúca sa schopnosť predaja a likvidácia prejavuje v účtovníctve a na dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty?

Čo všetko sa považuje za zásoby podľa legislatívy

Zásoby sú definované v opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len ako „postupy účtovania“ v príslušnom tvare).

Postupy účtovania rozlišujú tieto druhy zásob a takto ich definujú:

  • Materiál: patria sem predovšetkým suroviny, pomocné látky, prevádzkové látky, náhradné diely a obaly (materiálom v pekárni je napríklad múka).
  • Nedokončená výroba: ide o produkty, ktoré už prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciami a nie sú už materiálom, ale nie sú ešte hotovým výrobkom (nedokončenou výrobou v pekárni je napríklad vypracované cesto).
  • Polotovary vlastnej výroby: ide o oddelene evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a ktoré sa dokončia alebo skompletizujú do výrobkov v ďalšom výrobnom procese (polotovarom vlastnej výroby v pekárni je napríklad koláč, ktorý je vypracovaný, ale ešte nie je upečený a eventuálne môže byť v takomto stave predaný aj ako polotovar určený na dopečenie v obchodnom reťazci).
  • Výrobky: ide o predmety vlastnej výroby určené na predaj mimo podniku alebo na spotrebu v rámci podniku (výrobkom v pekárni je napríklad upečený koláč).
  • Zvieratá: patria sem predovšetkým zvieratá, ktorými sú mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek a husí na výkrm a psy (zvieratami sú napríklad psy strážiaci pekáreň).
  • Tovar: tovarom je majetok, ktorý sa nakupuje za účelom predaja, pričom sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva sa, neprenajíma a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie (tovarom je všetko, čo sa kupuje za účelom ďalšieho predaja). Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby, ktoré sa odovzdali do vlastných predajní podniku.

Ako sa zohľadňuje prechodná alebo trvalá strata hodnoty zásob

Zásoby môžu strácať úžitkovú hodnotu, ktorá môže mať:

  • prechodný charakter straty úžitkovej hodnoty zásob (účtovanie opravných položiek),
  • trvalý charakter straty úžitkovej hodnoty zásob (účtovanie škody).

Ak napríklad podnikateľ predáva mobilné telefóny a ich cena sa prirodzene plynutím času zníži, tak to považujeme za prechodný charakter straty úžitkovej hodnoty zásob. Ak by niektorému zamestnancovi nejaký mobilný telefón pri neopatrnom zaobchádzaní spadol na zem tak, že by prakticky jeho oprava nebola možná, tak ide o trvalý charakter straty úžitkovej hodnoty zásob.

Prechodné zníženie hodnoty zásob

Úžitková hodnota zásob sa zisťuje inventarizáciou. Ak sa pri nej zistí, že úžitková hodnota zásob je nižšia ako ich ocenenie v účtovníctve a toto zníženie hodnoty nie je trvalé, zaúčtuje sa k týmto zásobám tzv. opravná položka. Pôvodné ocenenie zásob v účtovníctve môže byť vyššie ako ich úžitková hodnota napríklad z dôvodu, že tieto zásoby sa s odstupom času stali nepotrebnými, znížila sa ich predajná cena, zvýšili sa náklady potrebné na ich dokončenie. Úžitok z predaja alebo z použitia týchto zásob pre vlastné potreby podniku je nižší ako je ich pôvodné ocenenie v účtovníctve. Vo všetkých týchto prípadoch sa k zásobám bude tvoriť opravná položka. Opravná položka k zásobám sa tvorí vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou zásob sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom.

Ak je predajná cena zásob nižšia ako ich obstarávacia cena, tvoria sa opravné položky.

Príklad na prechodné zníženie hodnoty zásob:

Podnikateľ sa zaoberá predajom mobilných telefónov. Na sklade má posledný kus staršieho modelu mobilného telefónu v obstarávacej cene 500 eur. Ku koncu roka 2020 predpokladá, že by ho mohol predať už len za 480 eur. Doprava pri mobilnom telefóne v takejto cene je pre zákazníka zadarmo, ale podnikateľa stojí 3 eurá. Čistá realizačná hodnota tohto mobilného telefónu je 477 eur (480 eur – 3 eurá). Rozdiel medzi ocenením v účtovníctve (500 eur) a medzi čistou realizačnou hodnotou (477 eur) je v prípade tohto mobilného telefónu 23 eur a v tejto výške bude podnikateľ tvoriť opravnú položku k tejto zásobe.

Trvalé zníženie hodnoty zásob

V prípade, že úžitková hodnota zásob je nižšia ako ich ocenenie v účtovníctve a toto zníženie hodnoty má trvalý charakter, hovoríme o škode. Škoda na zásobách vzniká vtedy, ak nastane neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie zásob. Aj trvalé zníženie hodnoty zásob (škoda) sa musí v účtovníctve zaúčtovať, a to ako náklad a vyradenie príslušnej zásoby z účtovníctva.

Bez podrobnej evidencie zásob sa nezaobídete

V prípade, že máte v podnikaní veľa rôznorodých druhov zásob, budete musieť viesť o nich dôslednú evidenciu. Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa musí inventarizácia zásob vykonať najmenej raz za účtovné obdobie (najčastejšie je ním kalendárny rok). V rámci inventarizácie musí podnikateľ posudzovať aj reálnosť ocenenia zásob, to znamená, či ich ocenenie v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Z výsledkov tohto posúdenia môže vyplynúť, že u zásob došlo k prechodnému (účtovanie opravnej položky) alebo k trvalému zníženiu ich hodnoty (účtovanie škody).

Inventarizáciu a v rámci nej vykonávané posudzovanie hodnoty zásob nie je možné vykonať bez dôslednej evidencie. Potrebujete na to totiž presne vedieť hodnotu konkrétnej zásoby a pri niektorých druhoch zásob aj ďalšie informácie o nich (napríklad dátum obstarania pri zásobách, ktoré vplyvom času podliehajú skaze), aby ste vedeli posúdiť ich ocenenie. Ak máte stovky alebo tisícky zásob, tak je nevyhnutným riešením podrobná skladová evidencia vedená v ekonomickom softvéri, v ideálnom prípade prepojená s účtovníctvom. Na to môže dobre poslúžiť podnikový systém ONIX, ktorý to všetko umožňuje. Zvláda vedenie skladových kariet pre jednotlivé druhy zásob, analytické funkcie vyhodnocujúce najziskovejšie a najstratovejšie zásoby, prepojenie s e-shopom, prácu so zásobami cez skenovanie QR kódov a mnoho iného.

Článok pokračuje pod reklamou

Predaj zásob pod ich hodnotu z hľadiska dane z príjmov a DPH

Tvorba opravnej položky k zásobám z dôvodu prechodného zníženia ich hodnoty sa účtuje ako náklad (alebo zníženie výnosov pri zásobách vlastnej výroby) a tento náklad nie je daňovým výdavkom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare). V daňovom priznaní preto pri výpočte základu dane z príjmov musíte výsledok hospodárenia zvýšiť o zaúčtované náklady (alebo zníženia výnosov pri zásobách vlastnej výroby) v podobe opravných položiek k zásobám, ide o tzv. pripočítateľné položky.

Prečítajte si tiež

Ak sa vám zásoby podarí predať za cenu nižšiu ako je cena, za ktorú ste ich pôvodne kúpili alebo vyrobili, vašim daňovým výdavkom bude plná výška ceny, za ktorú ste ich pôvodne kúpili alebo vyrobili. V tomto prípade bude v konečnom dôsledku daňovým výdavkom aj predtým vytvorená a teraz zúčtovaná opravná položka k zásobám, ktorá prvotne nebola daňovým výdavkom. Vyplýva to z § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov. V zmysle postupov účtovania sa však bude účtovať len o náklade na predané zásoby (alebo o znížení výnosov pri zásobách vlastnej výroby) v sume zníženej o predtým vytvorenú opravnú položku, preto je aj v tomto prípade potrebná úprava základu dane v daňovom priznaní.

Príklad na predaj zásob pod ich hodnotu:

V tomto príklade nadviažeme na vyššie uvedený príklad, v ktorom podnikateľ pôvodne obstaral mobilný telefón za 500 eur. Ku koncu roka 2020 bola jeho čistá realizačná hodnota 477 eur a tak k nemu vytvoril opravnú položku vo výške 23 eur. Tá vtedy nebola daňovým výdavkom. V roku 2021 sa podnikateľovi podarí tento mobilný telefón predať za predajnú cenu 460 eur. Podnikateľ bude v tejto súvislosti účtovať o výnose 460 eur a o náklade 477 eur, ktorý bude daňovým výdavkom. Zároveň v daňovom priznaní za rok 2021 do daňových výdavkov zahrnie aj náklad v podobe predtým vytvorenej opravnej položky vo výške 23 eur. Celá obstarávacia cena 500 eur zásoby predanej pod jej hodnotu tak bude pri jej predaji daňovým výdavkom.

Z hľadiska DPH sa tvorba opravnej položky nijakým spôsobom nezohľadňuje. Z dôvodu, že predáte zásobu pod cenu, za ktorú ste ich pôvodne kúpili, sa nemení nárok na odpočítanie DPH uplatnený pri ich obstaraní. Pri predaji sa DPH vypočítava zo zníženej predajnej ceny.

Likvidácia nepredaných zásob z hľadiska dane z príjmov a DPH

Ak sa zásoby podnikateľovi nepodarí predať (prípadne zbaviť iným spôsobom), nastáva ich likvidácia a posúdenie daňových výdavkov závisí od dôvodu ich likvidácie a najčastejšími sú:

  • uplynula doba použiteľnosti alebo trvanlivosti zásob,
  • zásoby sa stali pre podnikateľa nepotrebnými,
  • zásoby boli klasifikované ako nebezpečné,
  • nastalo neodstrániteľné poškodenie zásob.

V prípade zásob, ktorým uplynula doba použiteľnosti alebo trvanlivosti, je ich obstarávacia cena daňovým výdavkom len vtedy, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím tejto doby až do uplynutia tejto doby podporil ich predaj formou postupného znižovania ceny. Ak teda pri zásobách s určenou dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti (typické hlavne pre drogériu a potraviny) pred jej uplynutím preukázateľne znižujete cenu, je ich obstarávacia cena pri likvidácii daňovým výdavkom v plnej výške. V opačnom prípade daňový výdavok nevzniká.

U zásob, ktoré sa likvidujú z dôvodu, že sa stali pre podnikateľa z akéhokoľvek dôvodu nepotrebnými, daňový výdavok nevzniká. K takýmto zásobám patria aj zásoby bez určenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ktoré sa nepredali a podnikateľ sa ich zbavuje. Daňový výdavok nevzniká ani pri likvidácii zásob klasifikovaných ako nebezpečné pre spotrebiteľa.

Pri likvidácii zásob posúdenie daňového výdavku závisí od viacerých okolností.

Pri zásobách, ktoré sa likvidujú z dôvodu, že došlo u nich k neodstrániteľnému poškodeniu, vo všeobecnosti nebude vznikať žiaden daňový výdavok. Existujú ale výnimky. Výška škody, teda obstarávacej ceny zásob, bude daňovým výdavkom v tej sume, v akej bola podnikateľovi poskytnutá náhrada za vzniknutú škodu (napríklad zo strany zodpovedného zamestnanca alebo poisťovne). Výška škody, ktorá presahuje prijatú náhradu, nie je daňovým výdavkom. Avšak v prípade, ak by škoda na zásobách vznikla v dôsledku živelnej pohromy alebo pôsobením neznámeho páchateľa s potvrdením od polície, bola by obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom v plnej výške (zákon o dani z príjmov, § 19 ods. 3 písm. g).

Bez ohľadu na to, z akého dôvodu k likvidácii zásob došlo, zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nevyplýva povinnosť platiteľa DPH pri likvidácii zásob vykonať opravu (vrátenie) DPH odpočítanej pri ich obstaraní.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Stravné od 1.5.2022 – tabuľka

Aká je výška stravného od 1.5.2022 ? Akú výšku daňových výdavkov na stravné si môžu uznať živnostníci a SZČO od 1.5.2022?

Zdaňovanie príjmov autorov v roku 2022

Ako sa zdaňujú príjmy autorov v roku 2022? Kedy budú vysporiadané zrážkovou daňou a kedy sa naopak uvádzajú v daňovom priznaní? Aké sú výhody a nevýhody týchto spôsobov?

Osobný dôchodkový produkt z daňového hľadiska

Osobný dôchodkový produkt je zdaniteľný príjem, daň sa však nezráža z celej sumy. Zaplatené príspevky je možné uplatniť si ako nezdaniteľnú časť základu dane. Aké sú pravidlá?

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti v roku 2022

Ako sa zdaňujú príjmy z predaja nehnuteľnosti a aké pravidlá musia byť splnené, aby bolo možné príjem oslobodiť? Kde v daňovom priznaní uviesť príjmy z predaja nehnuteľnosti?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky