Sociálny fond v roku 2020

Kto tvorí sociálny fond, ako ho tvoriť a na čo sa môže použiť v roku 2020?

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. Národnej rady SR o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).

Kto tvorí sociálny fond?

Sociálny fond podľa § 2 ods. 1 zákona o sociálnom fonde tvorí zamestnávateľ. Zamestnávateľom sa pritom na účely uvedeného zákona rozumie:

  • právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo
  • fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobnom pomere).

Ako tvoriť sociálny fond v roku 2020?

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond ako úhrn:

1. povinného prídelu: vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, pričom základom na určenie prídelu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu (za kalendárny rok alebo mesiac, podľa toho o aký prídel ide – ročný alebo mesačný).

Ten zamestnávateľ, ktorý:

  • za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk, a
  • splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku, a
  • splnil všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni,

môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 %.

Zamestnávateľ, ktorý nespĺňa niektorú z vyššie uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

2. ďalšieho prídelu: vo výške:

  • dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, a to ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu, výška prídelu je najviac 0,5 % zo základu (súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu), alebo
  • sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, výška prídelu ja najviac 0,5 % zo základu (súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu).

Ak zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, a to takému zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok v roku 2020 nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2018, t. j. nepresahuje 506,50 €.

Upozorňujeme, že poskytovanie príspevku na dopravu zamestnanca nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu.

3. ďalších zdrojov: ide o zdroje, ako sú dotácie, dary a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, má možnosť prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Je tvorba sociálneho fondu v roku 2020 daňovým výdavkom u zamestnávateľa?

Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku si môže v roku 2020 uplatniť do daňových výdavkov tvorbu sociálneho fondu:

  • povinným prídelom, a
  • ďalším prídelom.

Tvorba sociálneho fondu ďalšími zdrojmi nie je daňovým výdavkom u žiadneho zo zamestnávateľov.

Kedy (k akému dátumu) tvoriť sociálny fond v roku 2020 a kedy zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za rok 2020?

Zákon o sociálnom fonde určuje tieto podmienky tvorby, prevodu a zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu:

  1. zamestnávateľ tvorí fond najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu,
  2. ak má zamestnávateľ viacero výplatných termínov, dňom výplaty mzdy alebo platu sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty za uplynulý kalendárny mesiac,
  3. pri tvorbe sociálneho fondu za mesiac december, však môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra (t. j. za mesiac december 2020, previesť finančné prostriedky do 31.12.2020),
  4. prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu zamestnávateľ uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca,
  5. zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok uskutoční zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka,
  6. nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Musí zamestnávateľ viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte?

V § 6 ods. 1 zákona o sociálnom fonde je uvedené, že tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na:

  • osobitnom analytickom účte, alebo na
  • osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Prečítajte si tiež

Na základe vyššie uvedeného teda zamestnávateľ nemá povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nevedie prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte, tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu zamestnávateľ sleduje cez analytický účet sociálneho fondu (v sústave podvojného účtovníctva) alebo cez knihu sociálneho fondu (v sústave jednoduchého účtovníctva).

Na aké účely je možné využiť prostriedky sociálneho fondu v roku 2020?

Použitie prostriedkov sociálneho fondu upravuje § 7 zákona o sociálnom fonde.

Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 4 dohodne tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom v/vo:

  • kolektívnej zmluve (ak u zamestnávateľa pôsobí odborový orgán),
  • vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán).

Prostriedky sociálneho fondu u zamestnávateľa slúžia predovšetkým na realizáciu svojej sociálnej politiky. Zamestnávateľ poskytuje príspevky zamestnancom zo sociálneho fondu najmä na:

  • stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
  • dopravu do zamestnania a späť,
  • účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. na úhradu vstupeniek do divadla),
  • rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. na masáže),
  • rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (účinnosť od 1.1.2019),
  • zdravotnú starostlivosť (napr. na očkovanie),
  • sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
  • doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) nad rámec zákonných príspevkov,
  • servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
  • ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov (napr. vianočné balíčky, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok k životnému jubileu a pod.).

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok z fondu aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca (manžel, manželka a nezaopatrené deti) a taktiež poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového alebo invalidného dôchodku, ktorý bol zamestnancom u zamestnávateľa v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do jedného z dôchodkov.

Upozorňujeme, že zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu zamestnancov.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké daňové zaťaženie čaká zamestnávateľa a zamestnanca, ktorému bol vyplatený príspevok zo sociálneho fondu v roku 2020?

Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytovaného podľa zákona o sociálnom fonde príjmom zo závislej činnosti (peňažné, ako i nepeňažné príjmy). Uvedené znamená, že zamestnávateľ ich, tak ako mzdu zamestnanca zdaní preddavkom na daň zo závislej činnosti sadzbou dane vo výške 19 %.

V prípade, ak vyplatený príspevok zo sociálneho fondu však patrí medzi príjmy ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane, resp. sú od dane oslobodené, zamestnávateľ tento príjem zamestnancovi nezdaní. Ide vlastne o tie príjmy, ktoré by sa nezdaňovali, aj keby neboli poskytnuté z príspevkov sociálneho fondu (ide napr. o hodnotu stravy poskytovanú zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, sumu príspevku na rekreáciu poskytnutá zamestnávateľom zamestnancovi, hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom a pod.).

Prečítajte si tiež

S účinnosťou od 1.1.2020 je oslobodený od dane aj príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak ho poskytne zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rámec zákona. Ide o lekárske preventívne prehliadky, ktoré zabezpečia zamestnancom prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami, ako aj ochranu ich zdravia (ide napr. o onkologické prehliadky, mamografické vyšetrenie a pod.). Upozorňujeme, že zo sociálneho fondu nemôže zamestnávateľ uhrádzať náklady na preventívne lekárske prehliadky zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Od 1.1.2020 nastali podľa zákona o dani z príjmov aj zmeny v benefitoch pre zamestnancov, medzi ktoré patrí aj:

  • vyšší príspevok zamestnávateľa na nájomné bývanie pre zamestnancov, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke: zvýšenie príspevku z pôvodných 60 € na 100 €,
  • rozšírenie benefitu na vzdelávanie zamestnancov.

Ide o benefity pre zamestnancov, ktoré patria medzi príjmy oslobodené od dane, a teda zamestnávateľ z nich nezrazí preddavok na daň. Nakoľko zákon o dani z príjmov nevylučuje poskytovanie príspevku na tieto benefity z prostriedkov sociálneho fondu, môže zamestnávateľ využiť sociálny fond aj na tieto účely. Ako sme už však uviedli, tvorbu ako aj použitie, či podmienky poskytovania príspevkov z fondu, dohodne zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Viac informácií o zmene v zákone o dani z príjmov od 1.1.2020 nájdete v článku Novela (zmeny) zákona o dani z príjmov od 1.1.2020 a neskôr

Z hľadiska dane z pridanej hodnoty platí, že zamestnávateľ si nemôže uplatniť odpočet DPH z faktúry, resp. z dokladu eKasy pri nákupoch hradených prostriedkami zo sociálneho fondu.

Aké odvodové zaťaženie čaká zamestnávateľa a zamestnanca, ktorému bol vyplatený príspevok zo sociálneho fondu v roku 2020?

Pri odvodovom zaťažení platí to, že ak príspevok zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, tak podlieha aj odvodom do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, t. j. vstupuje do výpočtu odvodov rovnako ako ostatné príjmy zo závislej činnosti. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí z príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca (nezahŕňajú sa do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného).

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Darčekové poukážky ako daňový výdavok

Možno výdavky na darčekové poukážky na nákup tovaru alebo služieb zahrnúť do daňových výdavkov, ak tieto darčekové poukážky poskytuje firma svojim zamestnancom alebo ich dáva svojim obchodným partnerom?

Sociálny fond v roku 2018

V akej výške je povinný zamestnávateľ tvoriť sociálny fond v roku 2018? A na aké účely ho môže použiť?

Sociálny fond v roku 2016

Sociálny fond zamestnávateľ tvorí a používa na realizáciu sociálnej politiky. V článku nájdete informácie o tvorbe a používaní tohto fondu.

Sociálny fond

Sociálny fond slúži na realizáciu sociálnej politiky podniku v oblasti starostlivosti o zamestnancov a pre podnikateľa predstavuje dlhodobý záväzok voči jeho zamestnancom. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky