Hlásenie pobytu cudzincov

Ubytovacie zariadenia sú povinné hraničnej a cudzineckej polícii ohlasovať pobyt cudzincov. V akej lehote a akým spôsobom je možné si túto povinnosť plniť?

Aké povinnosti majú ubytovacie zariadenia vo vzťahu k cudzincom

Ubytovatelia majú v súvislosti s ubytovaním cudzincov niekoľko povinností. Vyplývajú im zo zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sa ubytovateľom rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje ubytovanie na základe zmluvy o ubytovaní. Cudzincom je zase každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Ubytovatelia sú v súvislosti s cudzincami povinní:

  • pri ubytovaní overiť totožnosť cudzinca,
  • do knihy ubytovaných uviesť pri cudzincovi aj štátnu príslušnosť a dátum narodenia,
  • zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania (doručenie je možné vykonať aj prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel),
  • umožniť policajnému útvaru vstup do všetkých priestorov ubytovacieho zariadenia na účel kontroly plnenia povinností ustanovených týmto zákonom.

Za porušenie ktorejkoľvek z týchto povinností môže policajný útvar udeliť ubytovateľovi pokutu do výšky 3 300 eur. Túto pokutu možno ubytovateľovi uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Vedenie knihy ubytovaných cudzincov

Ubytovatelia sú povinní viesť knihu ubytovaných. Vedie sa vo vzťahu ku všetkým ubytovaným, nielen vo vzťahu k cudzincom a obsahuje údaje o mene a priezvisku ubytovaného, číslo jeho občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu, adresu trvalého pobytu a dobu ubytovania. V prípade cudzincov musí kniha ubytovaných navyše obsahovať štátnu príslušnosť a dátum narodenia cudzinca.

Knihu ubytovaných je možné viesť:

  • v písomnej podobe (napríklad vo forme zošitu alebo knihy),
  • v elektronickej podobe (napríklad v rôznych špecializovaných softvéroch či v súbore Microsoft Excel).

„Evidenciu v písomnej podobe vedú len menšie zariadenia s menšou kapacitou lôžok, resp. niektoré sezónne zariadenia. Ubytovatelia teda v praxi prevažne vedú evidenciu ubytovaných hostí v elektronickej forme,“ uvádza Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.

Vypĺňanie tlačiva o hlásení pobytu cudzincov

V prípade, že podnikateľ ubytuje cudzinca, je povinný v súvislosti s ním vyplniť tlačivo o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru (oddelenie cudzineckej polície). Vzor tohto tlačiva v slovenskom jazyku má zverejnený na svojej stránke Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Je k dispozícii aj v iných jazykových variantoch, medzi ktorými je možné si vybrať podľa jazykových znalostí cudzinca. Tlačivo o hlásení pobytu cudzinca má jednu stranu a okrem identifikačných údajov obsahuje aj údaje o tom, od kedy a do kedy trvá pobyt cudzinca u ubytovateľa a za akým účelom sem pricestoval. Cudzinec je povinný vyplnené tlačivo o hlásení pobytu cudzinca podpísať. Následne je podnikateľ povinný tlačivo o hlásení pobytu cudzinca doručiť oddeleniu cudzineckej polície do piatich dní od ubytovania cudzinca.

Harbuľák však upozornil na fakt, že v praxi sa ubytovatelia často stretávajú s odmietavou reakciou zahraničných hostí a nepochopením povinnosti vyplniť osobitné tlačivo o ich pobyte. Pokiaľ by sa hosť rozhodol, že formulár nevyplní, prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia má právo ho neubytovať.

Odoslanie informácií z tlačiva o hlásení pobytu cudzincov

Informácie z tlačiva o hlásení pobytu cudzincov môže podnikateľ doručiť polícii:

  • odoslaním samotného papierového tlačiva o hlásení pobytu cudzincov, alebo
  • odoslaním informácií z tlačiva o hlásení pobytu cudzincov cez elektronickú službu.

Lehota na splnenie tejto povinnosti je do piatich dní odo dňa ubytovania cudzinca.

Ubytovateľ sa teda môže rozhodnúť medzi tým, či samotné papierové tlačivo o hlásení pobytu cudzincov osobne prinesie alebo poštou pošle polícii, alebo len údaje v ňom uvedené odošle polícii prostredníctvom na to zriadenej elektronickej služby. Pre úplnosť dodávame, že aj v prípade, že sa podnikateľ rozhodne údaje o hlásení pobytu cudzincov zasielať polícii prostredníctvom elektronickej služby, tak tým nezaniká povinnosť zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzincov. To je potrebné vyplniť v spolupráci s cudzincom v každom prípade. Podnikateľovi v tomto prípade zaniká len povinnosť toto tlačivo fyzicky doručiť polícii. A keďže tlačivo o hlásení pobytu cudzinca zostáva u podnikateľa, ten je povinný ho uschovať po dobu dvoch rokov a na požiadanie predložiť jeho originál na kontrolu polícii.

Aj tu sa ale podnikatelia stretávajú s problémom. Hoci sa môže zdať, že elektronické hlásenie o pobyte cudzinca je rýchlejšie a jednoduchšie, Marek Harbuľák tvrdí, že táto forma nie je veľmi využívaná. Hlavným dôvodom je komplikovaný systém.

Článok pokračuje pod reklamou

Ako odoslať údaje o hlásení pobytu cudzincov elektronicky

V prípade, že sa podnikateľ rozhodne odosielať údaje o hlásení pobytu cudzincov elektronicky, tak bude na to používať dve elektronické služby „Zápis do knihy ubytovaných“ a „Výmaz z knihy ubytovaných“. Na využívanie oboch týchto služieb musí ubytovateľ disponovať aktivovaným elektronickým občianskym preukazom (eID kartou) spolu s certifikátmi pre vytváranie kvalifikovaného elektronického podpisu a ďalším príslušenstvom s tým súvisiacim.

Nevyhnutným predpokladom na elektronické odoslanie údajov o hlásení pobytu cudzincov je okrem príslušenstva na využívanie elektronických služieb aj to, že ubytovateľ sa najskôr musí na riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície registrovať v agende hlásenia pobytu. Žiadosť o registráciu v agende hlásenia pobytu je potrebné na príslušné riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície doručiť osobne alebo poštou s osvedčenými podpismi.

Žiadosť o registráciu v agende hlásenia pobytu nemá predpísaný vzor a musí obsahovať:

  • meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov a adresu sídla ubytovateľa,
  • meno, priezvisko a dátum narodenia osôb, ktoré budú splnomocnené vykonávať elektronické hlásenie pobytu cudzincov za ubytovateľa,
  • súhlas týchto splnomocnených osôb pre riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície so spracúvaním ich osobných údajov,
  • podpísané poučenie ubytovateľa a splnomocnených osôb, v ktorom sa pri spracúvaní osobných údajov cudzincov zaväzujú dodržiavať príslušné ustanovenia predpisov upravujúcich ochranu osobných údajov.

Následne je možné spustiť elektronickú službu na portáli elektronických služieb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky https://portal.minv.sk/. Tam je potrebné sa s elektronickým občianskym preukazom prihlásiť a z ponuky si vybrať sekciu Cudzinci a následne službu Zápis do knihy ubytovaných. Je možné postupovať tak, že údaje o každom ubytovanom cudzincovi sa vyplnia manuálne, alebo sa načítajú hromadne z XML súboru, ak podnikateľ vedie knihu ubytovaných v nejakom softvéri. Napokon sa žiadosť elektronicky podpíše a odošle. Výmaz cudzinca z hlásenia pobytu cudzincov sa vykonáva cez službu Výmaz z knihy ubytovaných.

Zdroj: Vlastné spracovanie
Zdroj: Vlastné spracovanie

Elektronická služba na hlásenie pobytu cudzincov roky neexistovala

Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov už od nadobudnutia svojej účinnosti 1. januára 2012 hovoril, že namiesto fyzického doručenia tlačiva o hlásení pobytu cudzincov polícii je možné si túto povinnosť splniť aj prostredníctvom elektronickej služby. Problémom však bolo, že štyri roky táto elektronická služba neexistovala – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ju jednoducho nezriadilo. Dovtedy bolo jedinou možnosťou polícii fyzicky doručovať tlačivá o hlásení pobytu cudzincov, aj keď podľa zákona mala existovať elektronická alternatíva. Tento problém sa stal aj víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2015. Aj vďaka tomuto „prvenstvu“ 15. januára 2016 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po viac ako štyroch rokoch zriadilo elektronickú službu na hlásenie pobytu cudzincov. O vyriešení problému, na ktorý podnikatelia v ankete poukazovali však hovoriť nemožno.

Prečo je povinnosť hlásenia pobytu cudzincov zbytočná

Povinnosť ubytovateľov zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzincov a doručiť ho policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania je podľa Centra lepšej regulácie (špecializovaný analytický odbor agentúry Slovak Business Agency) zbytočnou a zbytočne komplikovanou povinnosťou. Zbytočnosť tejto povinnosti je podľa Centra lepšej regulácie v tom, že priemerná dĺžka ubytovania na Slovensku nepresahuje dva dni. Cudzincov musia ubytovacie zariadenia nahlasovať do piatich dní, čo je väčšinou už v čase, keď ubytovaný nie je v danom ubytovacom zariadení a častokrát ani na území Slovenska.

Dôvodom zbytočnej komplikovanosti predmetnej povinnosti podľa Centra lepšej regulácie je to, že povinnosť hlásenia pobytu cudzincov nie je transpozíciou žiadnej smernice Európskej únie. V mnohých členských krajinách Európskej únie existuje podobná povinnosť len ako povinnosť vedenia evidencie ubytovaných ubytovateľom, ale hlásenie údajov z nej štátnym orgánom je povinné len na základe vyžiadania (napríklad Estónsko, Litva). Dokonca v prípade Švédska a Veľkej Británie, ktorá bola do roku 2020 tiež súčasťou Európskej únie, neexistuje ani povinnosť vedenia evidencie ubytovaných cudzincov, nieto ešte nahlasovanie údajov z nej.

Centrum lepšej regulácie preto žiadalo predmetnú povinnosť upraviť aspoň tak (najmenej liberálnejšie riešenie), aby namiesto hlásenia pobytu cudzincov ubytovatelia mali povinnosť „zabezpečovať písomnú evidenciu ubytovaných cudzincov v evidencii ubytovaných hostí vedenej ubytovacím zariadením a predložiť ju policajnému útvaru na odôvodnené vyžiadanie“. Žiadny z návrhov však nikdy nebol akceptovaný.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Nové opatrenia EÚ na zvýšenie kyberbezpečnosti

Európska únia zavádza nové nariadenie „DORA“ a smernicu „NIS2“ na zvýšenie kyberbezpečnosti finančných inštitúcií aj firiem z viacerých odvetví. Koho sa novinky týkajú a čo prinesú?

Katalóg sociálnych podnikov podnikateľom pomôže plniť si povinnosti

Vyše 300 registrovaných sociálnych podnikov na jednom mieste. Online katalóg uľahčí nadviazanie ich spolupráce s firmami, no pomôže tiež s plnením zákonných povinností podnikateľom a verejným obstarávateľom.

Podpora v čase skrátenej práce: aké chyby robia firmy v žiadostiach?

Zamestnávatelia majú od apríla možnosť žiadať o podporu v čase skrátenej práce (kurzarbeit). V žiadostiach však robia viacero chýb - čo najčastejšie?

Povinnosti e-shopu: legislatíva a právne náležitosti

Aké zákony upravujú činnosť e-shopu? Čo všetko musia obsahovať obchodné podmienky či reklamačný poriadok a ako si poradiť s daňovými povinnosťami, radia odborníci z praxe.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky