Daňové výdavky živnostníka alebo inej SZČO v roku 2019 a 2020

Výška daňových výdavkov živnostníka ovplyvňuje výšku dane z príjmov fyzickej osoby. Aké výdavky si môže živnostník uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019 a 2020?

V článku sa budeme venovať daňovým výdavkom, ktoré znižujú základ dane fyzickej osobe, ktorá má príjmy:

  • z podnikania, podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“): patria tu príjmy napríklad zo živnosti,
  • z inej samostatnej zárobkovej činnosti, podľa § 6 ods. 2 zákona: patria tu napríklad príjmy z vytvorenia diela, príjmy znalcov a tlmočníkov.

V článku budeme ďalej označovať tieto osoby ako „živnostník alebo iná SZČO“.

Čo je to daňový výdavok?

Daňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov ako výdavok (náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený fyzickou osobou na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v daňovej evidencii osoby.

Uvedené znamená, že výdavok, ktorý živnostník alebo iná SZČO vynaloží, musí byť dostatočne preukázateľný (napr. dokladom) a musí súvisieť s predmetom podnikania danej osoby. Napríklad stavbár, ktorý potrebuje k svojej práci laserovú vodováhu si môže jej nákup uplatniť do daňových výdavkov, avšak nákup vodováhy nebude daňovým výdavkom napríklad u daňového poradcu.

Ako si môže živnostník alebo iná SZČO uplatniť daňové výdavky v roku 2019 a 2020?

Živnostník alebo iná SZČO si môže vybrať jeden z nasledujúcich spôsobov uplatnenia daňových výdavkov:

  • tzv. paušálne výdavky (percentom z príjmov), a to vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, najviac však do výšky 20 000 eur za celé zdaňovacie obdobie: tento spôsob uplatnenia výdavkov si môže vybrať živnostník alebo iná SZČO, ktorá počas zdaňovacieho obdobia nebola platiteľom DPH alebo bola platiteľom DPH iba časť zdaňovacieho obdobia,
  • skutočne preukázateľné výdavky zaevidované v daňovej evidencii, podľa § 6 ods. 11,
  • skutočne preukázateľné výdavky zaúčtované v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Je potrebné poznamenať, že v sústave podvojného účtovníctva je povinný účtovať daňovník, ktorý je zapísaný v obchodnom registri (t. j. napríklad obchodné spoločnosti – s.r.o., a.s. a pod.). Živnostník alebo iná SZČO, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, teda nie je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva, ale môže tak urobiť dobrovoľne.

Ktoré výdavky si môže uplatniť živnostník alebo iná SZČO do daňových výdavkov v roku 2019 a 2020?

Živnostník alebo iná SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov predovšetkým tie výdavky, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou danej osoby a sú vynaložené na to, aby živnostník alebo iná SZČO pomocou nich dosahovala, zabezpečovala a udržala svoje príjmy. Napríklad stolár si môže do daňových výdavkov uplatniť výdavky na nákup spotrebného materiálu, ktorý potrebuje pri svojej činnosti (napr. nákup pracovných dosiek, nákup úchytiek na už vyrobenú skriňu, nákup stolárskych ceruziek a pod.)

Daňové výdavky upravuje § 19 zákona o dani z príjmov. Živnostník alebo iná SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov napríklad tieto časté výdavky:

  • odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,
  • mzdové náklady,
  • stravné,
  • cestovné,
  • nájomné,
  • výdavky na spotrebované pohonné látky,
  • odpisy hmotného a nehmotného majetku,
  • zostatková cena hmotného a nehmotného majetku,
  • výdavky na reklamné predmety,
  • odplaty (provízie) za sprostredkovanie,
  • výdavky na právne a poradenské služby,
  • miestne dane a miestne poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
  • daň z pridanej hodnoty v prípadoch, ktoré sú stanovené zákonom o dani z príjmov,
  • a iné.
Prečítajte si tiež

Niektoré výdavky je možné zahrnúť do daňových výdavkov až po ich zaplatení, ide napríklad o výdavky na nájomné za prenájom hmotného majetku či nehmotného majetku alebo výdavky na poradenské a právne služby. Viac informácií o výdavkoch, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov až po zaplatení si môžete prečítať v článku Daňové výdavky po zaplatení v roku 2019 a zmeny od roku 2020.

V článku si ďalej širšie rozoberieme niektoré daňové výdavky živnostníka alebo inej SZČO v roku 2019 a 2020.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v daňových výdavkoch živnostníka alebo inej SZČO v roku 2019 a 2020

Živnostník alebo iná SZČO si môže do daňových výdavkov zahrnúť preukázateľne zaplatené poistné a príspevky (t. j. odvody) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov. Fyzická osoba môže zahrnúť do daňových výdavkov len tie odvody, ktoré reálne aj v danom roku uhradila (to znamená, že ak napríklad odvody za december 2019 uhradila fyzická osoba 5. januára 2020, tieto odvody budú daňovým výdavkom roka 2020).

Živnostník alebo iná SZČO, ktorá je zároveň aj zamestnávateľom si môže do daňových výdavkov uplatniť aj poistné a príspevky, ktoré je povinná zaplatiť za svojich zamestnancov.

Výdavky na stravovanie v daňových výdavkoch živnostníka alebo inej SZČO v roku 2019 a 2020

Živnostník alebo iná SZČO má nárok na stravné za každý odpracovaný deň, to najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách), t. j. najviac 5,10 eura/deň. Na výšku stravného v sume 5,10 eura/deň má živnostník alebo SZČO nárok, ak jej súčasne nevzniká nárok na stravné, ktoré súvisí s vykonávaním závislej činnosti (t. j. je aj zamestnancom) alebo s pracovnou cestou.

Živnostník alebo iná SZČO si môže stravné v roku 2019 a 2020 uplatniť nasledovne:

  • kúpou gastrolístkov (stravovacích poukážok), resp. kúpou hodnoty stravovacích poukážok na stravovaciu kartu (v tomto prípade je možné si uplatniť len výdavok na nákup gastrolístkov vopred, t. j. nie už za ubehnuté časové obdobie),
  • na základe dokladov z každého obedu z registračnej pokladnice, prípadne na základe faktúry stravovacieho zariadenia (ak je hodnota obeda vyššia ako 5,10 eur, fyzická osoba si môže uplatniť do daňových výdavkov len sumu, ktorá nepresahuje uvedenú hodnotu).

Ak je živnostník alebo iná SZČO zamestnávateľom, tak príspevky, ktoré poskytuje na stravovanie zamestnancov na základe podmienok ustanovených v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, sú taktiež daňovým výdavkom.

Prečítajte si tiež

Výška príspevku na stravovanie, ktorú poskytne živnostník alebo iná SZČO ako zamestnávateľ svojim zamestnancom nesmie byť nižšia ako 55 % ceny jedla a vyššia ako 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Maximálny príspevok na stravovanie svojim zamestnancom je na rok 2020 vo výške 2,81 eura (55 % zo sumy 5,10 eura).

Cestovné náhrady v daňových výdavkoch živnostníka alebo inej SZČO v roku 2019 a 2020

Ak živnostník alebo iná SZČO vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ktorou si zabezpečuje a udržuje príjem v inom mieste, v akom ju vykonáva pravidelne, je živnostník alebo iná SZČO na pracovnej ceste. Ak je fyzická osoba na pracovnej ceste má nárok podľa zákona o cestovných náhradách na tieto náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste:

  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
  • náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie,
  • stravné,
  • náhrada preukázaných nevyhnutných vedľajších výdavkov,
  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny.

V prípade, ak je živnostník alebo iná SZČO na zahraničnej pracovnej ceste, má nárok na rovnaké náhrady ako pri tuzemskej pracovnej ceste, avšak pri zahraničnej pracovnej ceste má nárok aj na:

  • vreckové,
  • náhradu na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov,
  • náhradu výdavkov na povinné, resp. odporúčané očkovanie.

Uvedené náhrady, okrem vreckového si môže živnostník alebo iná SZČO uplatniť do daňových výdavkov, a to podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Cestovné náhrady, ktoré sú poskytované zamestnancom do zákonom stanovenej výšky sú rovnako daňovým výdavkom živnostníka alebo inej SZČO. Tu platí, že aj vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je daňovým výdavkom živnostníka alebo inej SZČO ako zamestnávateľa.

Na akú výšku cestovných náhrad má živnostník pri pracovnej ceste v roku 2020, nájdete v článku Pracovné cesty (cestovné náhrady) živnostníkov a iných SZČO v roku 2020.

Nájomné v daňových výdavkoch živnostníka alebo inej SZČO v roku 2019 a 2020

Ako sme už vyššie uviedli, výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti, si môže živnostník alebo iná SZČO uplatniť do daňových výdavkoch až po ich zaplatení. Uvedené znamená, že živnostník alebo iná SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkoch len tú výšku nájomného, ktorú v danom roku aj reálne zaplatí (ak uhradí celú výšku nájomného, tak bude celá výška nájomného daňovým výdavkom, v prípade ak uhradí len časť nájomného, tak si môže uplatniť do daňových výdavkov len tú zaplatenú časť).

Je dôležité upozorniť aj na to, že nájomné, ktoré je zaplatené môže byť daňovým výdavkom len najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy, ktorá prislúcha na dané zdaňovacie obdobie.

Od 1.1.2015 platí aj obmedzenie zahrňovania nájomného pri operatívnom lízingu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac do daňových výdavkov, viac informácií si o tom môžete prečítať v článku Obmedzenie odpisovania luxusných automobilov od roku 2015.

Článok pokračuje pod reklamou

Výdavky na spotrebované pohonné látky v daňových výdavkoch živnostníka alebo inej SZČO v roku 2019 a 2020

Živnostník alebo iná SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov spotrebované pohonné látky v prípade, ak využíva:

  • automobil nezaradený v obchodnom majetku (vlastný automobil),
  • automobil zaradený v obchodnom majetku.

V prípade, ak živnostník alebo iná SZČO používa najmä v prípadoch pracovnej cesty súkromný (vlastný) automobil v podnikaní, ktorého je vlastníkom alebo bezpodielovým spoluvlastníkom, môže si zahrnúť do daňových výdavkov spotrebované pohonné látky, a to nasledovne:

  • do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu (len ak automobil nebol zahrnutý do obchodného majetku ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach) a do výšky základnej náhrady za každý km jazdy (0,193 eur za km jazdy),
  • formou paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov, a to podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade, si fyzická osoba už nemôže uplatniť základnú náhradu za každý km jazdy.

Ak živnostník alebo iná SZČO používa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti automobil zaradený do obchodného majetku (príp. prenajatý, či vypožičaný automobil), môže si uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky nasledovne:

  • formou paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušného zdaňovacie obdobie primeraného počtu kilometrov, a to podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia (nie je potrebné viesť knihu jázd),
  • na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel (nie je potrebné viesť knihu jázd, ale je potrebné mať satelitnú jednotku schopnú sledovať spotrebu automobilu a vykonané jazdy),
  • vo výške stanovenej podľa cien platných v čase ich nákupu, výdavok na spotrebované pohonné látky je potrebné prepočítať podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii vozidla alebo v technickom preukaze (je potrebné viesť knihu jázd).

Ktoré výdavky si nemôže uplatniť živnostník alebo iná SZČO do daňových výdavkov v roku 2019 a 2020?

Živnostník alebo iná SZČO si nemôže uplatniť do daňových výdavkov tie výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a rovnako aj tie výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané.

Živnostník alebo iná SZČO si nemôže uplatniť do daňových výdavkov napríklad tieto výdavky:

  • výdavky na osobnú spotrebu,
  • výdavky na reprezentáciu,
  • pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania u dlžníka,
  • výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku (tie vstupujú do daňových výdavkov prostredníctvom daňových odpisov),
  • manká a škody presahujúce prijaté náhrady,
  • výdavky na darčekové reklamné poukážky,
  • a iné.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ako vyplniť daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2023 – typ A

Praktické kroky, ako vyplniť daňové priznanie fyzickej osoby typu A za rok 2023 pri príjmoch zo závislej činnosti, najmä zo zamestnania či dohody. V článku nájdete aj vzor vyplneného priznania.

Ako vyplniť daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2023 – typ B

Praktický príklad ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb – typ B za rok 2023, vrátane vzoru vyplneného daňového priznania.

Daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2023 – ako na to?

Daňovník, ktorý v roku 2023 zarobil celkovo viac ako 2 461,41 eur zdaniteľných príjmov, má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov. Čo treba vedieť pri podávaní daňového priznania fyzickej osoby?

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2023?

Kedy sa fyzickej osobe oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023 aj napriek tomu, že daňové priznanie podávať nemusí? Ktorých fyzických osôb sa to obvykle týka a čo získajú dobrovoľným podaním priznania?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky