Daňové výdavky po zaplatení v roku 2019 a zmeny od roku 2020

Ktoré výdavky budú pri podávaní daňového priznania za rok 2019 daňovo uznateľné až po zaplatení? Aké zmeny budú platiť pre daňové výdavky po zaplatení v budúcom roku?

Daňový výdavok po zaplatení znamená, že aj pokiaľ sa podnikateľom daný výdavok objaví v účtovníctve, daňovo si ho budú môcť uznať, čiže zahrnúť do základu dane, až keď ho skutočne uhradia. Pri podávaní daňového priznania, napríklad za rok 2019, bude podstatné, či sú  určité výdavky zaplatené k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. V prípade podnikateľov, ktorých zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, tak musia byť výdavky zaplatené k 31. decembru daného roka. Ak by bol, napríklad, daný výdavok uhradený až 1. januára 2020, pri podávaní daňového priznania za rok 2019 nie je možné výdavok zahrnúť do základu dane, preto bude pripočítateľnou položkou. Daňovo uznateľný môže byť až pri podávaní daňového priznania za rok 2020 cez odpočítateľnú položku, o ktorú sa upraví základ dane.

Výdavky, ktoré sú daňovo uznateľné až po zaplatení presne vymedzuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“).

Daňové výdavky po zaplatení v roku 2019

Medzi položky zahrňované do základu dane až po ich zaplatení v roku 2019 patria:

  • výdavky v podobe kompenzačných platieb (len u dlžníka),
  • výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov  (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie (len u dlžníka),
  • výdavky na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu (u dlžníka aj u veriteľa),
  • provízie za sprostredkovanie (len u dlžníka),
  • výdavky vzťahujúce sa k úhrade príjmov daňovníkovi nezmluvného štátu (len u dlžníka),
  • výdavky na poradenské a právne služby (len u dlžníka),
  • výdavky na získanie noriem a certifikátov (len u dlžníka),
  • výdavky na sponzorské u sponzora,
  • výdavky na reklamu poskytnuté neziskovej organizácii, nadácii, neinvestičnému fondu a občianskemu združeniu,
  • daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu,
  • osobitný odvod obchodných reťazcov podľa osobitného predpisu.

V prípade zahrňovania do základu dane na strane dlžníka platí, že podnikateľ si môže uznať daňový výdavok (náklad), až keď zaň zaplatí, a tak si zníži základ dane. Zahrňovanie do základu dane podmienené úhradou existuje v roku 2019 aj na strane veriteľa, a to pri výdavkoch (nákladoch) na marketingové a iné štúdie a na prieskum. Tu platí, že pokiaľ podnikateľ, ktorý marketingovú  a inú štúdiu, či štúdiu na prieskum trhu poskytol a má mu byť za ňu zaplatené, do momentu, kedy úhradu nedostane, nezdaní prislúchajúci výnos zaúčtovaný v účtovníctve.

Kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu za rok 2019

Kompenzačná platba predstavuje nástroj regulácie kvality v sieťových odvetviach (plynárenstvo, tepelná energetika, elektroenergetika, vodné hospodárstvo). Na strane dlžníka sa kompenzačné platby týkajú dodávateľov plynu, tepla, elektriny a vody. Pokiaľ nie je dodržaný dohodnutý štandard kvality dodávok, má odberateľ nárok na kompenzačnú platbu. Tá je na strane dlžníka (dodávateľa plynu, tepla, elektriny a vody) daňovo uznateľným výdavkom až po zaplatení.

Bežných podnikateľov sa tak podmienka zaplatenia pri kompenzačných platbách týkať nebude. Ak dôjde k porušeniu podmienok kvality a podnikateľom (veriteľom) sa kompenzačná platba vyplatí, na ich strane pôjde o výnos, ktorý nebude súčasťou základu dane (odpočítateľná položka), pretože ide o príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou a daňová povinnosť sa tak považuje za splnenú.

Výdavky na nájomné za rok 2019

Nájomné je široký pojem, ktorý zahŕňa aj napríklad výdavky na nájomné za prenájom nehnuteľností, áut, strojov, počítačov, softvérov, počítačových programov, know-how. Vo všetkých prípadoch je nájomné u dlžníka (nájomcu) daňovo uznateľným výdavkom až po reálnej úhrade.

Osobitne je potrebné dať pozor v prípade nájomného uhrádzaného fyzickej osobe. kedy je zaplatené nájomné možné uznať do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie.

Ak s výdavkami na nájomné priamo súvisia aj iné výdavky, napr. pri nájme nehnuteľnosti sú to služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a platby za energie, rovnako aj tieto budú u nájomcu daňovo uznateľné až po zaplatení.

Od 1.1.2015 platí aj obmedzenie zahrňovania nájomného pri operatívnom lízingu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac do daňových výdavkov. Viac o obmedzení si môžete prečítať v článku Obmedzenie odpisovania luxusných automobilov od roku 2015.

Výdavky na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu za rok 2019

To, čím sa myslí marketingová, iná štúdia a prieskum trhu, v zákone o dani z príjmov nie je nikde presne vymedzené. Od tohto druhu výdavkov je potrebné rozlíšiť výdavky na marketing ako aj výdavky na reklamu.

Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a prieskum trhu sú u dlžníka daňovým výdavkom len po zaplatení a u veriteľa sa v roku 2019 prislúchajúce výnosy zahŕňajú do základu dane len po ich prijatí. Pozor, od roku 2020 nastáva zmena pri zhŕňaní položiek do základu dane na strane veriteľa.

Odplaty (provízie) za sprostredkovanie obchodu v roku 2019

Podmienka sa týka prijímateľa služby sprostredkovania. Sprostredkovanie obchodu je podobne ako nájomné veľmi široký pojem. Za sprostredkovanie obchodu je možné považovať napr. sprostredkovanie nového obchodného projektu, nových pracovných síl, sprostredkovanie predaja nehnuteľností a pod. K sprostredkovaniu môže dôjsť aj na základe mandátnych zmlúv či iných obdobných zmlúv. Podstatné je vyčísliť hodnotu sprostredkovaného obchodu, pretože za rok 2019 sa okrem podmienky zaplatenia za túto službu sleduje ešte aj limit 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Prijímateľ služby, t. j. osoba, pre ktorú iná osoba (sprostredkovateľ) obchod sprostredkuje, si aj po zaplatení za službu môže do daňových výdavkov zahrnúť len sumu vo výške 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu.

Príklad na posúdenie daňovej uznateľnosti výdavkov na sprostredkovanie nových zamestnancov:

Spoločnosť X si zaplatí agentúru, ktorá pre ňu na trhu práce nájde 2 obchodných manažérov na novo-otvorené pracovné pozície. Provízia za sprostredkovanie pre agentúru je dohodnutá v sume 4 000 eur. Hrubá mesačná mzda každého manažéra je vo výške 2 500 eur. Spoločnosť X vystupuje v tomto prípade ako prijímateľ služby (dlžník, ktorý bude za službu sprostredkovania platiť) a agentúra vystupuje ako sprostredkovateľ obchodu. Hodnota sprostredkovaného obchodu sa určí ako mzdový náklad sprostredkovaných zamestnancov, zaúčtovaný v príslušnom zdaňovacom období na účte 521 – Mzdové náklady. Sprostredkovanie nových zamestnancov sa uskutoční v období február až apríl 2019. Noví zamestnanci nastúpia na pracovnú pozíciu od 1. novembra 2019. Zaúčtovaná suma pripadajúca na 2 nových zamestnancov tak bude na účte 521 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia 10 000 eur (t. j. hodnota sprostredkovaného obchodu).

Spoločnosť X musí pri posudzovaní daňovej uznateľnosti výdavku na províziu agentúre pri podávaní daňového priznania za rok 2019 sledovať jednak, či bola provízia zaplatená k 31. decembru 2019, ale aj limit 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu (mzdový náklad na sprostredkovaných zamestnancov). Napriek tomu, že sumu 4 000 eur do 31. decembra 2019 spoločnosť X uhradila, do daňových výdavkov si môže uznať len sumu 2 000 eur (20 % z 10 000 eur). Zvyšných 2 000 eur bude tvoriť pripočítateľnú položku k základu dane za rok 2019. Do daňových výdavkov si ju môže spoločnosť X uznať v ďalšom roku, avšak opäť len do výšky 20 % zo sumy zaúčtovanej na účte 521 pripadajúcej na týchto manažérov za rok 2020.

Pri realitných kanceláriách, či iných kanceláriách a agentúrach, ak sa z provízie kancelárie vypláca časť provízie realitnému maklérovi, či inej osobe, ktorá obchod sprostredkovala, na túto províziu sa nebudú vzťahovať vyššie uvedené podmienky, pretože ide o tzv. províziu z provízie a podmienku zaplatenia za sprostredkovaný obchod je povinný sledovať len klient kancelárie.

Ak sa provízia vzťahuje k obchodu realizovanému počas viacerých zdaňovacích období, v príslušnom zdaňovacom období je možné daňovo uznať iba 20 % z hodnoty provízie vzťahujúcej sa k sprostredkovanému obchodu príslušného zdaňovacieho obdobia.

Výdavky vzťahujúce sa k úhrade príjmov daňovníkovi nezmluvného štátu v roku 2019

Výdavky spojené s platbou daňovníkovi nezmluvného štátu sa považujú za daňové výdavky až po zaplatení. Ide o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktoré sú vyplácané daňovníkom iných štátov, ale podľa zákona o dani z príjmov sa zdania v Slovenskej republike (ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neupravuje zdaňovanie inak).

Ak sa z takejto platby daň vyberá zrážkou, predpokladom pre daňovú uznateľnosť výdavku je splnenie všetkých troch podmienok:

  • preukázateľné vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie príjmu v prospech daňovníka z nezmluvného štátu ,
  • odvedenie dane vyberanej zrážkou,
  • splnenie oznamovacej povinnosti.

Výdavky na poradenské a právne služby v roku 2019

Za výdavky na poradenské a právne služby sa považujú výdavky na právne a účtovnícke služby zaradené v štatistickej klasifikácii produktov podľa činností. Patria tu napríklad aj služby notára, mzdové služby, finančný audit, arbitráž a urovnanie sporu, právne poradenstvo a zastupovanie, právne služby v oblasti patentov, autorských práv a ostatných práv duševného vlastníctva, právne služby v oblasti aukcií či iné právne služby, zostavenie účtovnej závierky, kontrola účtov, účtovná evidencia, iné účtovné služby, poradenstvo a príprava v oblasti daní právnických osôb a fyzických osôb, platobná neschopnosť a konkurzné správcovstvo.

Všetky vyššie uvedené sú tak daňovo uznateľným výdavkom až po zaplatení.

Výdavky na normy a certifikáty v roku 2019

V roku 2019 platí, že výdavky na získanie noriem a certifikátov sa zahrnú do základu dane po zaplatení, pričom podobne ako u výdavkov na sprostredkovanie obchodu, aj tu musí byť splnená ešte ďalšia podmienka. Zákon o dani z príjmov s účinnosťou do 31. decembra 2019 pri zahrňovaní výdavkov na normy a certifikáty, ktoré prevyšujú 2 400 eur, stanovuje postupné zahrňovanie do základu dane. Zároveň určuje, kedy najskôr je možné prvú časť výdavku do základu dane zahrnúť, ako aj kedy najneskôr je možné zahrnúť poslednú časť výdavku.

Prečítajte si tiež

Časť výdavku je možné daňovo uznať prvýkrát v mesiaci, v ktorom je norma alebo certifikát už v platnosti, pričom norma alebo certifikát musia byť uhradené buď celé alebo aspoň určitou splátkou. Poslednýkrát je možné výdavok uznať za mesiac, kedy je norma alebo certifikát poslednýkrát v platnosti, ale najneskôr 36. mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bola vykonaná prvá úhrada.

Pozor, legislatívnou úpravou účinnou od 1. januára 2020 nastáva aj pri výdavkoch na normy a certifikáty zmena!

Článok pokračuje pod reklamou

Výdavky na sponzorské v roku 2019

Podnikateľ, ktorý sa rozhodne sponzorovať vybraného športovca musí najskôr sponzorské výdavky reálne uhradiť na to, aby si tak vedel znížiť základ dane. Aj po zaplatení celého sponzorského je však možné uznať za daňový výdavok len výdavok v rozsahu jeho skutočného použitia športovcom v príslušnom zdaňovacom období. Sponzorujúci podnikateľ musí navyše vykázať kladný základ dane, t.j. nemôže vykázať stratu. Ďalšími podmienkami sú aj:

  • uzatvorenie zmluvy o sponzorstve v športe, uzatvorenej podľa § 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“),
  • sponzorské musí byť poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy,
  • poskytnutie sponzorského vybranému okruhu športovcov (nie je možné daňovo uznať výdavky na sponzorské pre všetkých športovcov, nemôže ísť napr. o amatérskych športovcov, pokiaľ nejde o amatérskeho športovca na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca).

Zákon o športe v súvislosti so sponzorským stanovuje aj tieto podmienky:

  • sponzorovaný športovec je povinný zverejňovať údaje o spôsobe použitia sponzorského, resp. sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského, pričom sponzorovaný športovec je povinný ich bezodkladne poskytnúť sponzorovi,
  • sponzorovaný športovec môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté, avšak náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.

Výdavok na reklamu poskytnutý neziskovej organizácii, nadácii, neinvestičnému fondu a občianskemu združeniu v roku 2019

Náklady na reklamu sú za predpokladu splnenia základnej podmienky daňového výdavku daňovo uznateľnými v plnej výške bez obmedzenia podmienkou zaplatenia. Musí tak však byť preukázateľné, že uvedené náklady skutočne vznikli, musí ísť o náklady preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti. Okrem toho musia byť vynaložené v súlade so zákonom o reklame a musia byť vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov podnikateľa.

Ak sú však výdavky (náklady) poskytnuté neziskovej organizácii, nadácii, neinvestičnému fondu a občianskemu združeniu, vzťahuje sa na daňovú uznateľnosť týchto výdavkov aj podmienka zaplatenia.

Daň z poistenia platená poistníkom v roku 2019

S účinnosťou od 1. januára 2019 je súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení aj daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dani z poistenia.

Poistník je tou osobou, ktorá s poisťovňou uzatvára poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť dohodnuté poistné. Poistníkom môže byť podnikateľ – fyzická osoba, napr. živnostník alebo právnická osoba. Pojem poistník sa však nezhoduje s pojmom poistenec (tým je osoba, ktorej vzniká z titulu uzavretej poistnej zmluvy právo na poistné plnenie). Poistník a poistený je väčšinou tá istá osoba, avšak pri uzatváraní poistenia sa môže poistník odlišovať od osoby poisteného.

Príklad na určenie osoby poistníka, na ktorého sa vzťahuje podmienka zaplatenia:

  • Podnikateľ – nájomca leasingu si poistí vozidlo, ktoré financuje prostredníctvom finančného leasingu. Nájomca leasingu je poistník, leasingová spoločnosť je poistená. Podmienka zaplatenia sa tak vzťahuje na podnikateľa – nájomcu.
  • Zamestnávateľ poistí svojho zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je v cestovnom poistení poistník, zamestnanec je poistený. Podmienka zaplatenia sa vťahuje na osobu zamestnávateľa.

Osobitný odvod obchodných reťazcov v roku 2019

Osobitný odvod obchodných reťazcov bol zavedený na odvod zaplatený po 31. decembri 2018 a vzťahoval sa len na obchodné reťazce. Dané ustanovenie však bolo nakoniec v apríli roku 2019 zrušené.

Daňové výdavky po zaplatení od roku 2020 – schválené zmeny

Bez zmeny ostávajú aj v roku 2020 tieto výdavky, ktoré sú daňovo uznateľné po zaplatení:

  • výdavky v podobe kompenzačných platieb,
  • výdavky na nájomné,
  • výdavky vzťahujúce sa k úhrade príjmov daňovníkovi nezmluvného štátu (tu nastáva len malá zmena, kedy sa pojem nezmluvný štát nahrádza pojmom nespolupracujúci štát),
  • výdavky na sponzorské,
  • výdavky na reklamu poskytnuté neziskovej organizácii, nadácii, neinvestičnému fondu a občianskemu združeniu,
  • daň z poistenia platená poistníkom.

S účinnosťou novely zákona o dani z príjmov od 1. januára 2020 nastávajú zmeny pri týchto daňových výdavkoch podmienených úhradou:

  • výdavky na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu,
  • provízie za sprostredkovanie,
  • výdavky na poradenské a právne služby,
  • výdavky na získanie noriem a certifikátov (zrušená podmienka zaplatenia úplne),
  • paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby.

Výdavky na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu v roku 2020

Zmena od roku 2020 nastáva pri výdavkoch na marketingové a iné štúdie a výdavkoch na prieskum trhu. Podmienka zaplatenia ostala na strane dlžníka, vypustila sa však podmienka na strane veriteľa, kedy sa príjmy zahŕňali do základu dane až po prijatí platby. Znamená to, že poskytovatelia marketingových štúdií, iných štúdií a prieskumu trhu sú povinní po novom zdaniť súvisiace výnosy, aj keď za poskytnutie ich služieb do konca zdaňovacieho obdobia nedostanú úhradu. Pre príjemcov týchto služieb naďalej ostáva v platnosti, že za službu musia zaplatiť, aby si ju mohli dať do daňových výdavkov.

Provízie za sprostredkovanie v roku 2020

Podmienka zaplatenia pre sprostredkovanie obchodu síce ostala, ale zrušil sa limit 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Znamená to, že za sprostredkovanie akéhokoľvek obchodu bude musieť osoba, ktorej bol obchod sprostredkovaný zaplatiť, aby mohla považovať výdavok za daňový, ale po novom si bude môcť po zaplatení uznať už celú sumu výdavku a nemusí vyčísľovať 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu.

Výdavky na poradenské a právne služby v roku 2020

Podmienka zaplatenia na poradenské a právne služby sa len rozšírila o ďalšie typy poradenských služieb. Sú nimi služby zatriedené do kódu klasifikácie produktov 70.1 a 70.22.  Pod týmto označením sú uvedené služby vedenia firiem a poradenské služby v oblasti podnikania a v iných oblastiach riadenia.

Výdavky na získanie noriem a certifikátov v roku 2020

Podmienka zaplatenia pri výdavkoch na získanie noriem a certifikátov sa v zákone o dani z príjmov od roku 2020 vypustila úplne. Podnikatelia, ktorí si tak zakúpia normu či certifikát, si po splnení základnej podmienky daňového výdavku môžu uznať celý výdavok ako daňový aj keď zaň ešte nezaplatili. Rovnako sa upustilo od postupného zahrňovania do základu dane počas 36 mesiacov.

Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby v roku 2020

V tomto prípade ide o doplnenie nového typu výdavku, ktorý bude daňovo uznateľný po zaplatení. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa týka subjektov verejného práva (t. j. štát, obec, vyšší územný celok, atď.). Zmluvné pokuty sú s účinnosťou do 31. decembra 2019 vždy nedaňovým výdavkom. V minulosti platilo, že do roku 2014 sa ešte skúmala ich podmienka zaplatenia, ale od roku 2015 sa stali nedaňovým výdavkom vo všeobecnosti.

V prípade tohto ustanovenia nastala zmena aj pri zozname nedaňových výdavkoch v zákone o dani z príjmov, z ktorého sa výdavky na paušálne náhrady, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania a odstupné vypustili úplne (t. j. už nebudú nedaňovým výdavkom za každých okolností) a v rovnakom znení sa len „presunuli“ na zoznam výdavkov daňovo uznateľných po zaplatení.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Pukalovič
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, zapísaná ako asistent daňového poradcu v registri Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.


Vzory tlačív daňových priznaní pre daň z príjmov za rok 2019 (v roku 2020)

Vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby – typ B a právnickej osoby za rok 2019 sa zmenilo. Prehľad zmien vám prinášame v článku.

Zdaňovanie a oslobodenie predaja obchodného podielu u fyzickej a právnickej osoby

V prípade predaja obchodného podielu je potrebné rozlišovať, či obchodný podiel predáva fyzická alebo právnická osoba. Ako predaj zdaniť a aké sú možnosti oslobodenia?

Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby

Čo je daňová rezidencia a prečo sa ňou zaoberať? Kedy je podnikateľ daňovým rezidentom na Slovensku a kedy v zahraničí? Ako vzniká konflikt daňovej rezidencie a akým spôsobom sa v tom prípade postupuje?

Mzdové daňové dokumenty aj elektronicky od roku 2020

Od roku 2020 bude medzi zamestnancom a zamestnávateľom umožnené zasielanie niektorých mzdových dokumentov elektronicky. Vyhlásenie na zdanenie príjmov už nebude treba každoročne podpisovať.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky