Aké výdavky si môže uznať živnostník či SZČO za daňové? Ako si môže živnostník do daňových výdavkov zahrnúť automobil, vlastný či prenajatý byt, stravné a ďalšie?
Daňové výdavky u živnostníka (SZČO) – definícia a možnosti
Vo všeobecnosti daňovým výdavkom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon dani z príjmov“) je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.
Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.
V prípade živnostníkov a SZČO ide o osoby, dosahujúce tzv. aktívne príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Živnostník (SZČO) si môže vybrať jeden zo spôsobom uplatňovania výdavkov, ktorý je pre neho výhodný, a to:
- paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov, najviac do výšky 20 000 eur/kalendárny rok,
- skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.
Paušálne výdavky (percentom z príjmov) u živnostníka (SZČO)
Paušálne výdavky je možné uplatniť len u živnostníka a SZČO, ktorí nie sú platiteľmi DPH alebo ktorí sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodnú sa, že neuplatnia preukázateľné daňové výdavky.
Veľkou výhodou je skutočnosť, že živnostníci (SZČO) nemusia zbierať bločky a faktúry a „naháňať“ tak náklady, pretože aj pri typoch činností, ktoré si vysoké náklady nevyžadujú (napr. IT-čkári, tvorcovia webstránok, poradcovia, umelci a pod.), je možné uznať celkom slušnú paušálnu sumu nákladov bez ďalšieho dokladovania.
Platí, že pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania živnostenskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Príklad na uplatnenie maximálnej výšky paušálnych výdavkov pri vykonávaní činnosti len za časť roka
Živnostník získal živnostenské oprávnenie v máji 2022. Prvé príjmy z vykonávania činnosti začal dosahovať až v auguste 2022. Predpokladajme, že za rok 2022 dosiahne celkovo výšku príjmov 35 000 eur. Môže si uplatniť celých 20 000 eur do daňových výdavkov za rok 2022?
Áno,
živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, ale
maximálne 20 000 eur za rok (60% x 35 000 = 21 000), čiže do
daňových výdavkov si uplatní 20 000 eur bez ohľadu na skutočnosť, že
nepodnikal celý rok 2022.
Pozor, ak živnostník (SZČO) uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka a SZČO okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti a samostatnej zárobkovej činnosti. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej, teda skutočne zaplatenej výške.
Skutočné preukázateľne vynaložené daňové výdavky živnostníka
Živnostník (SZČO) si môže uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Ide o spôsob uplatňovania výdavkov, ktoré musia byť preukázateľné (poznáme štandardné zbieranie bločkov a faktúr). Výška týchto výdavkov nie je nijako limitovaná, je tak možné dosiahnuť aj stratu.
Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka. Medzi výdavkami živnostníka a SZČO, ktorí vykonávajú len napr. činnosť výživového poradenstva a miesto podnikania majú v zariadených coworkingových kanceláriách, by sa tak, samozrejme, nemali objaviť výdavky na prerábku či zateplenie rodinného domu a pod.
Časté výdavky živnostníkov a ich daňové posúdenie (daňové/nedaňové výdavky)
Medzi časté výdavky živnostníkov (SZČO) patria napríklad:
- Výdavky na automobil
Živnostník (SZČO) môže na výkon svojej činnosti používať auto, ktoré má zaradené v obchodnom majetku (aj keď je ako vlastník vozidla uvedený ako FO a nemá ho tak napísané na IČO), ale aj ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku (jeho súkromné), alebo ho má prenajaté od inej osoby (pozor, pri závislých osobách za trhovú cenu prenájmu).
Pri súkromnom aute nezaradenom do obchodného majetku si môže živnostník uplatniť najmä cestovné náhrady, na ktoré má nárok počas pracovnej cesty a ďalšie výdavky súvisiace s výkonom pracovnej cesty:
- základnú náhradu za každý jeden km jazdy, avšak iba v prípade, ak používané auto nebolo zaradené v obchodnom majetku ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach,
- náhrady za spotrebované pohonné látky,
- daň z motorových vozidiel,
- iné výdavky súvisiace s výkonom pracovnej cesty (napr. diaľničná známka, parkovanie, a pod.).
Pri aute zaradenom do obchodného majetku si môže živnostník uplatniť napr.:
- kúpnu cenu auta vo forme odpisov,
- výdavky na pohonné látky,
- výdavky na opravu a servis auta,
- výdavky na poistenie (povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie a iné),
- daň z motorových vozidiel,
- výdavky na technickú a emisnú kontrolu,
- iné výdavky súvisiace s autom (napr. parkovné, diaľničná známka, umývanie auta a pod.).
Viac o výdavkoch súvisiacich s automobilom nájdete v článku Automobil v podnikaní v roku 2022.
- Vlastný byt či platené nájomné
Mnoho živnostníkov využíva pre svoje podnikanie vlastný byt či dom. V takom prípade je určite vhodné uvažovať o zahrnutí výdavkov medzi výdavky živnostníka (SZČO), ale len pomerne, podľa rozumne stanovených kritérií (napr. plochy nehnuteľnosti využívanej na podnikanie), ak celá nehnuteľnosť neslúži na podnikateľskú činnosť a živnostník býva s rodinou v inej nehnuteľnosti. Ide teda najmä o pomerné priraďovanie výdavkov, ako sú platby za elektrinu, plyn, platby do fondu opráv. V prípade prenajatého bytu, v ktorom živnostník (SZČO) zároveň býva aj podniká, je možné do daňových výdavkov zahrnúť aj časť plateného nájomného, vždy podľa percenta, resp. pomeru v ktorom sa nehnuteľnosť využíva na podnikateľskú činnosť.
Časté sú aj prípady coworkingových priestorov, kedy sa predpokladá, že platený nájom je možné uznať v plnej výške do daňových výdavkov, ak slúži výlučne na podnikanie. Obdobne je možné mať prenajatú celú nehnuteľnosť, ktorá bude zariadená ako napr. pracovňa či sklad, a v tomto prípade je opäť možné uznať prenájom nehnuteľnosti ako daňový výdavok živnostníka (SZČO). Dôležité je vedieť si uplatnené výdavky obhájiť pred správcom dane.
- Stravné
Medzi časté výdavky živnostníkov patria aj výdavky na stravovanie, tzv. stravné. Od roku 2022 sa mení spôsob, akým si živnostníci a SZČO zahrňujú stravné do daňových výdavkov. Živnostníci, ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, už nemusia preukazovať výšku stravného.
Živnostníci a SZČO majú od 1.9.2022 nárok si uplatniť stravné za každý odpracovaný deň (napr. aj víkendy a sviatky) vo výške 3,52 eur (55 % zo sumy 6,40 eur)*, ak im súčasne nevznikol nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti so závislou činnosťou, alebo si neuplatnili výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou.
*Pozn.: Od 1.5.2022 do 31.8.2022 platí suma stravného vo výške 3,30 eur (55 % zo sumy 6,00 eur).
Ak živnostník (SZČO) vykonáva podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, teda je na pracovnej ceste, je možné do daňových výdavkov zahrnúť sumu najviac vo výške ustanovenej podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Od 1.9.2022 platí, že môže zahrňovať do daňových výdavkov sumy stravného pri tzv. pracovných cestách vo výške stanovenej pre jednotlivé časové pásma nasledovne:
| Dĺžka trvania pracovnej cesty | Výška stravného od 1.9.2022 v EUR |
|---|---|
| 5 - 12 hodín | 6,40 |
| 12 - 18 hodín | 9,60 |
| nad 18 hodín | 14,50 |
- Zdravotné a sociálne odvody
Medzi „povinné“ výdavky živnostníkov (SZČO) patria jednoznačne aj odvody. Vďaka pomerne vysokému odvodovému zaťaženiu sa im však väčšina podnikateľov chce vyhnúť, resp. ich minimalizovať, alebo sociálne odvody neplatiť vôbec. Ako už bolo spomenuté vyššie, odvody sú v prípade zvolenej metódy paušálnych výdavkov jediné výdavky, ktoré sa „nepaušalizujú“, teda živnostník (SZČO) si uplatní celú výšku preukázateľne zaplatených odvodov. K sume paušálnych výdavkov vypočítaných ako 60 % z príjmov, ale max. 20 000 eur/rok sa ešte pripočítajú odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Platí, že zdravotné odvody platia živnostníci a SZČO od prvého dňa vykonávania svojej činnosti. Povinnosť platenia sociálnych odvodov sa odvíja od prekročenia hranice príjmu, ktorá sa mení každý rok. Viac o platbách zdravotných a sociálnych odvodov živnostníkov a SZČO sa dočítate v článku Odvody SZČO od 1.7.2022 a v článku Odvody SZČO od roku 2023.
- Telefónne poplatky a internet (majetok, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby)
Pre
živnostníkov (SZČO) je možné do daňových výdavkov uplatňovať aj výdavky za
telefón, paušál, internet a pod. Je bežné, že živnostník (SZČO) používa jeden
telefón aj na súkromné použitie, aj na podnikateľskú činnosť. Rovnako aj
internet, ak napr. pracuje z domu, pravdepodobne používa rovnako na
súkromné účely aj na podnikateľskú činnosť.
Ak ide o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby, kde zaraďujeme aj napr. poplatky za telefón, internet, notebook a pod. (okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami), potom sa do daňových výdavkov zahrňujú výdavky na tento majetok v pomernej časti, v akej sa majetok používa v súvislosti so zdaniteľnými príjmami.
Vyššie uvedené platí okrem výdavkov na obstaranie, aj na výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku. Pravidlo sa tak používa aj pri odpisovanom majetku, okrem uvedených výnimiek.
Živnostník (SZČO) sa v prípade vyššie uvedeného môže na základe § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov rozhodnúť uplatňovať výdavky:
- vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo
- v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
- Nákup zásob
Nákup zásob, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou živnostníka (SZČO) je daňovým výdavkom, za predpokladu splnenia všeobecnej podmienky daňovej uznateľnosti. Môže ísť napr. o nákup kancelárskych potrieb, či materiálu do výroby atď. Takýto nákup zásob je daňovým výdavkom v čase kúpy. Pri zásobách existuje určité špecifikum, a to § 4 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ktorý hovorí o tom, že výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím vykonávania činnosti živnostníka (SZČO) vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. Tieto výdavky môžu byť teda vynaložené nielen v roku, v ktorom došlo k začatiu činnosti, ale aj v roku, ktorý bezprostredne predchádzajúca roku začatia vykonávania činnosti.
- Drobný majetok verzus dlhodobý hmotný majetok v nákladoch
Ak živnostník (SZČO) nakupuje hmotný majetok a jeho obstarávacia cena je 1 700 eur a menej, ale použiteľnosť tohto majetku je dlhšia ako rok (napr. notebook), môže sa rozhodnúť, či ho zaradí do dlhodobého hmotného majetku a bude ho odpisovať podľa doby použiteľnosti určenej odpisovou skupinou, alebo ho zaúčtuje do zásob – ako drobný hmotný majetok. Do daňových výdavkov sa zásoby dostávajú jednorazovo.
Hmotný majetok ktorého ocenenie je v sume nad 1 700 eur sa musí zaradiť do dlhodobého hmotného majetku. V takom prípade sa majetok zatriedi do jednej z odpisových skupín a do daňových výdavkov sa dostane postupne, prostredníctvom odpisov.
- Výdavky na reprezentáciu
Na základe ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu, okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú:
- darčekové reklamné poukážky,
- tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
- alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na živnostníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.
Medzi daňové výdavky tak nie je možné uznať napr. typické obedy s obchodnými partnermi, výdavky na nákup obleku, kabelky, šiat a pod.
Viac informácií nájdete v článku Výdavky (náklady) na reprezentáciu a reklamné predmety – daňové výdavky a DPH.
