Paušálne výdavky alebo skutočné výdavky v daňovom priznaní za rok 2016

Veronika Solíková | 09.09.2016
Paušálne výdavky alebo skutočné výdavky v daňovom priznaní za rok 2016

Uplatniť v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 paušálne výdavky alebo skutočné výdavky? Kedy sa mi oplatí uplatniť skutočné výdavky? Aké sú daňové riziká pri uplatnení paušálnych a skutočných výdavkoch? Stiahnite si zadarmo pomôcku a prepočítajte si, ktorý spôsob je pre Vás výhodnejší.

Mnohí živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) uvažujú, aký spôsob uplatnenia daňových výdavkov je pre nich najvýhodnejší. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) majú na výber z dvoch možností uplatnenia výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov, a to:

  • paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov (pričom maximálna výška je limitovaná),
  • skutočné výdavky v zdokladovanej a uplatniteľnej výške.

Skutočné výdavky možno uplatniť vedením daňovej evidencie alebo účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného). U živnostníka alebo inej SZČO prichádzajú do úvahy v zásade len daňová evidencia a jednouché účtovníctvo, nakoľko podvojné účtovníctvo je vhodné skôr pre obchodné spoločnosti. Tieto v ňom účtujú povinne. Pre živnostníka alebo inú SZČO môže mať vedenie podvojného účtovníctva zmysel napríklad vtedy, ak má podnikateľská činnosť väčší rozsah a nedošlo z rôznych dôvodov k zmene právnej formy podnikania (napr. zo živnosti na s.r.o.).

Daňová evidencia a jednoduché účtovníctvo majú z pohľadu zisťovania základu dane z príjmov a dane z príjmov množstvo spoločných postupov a líšia sa predovšetkým v technike vedenia. Základ dane sa zisťuje ako rozdiel medzi skutočne inkasovaným zdaniteľnými príjmami a skutočne zaplatenými daňovými výdavkami. V obidvoch prípadoch môžu ešte nastať úpravy o položky znižujúce alebo zvyšujúce zdaniteľné príjmy a daňové výdavky, ktoré vyžaduje zákon o dani z príjmov.

Medzi daňovou evidenciou a jednoduchým účtovníctvom je jeden zásadný rozdiel. Ak živnostník alebo iná SZČO vedie jednoduché účtovníctvo, stáva sa účtovnou jednotkou a musí plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a z naň nadväzujúcich postupov účtovania. Vedenie jednoduchého účtovníctva je tak administratívne náročnejšie, čo sa prenáša aj do ceny tejto služby, ak je vedené externe (dodávateľsky) účtovnou firmou. Ide napríklad o zostavenie účtovnej závierky či vykonanie inventarizácie. Zároveň, ak je jednoduché účtovníctvo vedené neodborne a daňový úrad v ňom zistí nedostatky, živnostníkovi a inej SZČO hrozia pokuty v nemalej výške. Do vedenia účtovníctva sa niekedy pustí aj sám živnostník, pričom ani nemusí vedieť, že porušuje právne predpisy a za tieto porušenia hrozia vysoké sankcie.

Ak živnostníka alebo inú SZČO nezaväzujú k vedeniu jednoduchého účtovníctva zmluvy alebo iné právne predpisy (napr. môže ísť o požiadavku definovanú v zmluve o poskytnutí dotácie), je zvyčajne výhodnejšie uplatňovať skutočné výdavky vedením daňovej evidencie.

Pre živnostníka alebo inú SZČO sú za bežných okolností relevantné len dva spôsoby uplatňovania daňových výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016, a to buď paušálne výdavky alebo skutočné výdavky vedením daňovej evidencie. Budeme sa preto ďalej venovať porovnaniu len týchto dvoch spôsobov uplatňovania daňových výdavkov.

Rozhodnutie o spôsobe uplatňovania daňových výdavkov si množstvo živnostníkov a iných SZČO necháva na koniec kalendárneho roka, prípadne sa touto témou zaoberajú až keď kalendárny rok skončí. V praxi je možné stretnúť sa aj so situáciou, kedy pár dní pred lehotou na podanie daňového priznania živnostník ešte nie je rozhodnutý, či v daňovom priznaní k dani z príjmov uplatní paušálne alebo skutočné výdavky. Na otázku, akým spôsobom uplatniť daňové výdavky v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016, by živnostník alebo iná SZČO mal mať jasnú odpoveď už počas kalendárneho roka 2016. Zároveň je potrebné brať na vedomie aj to, že ide o plánovanie a môžu nastať (spravidla neočakávané) skutočnosti, ktoré donútia živnostníka alebo inú SZČO plánovaný spôsob uplatňovania daňových výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 prehodnotiť.

Paušálne výdavky alebo daňová evidencia v roku 2016

Na tému paušálnych výdavkov a daňovej evidencie nájdete na portáli Podnikajte.sk niekoľko článkov. Niektoré sú staršieho dátumu, avšak obsahujú informácie aktuálne aj pre rok 2016.

O paušálnych výdavkoch si prečítajte napríklad:

K daňovej evidencii nájdete užitočné informácie napríklad v článkoch:

Poznámka: Novela zákona o dani z príjmov, ktorá má platiť od roku 2017 zatiaľ priame zmeny v týchto oblastiach nepredpokladá. O novele zákona o dani z príjmov čítajte viac v článku Zmeny v zákone o dani z príjmov od rokov 2017 a 2018.

Na tomto mieste zhrnieme len kľúčové fakty, ktoré sú pre živnostníka a SZČO rozhodujúce pri rozhodovaní, ktorý zo spôsobov uplatňovania výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 bude pre neho výhodnejší.

  Paušálne výdavky Daňová evidencia
Živnostník alebo iná SZČO je platiteľ DPH (registrácia podľa § 4 zákona o DPH).

Ak je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, je možné uplatniť paušálne výdavky.

Ak je platiteľom DPH celý kalendárny rok, nie je možné uplatniť paušálne výdavky.
Nie je rozhodujúce, či je živnostník alebo iná SZČO platiteľom DPH. Daňovú evidenciu môže viesť v prípade, ak je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, ale aj celý kalendárny rok.
Živnostník alebo iná SZČO je zdaniteľná osoba identifikovaná pre DPH – má tzv. registráciu podľa § 7, resp. § 7a zákona o DPH. Nie je rozhodujúce, či živnostník alebo iná SZČO je zdaniteľnou osobou identifikovanou pre DPH, t. j. či má/nemá registráciu podľa § 7 alebo podľa § 7a zákona o DPH. Môže uplatniť tak paušálne výdavky, ako aj daňovú evidenciu.
Živnostník alebo iná SZČO zamestnáva zamestnancov. V pracovnom pomere a/alebo brigádnikov.

Nie je rozhodujúce či živnostník alebo iná SZČO zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere (na tzv. TPP) alebo brigádnikov (napr. študentov). Môže uplatniť tak paušálne výdavky*, ako aj daňovú evidenciu.

*V prípade paušálnych výdavkov sú všetky mzdové výdavky súčasťou paušálnych výdavkov.
Výška zdaniteľných príjmov Výška zdaniteľných príjmov je v obidvoch prípadoch rovnaká.
Výška výdavkov o ktoré možno znížiť zdaniteľné príjmy (daňových výdavkov) Najviac 40 % z úhrnu zdaniteľných príjmov, najviac 420 eur za každý kalendárny mesiac, v ktorom bola aspoň jeden deň vykonávaná živnosť alebo iná samostatná zárobková činnosť. Vo výške, ktorá bude zdokladovaná a ktorá môže byť uplatnená podľa zákona o dani z príjmov, čo môže byť viac alebo menej ako 40 % z úhrnu zdaniteľných príjmov.
Odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne Odvody sa do daňových výdavkov zahrnú vo výške, ktorá bola príslušnej poisťovni v roku 2016 skutočne zaplatená. Do daňových výdavkov sa zahrnú nad rámec paušálnych výdavkov. Celkové výdavky uplatnené v daňovom priznaní sú paušálne výdavky + odvody. Odvody sa do daňových výdavkov zahrnú vo výške, ktorá bola príslušnej zdravotnej poisťovni zaplatená. Do daňových výdavkov sa zahrnú spolu s ostatnými zdokladovanými a uplatniteľnými daňovými výdavkami.
Môže živnostník alebo iná SZČO uplatniť daňovú stratu? Nie Áno
Existuje obmedzenie súvisiace s výškou zdaniteľných príjmov? Nepriamo áno.  Ak je úhrn zdaniteľných príjmov vyšší ako 12 600 eur za kalendárny rok, paušálne výdavky dosiahnu maximálnu sumu (5 040 eur). Nie. Obmedzenie vo výške 170 000 eur existovalo v minulosti. Od roku 2014 bolo zrušené.

Ako zistím, či sú výhodnejšie paušálne výdavky alebo skutočné výdavky (daňová evidencia)?

Živnostníci a iné SZČO sa často zameriavajú na sumu dane, ktorú musia v konečnom dôsledku zaplatiť daňovému úradu. Spôsob uplatnenia výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov si vyberú na základe toho, v ktorom prípade bude táto suma nižšia. Ide o logický prístup, avšak do rozhodovania je potrebné zahrnúť aj ďalšie skutočnosti, a to výdavky:

  • súvisiace so spracovaním daňového priznania a súvisiacej evidencie (evidenciu je potrebné viesť aj v prípade uplatnenia paušálnych výdavkov),
  • na odvody do Sociálnej poisťovne (ak vznikne povinnosť platiť sociálne odvody) a príslušnej zdravotnej poisťovne (preddavky na odvody do zdravotnej poisťovne platí takmer každý živnostník či iná SZČO).

Odvody do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne nie je potrebné pri rozhodovaní zohľadňovať napríklad v prípade, ak v obidvoch prípadoch živnostník alebo iná SZČO bude platiť minimálne odvody. V takejto situácii je rozhodujúca cena za daňové priznanie a vypracovanie súvisiacej evidencie.

Príklad: Živnostník má za rok 2016 zdaniteľné príjmy 15 000 eur. Skutočné výdavky 6 000 eur. Odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne zaplatil v roku 2016 vo výške 2 100 eur. Za daňové priznanie s paušálnymi výdavkami zaplatí 100 eur. Ak sa rozhodne pre daňovú evidenciu, za ňu a daňové priznanie zaplatí 350 eur. Oplatí sa mu v daňovom priznaní uplatniť paušálne výdavky alebo viesť daňovú evidenciu a uplatniť skutočné daňové výdavky?

Ak by uplatnil paušálne výdavky, daň z príjmov v daňovom priznaní bude 770,76 eura. Ak by sa rozhodol pre skutočné výdavky, daň z príjmov by sa znížila na 588,36 eura. Úspora na dani z príjmov vychádza 182,40 eura. Avšak za daňové priznanie s daňovou evidenciou zaplatí o 250 eur viac ako za daňové priznanie s paušálnymi výdavkami, čo je o 67,60 eura viac ako úspora na dani z príjmov.

Keď bude Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa vychádzať pri výpočte príslušných odvodov z daňového priznania, v ktorom živnostník uplatní skutočné výdavky na základe daňovej evidencie, odvody budú spolu vyčíslené o 304,68 eura nižšie, ako by bola suma vyčíslená z daňového priznania s paušálnymi výdavkami.

Ak vezme živnostník do úvahy aj úsporu na odvodoch, daňové priznanie s daňovou evidenciou je pre neho výhodnejšie o 237,08 eura. Výdavky na daňové priznanie a vypracovanie daňovej evidencie (350 eur) sú pre živnostníka daňovými výdavkami, ktoré si bude môcť uplatniť v daňovom priznaní za nasledujúci kalendárny rok, ak sa opäť rozhodne pre uplatnenie skutočných daňových výdavkov.

Zároveň by mal živnostník alebo iná SZČO zohľadniť aj riziká vyplývajúce z prípadnej daňovej kontroly v budúcnosti, nakoľko výdavky evidované v daňovej evidencii môžu byť predmetom daňovej kontroly. V ideálnom prípade je daňová kontrola ukončená bez nálezu a živnostníkovi alebo inej SZČO môžu vzniknúť dodatočné výdavky súvisiace s prípadným zastupovaním pri daňovej kontrole. Ak živnostník alebo iná SZČO zahrnie do daňových výdavkov aj výdavky, ktoré môže daňový úrad považovať za problematické, môže mu daň z príjmov aj dorubiť.

Preto by si živnostník alebo iná SZČO mal vždy objektívne odpovedať, či sa mu oplatí viesť daňovú evidenciu a uplatniť v daňovom priznaní k dani z príjmov skutočné výdavky. Riešenie nie je v niektorých prípadoch jednoduché a závisí od niekoľkých faktorov, preto odporúčame konzultovať túto tému s odborníkom.

Na odhadované prepočty a porovnanie uplatnenia paušálnych alebo skutočných výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 môžete použiť aj tabuľku, ktorú nájdete v prílohe.

O autorovi

Ing. Veronika Solíková, PhD.

Konateľka a spolumajiteľka spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o., daňová poradkyňa a renomovaná odborníčka na účtovníctvo, ktorá pravidelne publikuje odborné články a lektoruje vzdelávacie semináre. Je expertkou Združenia mladých podnikateľov Slovenska na účtovnú a daňovú problematiku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: