Nariadenie vs smernica: rozdiel v právnych predpisoch EÚ

Dva najčastejšie používané typy právnych predpisov EÚ sú smernica a nariadenie, no vydávajú sa aj rozhodnutia, odporúčania či stanoviská. V čom sa líšia?

Primárne a sekundárne právo

Fungovanie Európskej únie stojí na princípoch právneho štátu, čo znamená, že každé jej rozhodnutie má svoj základ v dohodnutých zakladajúcich zmluvách, ktoré boli demokraticky schválené členskými krajinami. Právne predpisy EÚ prispievajú k dosahovaniu cieľov stanovených v zmluvách a politikách EÚ v skutočnom živote. Existujú dva hlavné typy – primárne a sekundárne.

  • Spomínané zakladajúce zmluvy EÚ, teda Zmluva o Európskej Únii (ZEU) a Zmluva o fungovaní Európskej Únie (ZEU), sú označované ako primárne právo v rámci únie.
  • Sekundárne právo, ktoré vyplýva z princípov a cieľov týchto zmlúv, zahŕňa okrem iného smernice a nariadenia – obe navrhuje Európska Komisia a podliehajú štandardnému legislatívnemu procesu, teda ich schvaľuje europarlament a Rada.

Čo je nariadenie EÚ?

Nariadenia EÚ sú právne akty, ktoré sa automaticky a jednotne uplatňujú vo všetkých krajinách Európskej únie okamžite po nadobudnutí ich účinnosti, bez potreby transponovania (prenesenia do svojich právnych systémov) do vnútroštátnych právnych noriem. Majú záväzný charakter v celej Únii a vo všetkých jej členských štátoch. Zjednodušene povedané, to, čo sa dohodne v Bruseli, platí vo všetkých členských krajinách EÚ úplne rovnako.

Čo je smernica EÚ?

Smernice EÚ zaväzujú krajiny Európskej únie k dosiahnutiu určitého pokroku, avšak nie je určený presný spôsob, ako to majú urobiť. Členské štáty sú povinné prijať opatrenia a začleniť ich do svojich právnych systémov, aby dosiahli stanovené ciele v smernici. Národné orgány musia oznámiť tieto opatrenia Európskej komisii.

Prečítajte si tiež

Transpozícia sa musí uskutočniť v stanovenej lehote po prijatí smernice, čo zvyčajne znamená do dvoch rokov. V prípade, že krajina nezrealizuje transpozíciu smernice, môže Komisia iniciovať konanie pre nesplnenie povinností, kde hrozia krajine rôzne druhy sankcií.

To, či pôjde o smernicu, alebo o nariadenie, sa určuje podľa charakteru legislatívy. Vo všeobecnosti platí, že smernica má skôr charakter nastavenia istého cieľa (napríklad znížiť emisie skleníkových plynov), zatiaľ čo v nariadení neexistuje žiadna miera flexibility a v každom členskom štáte sa musí aplikovať rovnako. Ide najmä o záležitosti, ktoré je potrebné mať ošetrené na celoúnijnej úrovni (napr. keďže máme jednotný trh, je potrebné mať zjednotené colné sadzby, inak by tovar z tretích krajín prechádzal cez krajinu, ktorá by ich mala nastavené najnižšie).

Rozhodnutie, odporúčanie a stanovisko EÚ – v čom sa líšia?

V praxi možno neraz počuť aj o rozhodnutiach, odporúčaniach či stanoviskách EÚ. Ide primárne o nástroje, ktoré používa Európska Komisia či Rada.

Pod rozhodnutiami si možno predstaviť právne záväzné kroky určené pre konkrétne subjekty, či už sú to jednotlivé členské štáty, firmy alebo jednotlivci, a nemusia sa prenášať do vnútroštátneho práva.

Odporúčania umožňujú inštitúciám EÚ vyjadriť svoj postoj k danej problematike a navrhnúť opatrenia, ale neobsahujú právne povinnosti pre adresátov.

Stanoviská sú nástrojom, ktorý umožňuje inštitúciám EÚ vyjadriť svoj postoj k danej otázke bez toho, aby to ukladalo právne povinnosti. Ide vyslovene o názor napríklad Komisie, ktorý potom môže byť smerodajný pre ostatné inštitúcie EÚ.

Článok pokračuje pod reklamou

Príklady právnych aktov z praxe

Príklad nariadenia EÚ

Príkladom môže byť nariadenie o zrušení roamingových poplatkov v roku 2017. V praxi sa zrušili poplatky všade bez výnimiek a pre každý členský štát platia rovnaké pravidlá v tejto oblasti.

Vhodným príkladom je tiež nariadenie o mechanizme kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM), známeho aj ako uhlíkové clo. Dotýka sa firiem z tretích krajín, ktoré sú dovozcami vybraných tovarov do EÚ, napr. cementu či hliníka. Podrobnosti o tejto regulácii približujeme v článku Uhlíkové clo v praxi: na čo by sa mali podnikatelia pripraviť?

Príklad smernice EÚ

Príkladom môže byť smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá stanovuje členským štátom EÚ záväzné percentuálne ciele v tom, koľko percent ich energetického mixu musia tvoriť obnoviteľné zdroje. Avšak, ako tento cieľ dosiahnu členské krajiny, sa ponecháva v ich rukách. Či výlučne cez veterné parky, alebo budú budovať geotermálne zdroje energie, je v ich réžii.

Existujú aj prípady, kedy členské štáty smernicu netransponujú včas a sú za to sankcionované. Najjemnejšou formou sankcie je napomenutie, ktoré dostalo aj Slovensko v roku 2023. Išlo o smernicu, ktorá určuje výnimky pre ekologické odrody poľnohospodárskych rastlín a zeleniny či smernicu z oblasti zdravia okrasných a ovocných rastlín. Termín transpozície oboch smerníc bol 30. jún 2023, ktorý sme nedodržali. Termín transpozície sa nám nepodarilo dodržať ani pri smernici o lepšom presadzovaní a modernizácii predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorá mala byť prenesená do novembra 2021. Smernicu sme transponovali s takmer trojročným oneskorením ako súčasť novely zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol v NRSR schválený 24.4.2024 s účinnosťou od 1.7.2024.

Ak v transpozícii smerníc štát nenapreduje a Komisia dospeje k záveru, že krajina si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže siahnuť po tvrdšom nástroji, a to je zaslanie odôvodneného stanoviska. V stanovisku sa vysvetľuje, prečo sa Komisia domnieva, že krajina porušuje právo EÚ. Zároveň žiada, aby krajina informovala Komisiu o prijatých opatreniach v stanovenej lehote – zvyčajne sú to dva mesiace.

Príklad rozhodnutia EÚ

Pre lepšiu predstavu možno uviesť príklad rozhodnutia Rady o povolení Chorvátska prijať euro od 1. januára 2023, a to na základe toho, či splnilo štyri ekonomické kritériá – cenová stabilita, zdravé a udržateľné financie, stabilita výmenného kurzu a dlhodobé úrokové miery. Rozhodnutie Rady sa týkalo len jednej krajiny - Chorvátska.

Príklad odporúčania EÚ

Príkladom môže byť odporúčanie Komisie smerom k členským štátom v súvislosti so zárukami redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva v mediálnom sektore. Odporúčanie približuje, v čom by mala spočívať redakčná nezávislosť médií či ako by mala vyzerať vlastnícka štruktúra médií tak, aby boli považované za transparentné. Aj keď odporúčanie môže pripomínať právne záväzné predpisy, členské štáty si môžu vybrať, či sa ho budú držať, alebo nie.

Príklad stanoviska EÚ

Pri vstupe novej krajiny do EÚ vždy Rada požaduje od Komisie stanovisko. Napríklad Rada EÚ v marci 2022 dala požiadavku Komisii, aby predložila stanovisko k žiadosti Ukrajiny o vstup do EÚ. V stanovisku sa Komisia vyjadrila k rôznym aspektom, ktoré musí Ukrajina splniť pred vstupom do únie – napr. politické a ekonomické kritériá či schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva. Vo svojom stanovisku Komisia dala aj odporúčanie udeliť Ukrajine kandidátsky status, čo musela následne schváliť Rada, keďže stanovisko je právne nezáväzný nástroj.

Kde hľadať právne predpisy EÚ?

Na Slovensku sa schválené zákony zverejňujú v Zbierke zákonov. Aj EÚ má svoju zbierku zákonov, ktorá sa nazýva Úradný vestník EÚ, kde sa zverejňujú všetky druhy právnych aktov prijatých na úrovni Európskej únie. Únia však má aj detailný vyhľadávač právnych aktov na stránke eur-lex.europa.eu, kde si možno prostredníctvom rôznych filtrov vyhľadať predmetnú legislatívu, a to vo všetkých jazykoch členských štátov, teda aj v slovenčine.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Slovenskí europoslanci 2024 – 2029

Kto bude zastupovať Slovensko v Europarlamente počas 10. volebného obdobia? Zoznam zvolených slovenských europoslancov.

Digitalizácia a technológie vo firmách: inovácie vs regulácie

Ako politiky Európskej únie ovplyvňujú technologický pokrok vo firmách? A ako môže zvrátiť zaostávanie využívania potenciálu technológií štát či samotní podnikatelia?

Český expremiér Mirek Topolánek: pre investorov nie sme "sexi", naše krajiny za ostatnými v EÚ zaostávajú

Prečo sme najzraniteľnejšími krajinami v EÚ, akým výzvam čelí naša ekonomika a ako dobehnúť iné štáty? 20 rokov Slovenska a Česka v Únii zhodnotil bývalý predseda českej vlády a Rady EÚ.

Jednotný trh EÚ a Slovensko: význam členstva v Únii pohľadom analytika

Vyšší HDP, sloboda pohybu tovaru aj osôb, záujem zahraničných investorov – čo nám prinieslo členstvo v EÚ a na čom môže zapracovať tak Slovensko, ako aj samotná Únia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky