Ako funguje DPH a aké sú časté podvody?

Aký je princíp dane z pridanej hodnoty, ako vznikajú podvody a daňové úniky na DPH a ako proti nim bojuje Finančná správa SR?

Daň z pridanej hodnoty upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

DPH ako nepriama daň platená v cene tovaru alebo služby

Daň z pridanej hodnoty patrí medzi nepriame dane, a to znamená, že táto daň sa platí nepriamo, t. j. v cene tovarov a služieb.

Špecifikom dane z pridanej hodnoty je, že subjekt, ktorý túto daň vyberá a odvádza do štátneho rozpočtu (t. j. platiteľ dane) a subjekt, ktorý túto daň skutočne zaplatí, nie je tá istá osoba, a to z dôvodu, že:

• subjektom, ktorý túto daň vyberá a odvádza je právnická alebo fyzická osoba – podnikateľ (platiteľ DPH),
• subjektom, ktorý túto daň skutočne zaplatí, je konečný spotrebiteľ (zákazník), ktorý DPH zaplatí v cene tovaru, resp. služby.

Kto je platiteľ dane z pridanej hodnoty?

Povinnosť registrácie za platiteľa DPH vzniká podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH tuzemskej zdaniteľnej osobe (t. j. fyzickej a právnickej osobe, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť – podnikanie), ktorá za posledných najviac 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat vo výške 49 790 € a viac (prípadne ktorá tento obrat dosiahla za kratšie časové obdobie). Upozorňujeme však, že nie všetky dodania tovaru a služieb sa do obratu započítavajú, a preto je možné, že podnikateľ, ktorý dosiahne obrat napr. 60 000 € sa ešte nemusí povinne registrovať za platiteľa DPH.  Viac informácií o povinnej registrácii za platiteľa DPH nájdete v článku Povinná registrácia na DPH.

Okrem povinnej registrácie sa však podnikatelia môžu zaregistrovať za platiteľa DPH aj dobrovoľne, a to podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH. Ide predovšetkým o podnikateľov, pre ktorých je výhodné byť platiteľom DPH, napr. z dôvodu plánovaného nákupu majetku do podnikania, z dôvodu obchodovania len s platiteľmi DPH a pod. Pre koho je výhodné byť dobrovoľným platiteľom DPH si môžete prečítať v článku Komu sa oplatí byť platiteľom DPH a komu nie.

Daň z pridanej hodnoty – podstata v skratke

V prvom rade je potrebné uviesť, že podstata dane z pridanej hodnoty, ktorú si vysvetlíme nižšie, funguje vo všeobecnosti pri obchodovaní v tuzemsku. Čo sa týka zahraničia, pravidlá sú o niečo komplikovanejšie, dochádza často k prenosu daňovej povinnosti, resp. k tzv. samozdaneniu.

Ako sme už uviedli, subjekt, ktorý platí daň z pridanej hodnoty je konečný spotrebiteľ (zákazník), ktorý túto daň zaplatí už v cene tovaru alebo služby. To znamená, že každý z nás sa bežne s touto daňou denne stretáva. Na druhej strane subjekt, ktorý túto daň vyberá a odvádza do štátneho rozpočtu je podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba), pričom DPH u neho funguje takto:

1. pri nákupe vstupov na podnikanie, t. j. materiálu, tovaru, či služby, ktoré potrebuje pre výkon svojej podnikateľskej činnosti (napr. na výrobu, či ďalší predaj) od iných platiteľov DPH si môže DPH, ktoré zaplatil v cene materiálu, tovaru, či služby odpočítať. To znamená, že ide o DPH na vstupe, ktorú podnikateľ zaplatí spolu s cenou napr. tovaru a ktorej vrátenie si môže nárokovať od daňového úradu,
2. pri predaji výstupov z podnikania, t. j. tovaru, či služby príjme od zákazníkov cenu tovaru/služby aj s DPH. V tomto prípade ide o DPH na výstupe, ktorú podnikateľ musí zaplatiť daňovému úradu.

V prípade, ak je:

• DPH na vstupe vyššia ako DPH na výstupe, vzniká podnikateľovi nadmerný odpočet, ktorý však daňový úrad spravidla nevráti hneď, nakoľko ak v nasledujúcom zdaňovacom období vznikne daňová povinnosť, nadmerný odpočet sa započíta na úhradu s daňovou povinnosťou, a ak v nasledujúcom období daňová povinnosť nie je, nadmerný odpočet daňový úrad vráti v lehote do 30 dní od podania daňového priznania,
• DPH na vstupe nižšia ako DPH na výstupe, vzniká podnikateľovi daňová povinnosť, ktorú je povinný uhradiť v lehote na podanie daňového priznania k DPH (napr. daňové priznanie k DPH podáva za mesiac júl 2021 do 25. augusta 2021 a v tomto termíne je povinný aj daňovú povinnosť uhradiť)

Celý princíp fungovania DPH si vysvetlíme na nasledovnom príklade:

Pre lepšie pochopenie fungovania DPH si vysvetlíme jej princíp na príklade podnikateľa Jozefa, ktorý vlastní záhradkárstvo, v ktorom predáva vyrobené motyky. Na výrobu 1 ks motyky potrebuje: drevenú násadu s dĺžkou cca 1 meter (t. j. drevenú „palicu“, ktorú držíme pri používaní motyky) a kovové ostrie, ktoré sa pripevňuje k násade. Jozef zaplatí za komponenty pre výrobu 1 ks motyky 5,40 € s DPH (4,50 € bez DPH, 0,90 € DPH) a predá vyrobenú motyku za 8,40 € s DPH (7,00 € bez DPH, 1,40 € DPH). V tabuľke si pozrieme názorne príklad na DPH na vstupe, ktorú si môže Jozef odpočítať a DPH na výstupe, ktorú musí zaplatiť, ak nakúpi a predá 30 ks motýk:

Na uvedenom príklade p. Jozefa je vidieť princíp DPH, a teda, že DPH na vstupe vo výške 27 € síce zaplatí on, ale DPH na výstupe vo výške 42 € mu zaplatia zákazníci, z čoho je on povinný odviesť do štátneho rozpočtu rozdiel DPH na výstupe a DPH na vstupe vo výške 15 € (jeho daňovú povinnosť).

Ak by bol však opačný príklad, že Jozef síce nakúpi komponenty na výrobu 30 ks motýk, ale skutočne ich predá len 15 ks, výsledkom bude nadmerný odpočet, pozrime sa na to v tabuľke:

Časté podvody s DPH – ako vznikajú?

Finančná správa najčastejšie informuje o zásahoch voči daňovým únikom a podvodným konaniam v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré sa týkajú preverovania podnikateľov, ktorí sú podozriví z nepriznania príjmov (výnosov). Ide teda o prípady, ak niečo podnikateľ predá, ale nevystaví za to doklad z e-Kasy, či nevystaví faktúru, aj keď peňažné prostriedky prijal. Znamená to, že ak podnikateľ pri predaji tovaru, resp. služby nedá zákazníkovi doklad z e-Kasy, či faktúru, zákazník síce cenu tovaru, resp. služby spolu s DPH uhradí, ale podnikateľ ju neprizná a neodvedie štátu (a súčasne neodvedie ani daň z príjmov). Skúsme si to ukázať na predošlom príklade, kde Jozefovi vznikol nadmerný odpočet vo výške 6 €. Ak by Jozef nakúpil komponenty na výrobu 30 ks motýk a predal by skutočne 30 ks motýk, pričom by vystavil doklad z e-Kasy len na 15 ks, vznikol by mu nadmerný odpočet vo výške 6 € a zvyšné peňažné prostriedky za predaných 15 ks motýk vo výške 126 € by si ponechal. Týmto konaním by ukrátil štát o DPH vo výške 21 €.

Na odhalenie týchto podvodov s DPH zaviedla Finančná správa on-line pripojenie elektronických registračných pokladníc (tzv. e-Kasu), a to od 1.7.2019, čím má informácie o nákupe, resp. transakcii okamžite a tým sa snaží zabrániť podnikateľovi v predaji bez dokladu. Informácie o tom, na ktorých podnikateľov sa kontroly finančnej správy aktuálne zameriavajú a akou formou, nájdete v článku Finančná správa rozbieha kontroly e-kasy, na koho sa zameria?.

V rámci boja proti daňovým únikom sa finančná správa zameriava aj na kontrolu odpočtu DPH na vstupe – daňové úniky vznikajú napríklad z dokladov, ktoré sú buď fiktívne alebo ktoré s predmetom činnosti podnikateľa nemajú nič spoločné. Ide často o odpočet DPH na vstupe z dokladov, ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov podnikateľa, ako napr. súkromné nákupy a pod. (napr. odpočet DPH z nákupu stavebného materiálu u programátora).

Všeobecne známe podvody s DPH, ktoré sa vyskytujú aj u nás, sú tzv. karuselové podvody, resp. kolotočové podvody, ktoré patria medzi najväčšie daňové úniky na dani z pridanej hodnoty všeobecne, nielen na Slovensku. Princíp karuselových podvodov v skratke môže fungovať napríklad takto:

1. firma Alfa je slovenský platiteľ DPH, ktorý obchoduje s dodávateľom z členského štátu Európskej únie, ktorý je v zahraničí taktiež platiteľom DPH a od ktorého nakúpi napr. tovar. Dodávateľ z členského štátu EÚ vyfakturuje firme Alfa tovar s oslobodením od DPH, pričom slovenská firma je povinná tovar na Slovensku samozdaniť (teda odviesť DPH na výstupe, ale zároveň má nárok na odpočet DPH). Tovar následne firma Alfa predá a vyfakturuje firme Beta s miernou maržou, pričom jej vzniká povinnosť odviesť DPH. Firma Alfa si však nesplní svoje daňové povinnosti a DPH neodvedie, pričom sa obvykle stáva voči finančnej správe nekontaktnou (kým finančná správa začne riešiť neodvedenie DPH, firma Alfa je napríklad už prepísaná na osobu, ktorú je ťažko vystopovať),
2. firma Beta je taktiež slovenský platiteľ DPH, ktorá nakúpi tovar od firmy Alfa a ktorá predá tento tovar ďalšej slovenskej firme Gama – platiteľovi DPH (prípadne je týchto predajov viac a niektoré subjekty zapojené do „kolotoča“ o tom ani nemusia vedieť),
3. firma Gama – slovenský platiteľ DPH, ktorý nakúpil tovar od firmy Beta, ho zväčša predá odberateľovi do Európskej únie s oslobodením od DPH, to znamená, že jej vznikne nadmerný odpočet, ktorý žiada od daňového úradu.

Finančnej správe tým pádom vznikne strata na DPH pri firme Alfa, ktorá neodvedie DPH v tuzemsku (a stáva sa nekontaktnou) a taktiež aj pri firme Gama, ktorej vznikne nárok na nadmerný odpočet. Niektoré z týchto obchodov, napr. predaj tovaru ani v skutočnosti nie je, a je vykonaný len fiktívne.

Zabránenie daňovým únikom – ako bojuje Finančná správa?

Na boj s podvodmi DPH a na zabránenie daňovým únikom Finančná správa na Slovensku zaviedla okrem e-Kasy aj opatrenia ako:

• tuzemské samozdanenie, t. j. úplný prenos daňovej povinnosti na odberateľa pri dodaní tovarov, ktoré sú najčastejšie predmetom podvodov (napr. pri dodaní stavebných prác),
• kontrolný výkaz, v ktorom podnikateľ uvádza všetky potrebné informácie z dokladov, na základe ktorých vykonáva odpočet DPH, či uplatňuje DPH, napr. uvádza IČ DPH, číslo dokladu, sumu bez DPH, DPH a pod., čím umožňuje Finančnej správe krížovú kontrolu u podnikateľov (napr. ak podnikateľ uplatní odpočet DPH z fiktívnej faktúry),
• tzv. čierna listina, t. j. zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, napr. z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania k DPH, či z dôvodu nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti,
• ručenie za DPH, t. j. ručenie príjemcu plnenia za nezaplatenú daň na výstupe u dodávateľa, ak príjemca plnenia (t. j. odberateľ) vedel alebo vedieť mohol alebo mal, že dodávateľ splatnú daň nezaplatí. To znamená, že ak dodávateľ DPH nezaplatí, presúva sa táto povinnosť na odberateľa,
• vytvorenie skupín na boj proti daňovým podvodom,
• a iné, napr. zloženie zábezpeky pri registrácii za platiteľa DPH, ktoré je už v súčasnosti aj zrušené, plánované zavedenie povinnosti oznámiť daňovému úradu vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb, ktorý bude v novom zozname platiteľov DPH a bude mať súvis s ručením za DPH, návrh na tzv. e-faktúru, t. j. zaslanie fakturačných údajov finančnej správe a pod.

Prečítajte si tiež

Čo by mal o DPH vedieť neplatiteľ DPH

Napriek množstvu opatrení však stále medzera medzi predpokladaným a skutočným výberom DPH je ešte pomerne veľká (20,3 % v roku 2018, 17,5 % v roku 2019), avšak od roku 2012 kontinuálne klesá. Finančná správa taktiež uvádza, že medzi najrizikovejšie sektory z pohľadu medzery DPH patria poľnohospodárstvo, priemysel, veľkoobchod a maloobchod, taktiež ubytovacie a stravovacie služby.

Zelená linka finančnej správy - nahlasovanie podnetov

Zelená linka je bezplatná telefónna linka zo všetkých telefónnych sietí v Slovenskej republike. Jej číslo je 0800 110 110. Bola vytvorená s cieľom umožniť občanom bezplatné podávanie podnetov, ktoré sa týkajú trestnej činnosti najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní (tabak, cigarety, lieh, minerálne oleje), ale aj nezákonného dovozu, vývozu a tranzitu drog a nebezpečných materiálov, porušovania colných predpisov alebo práv duševného vlastníctva. Nahlasovanie podnetov je možné tiež e-mailom ([email protected]) alebo písomne na adresu Kriminálneho úradu finančnej správy.

Za rok 2020 podali občania na Zelenú linku finančnej správy 745 podnetov. Ľudia najviac (271) v podnetoch poukazovali na daňové podvody (krátenie daní), 129 podnetov sa týkalo nevydávania pokladničných dokladov či faktúr. Zvyšok sa týkal najmä nezákonného dovozu liehu, tabaku či omamných a psychotropných látok, ale občania nahlasovali aj podnety v oblasti protizákonného konania, prenájmu nehnuteľností či nezákonné podnikanie.