Náhradné plnenie alebo odvod za zdravotne postihnutých – čo sa zamestnávateľovi viac oplatí

Ak nebude zamestnávateľ zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, môže túto povinnosť splniť buď zadaním zákazky pracovisku zamestnávajúcemu zdravotne postihnutých alebo zaplatiť osobitný odvod. Ktorý z nich sa viac oplatí?

Alternatívy plnenia povinnosti zamestnávať zdravotne postihnutých

Ak zamestnávateľ zamestnáva aspoň 20 zamestnancov, je povinný v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávať aj občanov so zdravotným postihnutím. Okrem možnosti priamo zamestnať občana so zdravotným postihnutím má zamestnávateľ aj ďalšie možnosti, ako si túto povinnosť môže splniť. Prvou z nich je tzv. „zadanie zákazky“, teda nákup výrobkov alebo služieb od pracovísk zamestnávajúcich zdravotne postihnutých (najčastejšie chránených dielní). Druhou alternatívou je zaplatenie odvodu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“ v príslušnom tvare). Všetky možnosti na splnenie povinnosti zamestnávať určený podiel zdravotne postihnutých sa môžu aj navzájom kombinovať.

Podrobnosti o povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím a možnostiach jej splnenia nájdete v článku Povinný podiel zamestnávania zdravotne postihnutých.

Oplatí sa zamestnávateľovi viac zaplatiť odvod alebo náhradné plnenie vo forme zákazky

Nie každý zamestnávateľ sa rozhodne alebo vzhľadom na povahu svojej podnikateľskej činnosti alebo iné okolnosti môže priamo zamestnať občana so zdravotným postihnutím. Vtedy prichádzajú na rad alternatívne spôsoby plnenia si tejto povinnosti. Výška odvodu plateného úradu práce za jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím chýbajúceho do povinného podielu je nemalou sumou. V tejto súvislosti sa ponúka otázka, či nie je výhodnejšie si povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím splniť zadaním zákazky.

Článok pokračuje pod reklamou

Za odvod nedostanete nič a ešte aj za jedného zamestnanca zaplatíte viac

Prvým zásadným rozdielom medzi odvodom a zákazkou je to, že pri odvode zamestnávateľ nedostáva žiadnu protihodnotu. Jednoducho povedané, pri odvode zamestnávateľ úradu práce odvedie peniaze, ale nedostane za ne vôbec nič. V porovnaní s tým, ak nakúpi nejaké výrobky alebo služby od chránenej dielne, tak za vynaložené peniaze dostane niečo, čo mu môžu byť skutočne užitočné a nepôjde len o peniaze „vyhodené do vzduchu“. Môže ísť napríklad o osobné ochranné pracovné prostriedky (napríklad rukavice alebo odevy), ktoré zamestnávateľ potrebuje. A ak by išlo aj o niečo, čo zamestnávateľ nepotrebuje pre seba, môže to predať. Z tohto pohľadu je náhradné plnenie vo forme zadania zákazky výhodnejšie ako úhrada odvodu.

Zadanie zákazky je takmer vždy výhodnejšie ako platenie odvodu úradu práce.

Ďalším rozdielom medzi odvodom plateným úradu práce a zadaním zákazky je suma, ktorej vynaloženie sa započítava na jedného chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím. Odvod je vo výške 0,9-násobku a zákazka je vo výške 0,8-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca na Slovensku za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý si zamestnávateľ plní povinnosť. To znamená, že zadaním zákazky zamestnávateľ ušetrí až 10 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy. Napríklad za rok 2021 bude odvod na jedného chýbajúceho zamestnanca vo výške 1 333 eur a zadať zákazku na jedného chýbajúceho zamestnanca postačuje vo výške 1 185 eur. Aj z tohto pohľadu vychádza výhodnejšie zadanie zákazky, než platenie osobitného odvodu úradu práce.

Prečítajte si tiež

Jedine v prípade, že by úrad práce po nejakú časť roka neevidoval vo svojej evidencii zdravotne postihnutých, tak by platenie zníženého osobitného odvodu mohlo byť pre zamestnávateľa výhodnejším riešením. Samozrejme, aj to len za predpokladu, že by nemal akým spôsobom zužitkovať výrobky alebo služby nakúpené zadaním zákazky.

Príklad na porovnanie náhradného plnenia zadaním zákazky a platenia odvodu

Zamestnávateľ má povinnosť počas roka 2021 zamestnávať jedného občana so zdravotným postihnutím a rozhoduje sa medzi odvodom a zadaním zákazky.

Osobitný odvod za nezamestnávanie povinného podielu zdravotne postihnutých zamestnancov ho bude stáť 1 333 eur a zadanie zákazky ho bude stáť 1 185 eur. Pre zamestnávateľa je na základe toho jednoznačne výhodnejšie zadať zákazku, teda nakúpiť výrobky alebo služby.

Prečítajte si tiež

Ak by aj nie všetko z toho, čo nakúpil, nevyhnutne potreboval pre vlastnú potrebu, mohol by časť z toho predať. Predpokladajme, že by polovicu nakúpených výrobkov (v hodnote 592,50 eura) využil na vlastnú potrebu a zvyšnej polovice by sa rozhodol zbaviť so stratou 50 % (teda by z nej mal výnos len 296,25 eura). V konečnom dôsledku by teda tohto zamestnávateľa splnenie povinnosti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím stálo len 296,25 eura v podobe 50 % straty z predaja polovice výrobkov, ktoré nepotreboval. Táto strata je omnoho menej ako 1 333 eur, ktoré by dal za uhradenie odvodu úradu práce.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Home office a povinnosť preplatiť zvýšené výdavky zamestnanca

Koho sa to týka nová povinnosť preplatiť zamestnancom zvýšené výdavky spojené s využívaním vlastného zariadenia pri práci z domu a aké sú podmienky?

Sociálne podniky a koronavírus

Akým rizikám a výzvam čelia sociálne podniky v súvislosti so šírením COVID-19?

Potvrdenie o výnimke pri ceste do práce alebo za podnikaním počas zákazu vychádzania po 3. marci 2021

Ako preukázať výnimku pri kontrole počas zákazu vychádzania, ak idete do zamestnania alebo za výkonom podnikateľskej činnosti? Inšpirujte sa našimi vzormi.

Registrácia sociálneho podniku - výhody a postup

Aké výhody prináša pre sociálne podniky registrácia a za akých podmienok sa môžu sociálne podniky na Slovensku registrovať?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky