Finančný príspevok na stravovanie – odvody a dane

Kedy je finančný príspevok na stravovanie čistým príjmom zamestnanca a kedy sa z neho platí daň z príjmov a poistné a ako sa výpočet odlišuje, ak si zamestnanec vyberie stravné lístky?

Finančný príspevok na stravovanie môže byť v roku 2021 od 2,11 do 2,81 eura

Minimálnu a maximálnu výšku finančného príspevku na stravovanie určuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare). Pre rok 2021 platí, že výška finančného príspevku na stravovanie je:

  • minimálne 2,11 eura (vypočíta sa ako 55 % z minimálnej hodnoty stravného lístku),
  • maximálne 2,81 eura (vypočíta sa ako 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín).

Finančný príspevok na stravovanie z hľadiska mzdy, daní a odvodov a rozdiel oproti stravnému lístku

Stravný lístok poskytnutý zamestnancovi v akejkoľvek hodnote je pre zamestnanca vždy nepeňažným príjmom, ktorý je oslobodený od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a od zdravotného poistenia. Ak zamestnávateľ neuhrádza celú hodnotu stravného lístku (zákonným príspevkom, príspevkom so sociálneho fondu alebo dobrovoľným príspevkom), zvyšnú časť hodnoty stravného lístka dopláca zamestnanec, a to buď v hotovosti, bezhotovostne alebo najčastejšie formou zrážky zo mzdy.

Finančný príspevok nepodlieha u zamestnanca dani a poisteniu len do určitej sumy.

V prípade finančného príspevku na stravovanie zamestnanec žiadnym spôsobom neprispieva na túto alternatívu k zabezpečeniu stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie priamo (v hotovosti alebo bezhotovostne). Pre zamestnanca je od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a od zdravotného poistenia finančný príspevok na stravovanie oslobodený len vtedy, ak jeho výška nepresiahne jeho maximálnu výšku stanovenú Zákonníkom práce. Aby finančný príspevok na stravovanie v roku 2021 nepodliehal dani z príjmov, sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu, nesmie jeho výška presiahnuť 2,81 eura. Ak finančný príspevok na stravovanie presiahne jeho maximálnu výšku, bude sa to považovať za príjem zo závislej činnosti, ktorý bude súčasťou mzdy zamestnanca so všetkými dôsledkami pre neho i jeho zamestnávateľa.

Dôvodom rozdielneho prístupu k stravnému lístku a finančnému príspevku na stravovanie je to, že na rozdiel od finančného príspevku na stravovanie nemá stravný lístok v Zákonníku práce ustanovenú maximálnu výšku. Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je od dane z príjmov oslobodený aj príjem poskytnutý ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi a aj finančný príspevok na stravovanie. Hodnotou stravy, resp. cenou jedla sa podľa Zákonníka práce pri stravných lístkoch rozumie hodnota stravovacej poukážky a jej maximálna výška nie je určená. A keďže finančný príspevok na stravovanie má presne určenú maximálnu výšku, tak čiastka, ktorá ho prevyšuje, už nemôže byť považovaná za finančný príspevok na stravovanie, teda za oslobodené plnenie.

Porovnanie finančného príspevku na stravovanie a stravného lístku bližšie opisujeme v článku Finančný príspevok alebo stravné lístky – čo sa oplatí viac?.

Príspevky na stravovanie poskytované nad rámec Zákonníka práce

Nad rámec svojej povinnosti podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnancom dobrovoľne prispievať na stravovanie z dvoch zdrojov:

  • z prostriedkov sociálneho fondu,
  • z vlastných prostriedkov.

Príspevky z prostriedkov sociálneho fondu poskytnuté nad rámec Zákonníka práce

Prečítajte si tiež

Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ nad rámec svojej povinnosti prispievať na stravný lístok (resp. mu poskytnúť stravný lístok vo vyššej hodnote) a rovnako zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytovať vyšší finančný príspevok, ako je jeho maximálna výška podľa Zákonníka práce. Príspevky zamestnávateľa zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce sú v konečnom dôsledku daňovým výdavkom, pretože tvorba sociálneho fondu je spravidla daňovým výdavkom zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ zamestnancom nad rámec svojej povinnosti prispieva na stravný lístok alebo im poskytuje finančný príspevok na stravovanie vo vyššej ako maximálnej výške, tak z pohľadu zamestnancov sa tento príspevok zamestnávateľa považuje za príjem oslobodený od dane z príjmov a aj od sociálneho a zdravotného poistenia.

Príspevky z vlastných prostriedkov poskytnuté nad rámec Zákonníka práce

Dobrovoľné príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z jeho vlastných prostriedkov nie sú pre zamestnávateľa daňovým výdavkom a pre zamestnancov nie sú príjmom, z ktorého sa platí daň z príjmov, zdravotné poistenie a sociálne poistenie. To ale neplatí o finančnom príspevku na stravovanie.

Aj príspevky na stravovanie nad rámec zákona môžu byť niekedy daňovým výdavkom.

Z § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ale vyplýva, že ak sú výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom limitované týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, ale sú súčasťou zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca, je možné tieto výdavky (náklady) zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity.

Ak teda zamestnávateľ dobrovoľne zo svojich vlastných prostriedkov (nie z prostriedkov sociálneho fondu) poskytne zamestnancovi:

  • finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je jeho maximálna výška, pre zamestnávateľa to bude daňový výdavok, keďže finančný príspevok na stravovanie poskytnutý nad rámec Zákonníka práce vždy podlieha dani z príjmov a poisteniu,
  • príspevok na stravný lístok v sume vyššej ako je povinný podľa Zákonníka práce, pôjde o nedaňový výdavok zamestnávateľa. Výnimka by bola v prípade, ak na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom bude tento príspevok zamestnávateľa na stravný lístok zamestnancovi zahrnutý do zdaniteľných príjmov ako nepeňažný príjem (bude podliehať dani z príjmov a poisteniu), vtedy si zamestnávateľ si tento dobrovoľný príspevok môže zahrnúť do daňových výdavkov.
Článok pokračuje pod reklamou

Príklady na finančný príspevok na stravovanie (mzda, dane a odvody)

Nasledujúca tabuľka zobrazuje daňový a odvodový vplyv finančného príspevku na stravovanie poskytovaného v rôznej výške a z rôznych zdrojov financovania nad rámec Zákonníka práce:

Prečítajte si tiež
  • finančný príspevok na stravovanie v maximálnej výške podľa Zákonníka práce, t. j. 2,81 eura (bez ďalšieho príspevku zo sociálneho fondu či z vlastných zdrojov, pričom prispievanie zo sociálneho fondu, príp. ďalších zdrojov závisí predovšetkým od interných pravidiel zamestnávateľa, resp. dohodnutých podmienok v kolektívnej zmluve a pod.),
  • finančný príspevok na stravovanie poskytovaný vo výške nad rámec Zákonníka práce, pričom presahujúca čiastka do výšky 5,10 eura je financovaná z prostriedkov sociálneho fondu,
  • finančný príspevok na stravovanie poskytovaný vo výške nad rámec Zákonníka práce, pričom presahujúca čiastka do výšky 5,10 eura je financovaná z vlastných prostriedkov zamestnávateľa.
Zdroj: vlastné spracovanie
Položka Finančný príspevok
na stravovanie
v rozsahu podľa Zákonníka práce
Finančný príspevok
na stravovanie dotovaný
zo sociálneho fondu
Finančný príspevok
na stravovanie dotovaný
z vlastných prostriedkov zamestnávateľa
Príspevok zamestnávateľa
(v rámci Zákonníka práce)
2,81 eura 2,81 eura 2,81 eura
Príspevok zamestnávateľa
(nad rámec Zákonníka práce)
X 2,29 eura 2,29 eura
Príspevok zamestnanca X X X
Výška finančného príspevku
na stravovanie
2,81 eura 5,10 eura 5,10 eura
Daň z príjmov oslobodené
v plnej výške
oslobodené v plnej výške zdaniteľný príjem
2,29 eura
Sociálne a zdravotné poistenie oslobodené
v plnej výške
oslobodené v plnej výške platí sa zo sumy
2,29 eura
Sociálne a zdravotné poistenie platené zamestnancom X X 0,29 eura (cca 13,4 %
z 2,29 eura)
Daň z príjmov platená zamestnancom X X 0,38 eura [19 %
z (2,29 eura – 0,29 eura)]
Sociálne a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom X X 0,76 eura (cca 35,2 %
z 2,29 eura)
Čistý peňažný príjem pre zamestnanca 2,81 eura 5,10 eura 4,43 eura (5,10 eura
– 0,29 eura – 0,38 eura)
Daňový výdavok
pre zamestnávateľa
2,81 eura 5,10 eura
(s prihliadnutím na to,
že tvorba sociálneho fondu bola daňovým výdavkom)
5,86 eura (2,81 eura + 2,29 eura + 0,76 eura)
Nedaňový výdavok
pre zamestnávateľa
0 eur 0 eur 0 eur
Vyhodnotenie výhodnosti pre zamestnanca a zamestnávateľa
Výhodnosť
pre zamestnanca
najmenej výhodná možnosť najviac výhodná možnosť stredne výhodná možnosť
Výhodnosť
pre zamestnávateľa
rovnako výhodné možnosti najmenej výhodná možnosť

Zhodnotenie: v akej výške sa oplatí dať finančný príspevok na stravovanie

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v rozsahu od minimálnej po maximálnu výšku podľa Zákonníka práce, pôjde vždy o čistý príjem zamestnanca. Celá výška finančného príspevku na stravovanie bude daňovým výdavkom zamestnávateľa. Takisto je celá čiastka finančného príspevku na stravovanie čistým príjmom zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa vtedy, ak je jeho celá čiastka presahujúca zákonné maximum dotovaná zo sociálneho fondu. Z hľadiska daní a odvodov ide o zhodné alternatívy, ale pre zamestnanca je najvýhodnejšia možnosť, keď dostane finančný príspevok dotovaný zo sociálneho fondu, pretože jeho čistý príjem je tu najvyšší. Pre zamestnávateľa ide o rovnocenné alternatívy. Ak by ale potreboval obmedzené zdroje sociálneho fondu na realizáciu iného druhu sociálnej politiky, výhodnejší by bol finančný príspevok na stravovanie poskytovaný v jeho maximálnej výške.

Prečítajte si tiež

V prípade, keď zamestnávateľ dobrovoľne poskytuje zo svojich vlastných prostriedkov finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximum podľa Zákonníka práce, platia sa zo sumy prevyšujúcej tento limit daň z príjmov a aj sociálne a zdravotné poistenie. Inak povedané, táto presahujúca suma sa potom z hľadiska daní a odvodov pre zamestnanca a zamestnávateľa správa rovnako ako hrubá mzda. Pre zamestnávateľa je preto táto možnosť spomedzi všetkých najmenej výhodná. Pre zamestnanca ale stále ide o výhodnejšiu možnosť ako v prípade maximálnej výšky podľa Zákonníka práce. Aj keď z dobrovoľne poskytnutého vyššieho finančného príspevku na stravovanie zaplatí nejakú daň a poistenie, v konečnom dôsledku je to pre neho „čistý zisk“, lebo túto sumu nemusel odpracovať a na jej získanie nevynaložil vôbec nič.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Živnostníci, pozor na finančný príspevok, vyvarujte sa problémom s daňovým úradom

Určite ste aj vy počuli o tom, že od 1. marca sa zavádza takzvaný finančný príspevok na stravu. Podľa schválených zmien v Zákonníku práce sa však nepovažuje za jeden zo spôsobov zabezpečenia stravy ako napríklad stravné lístky či karty, preto živnostník ho využiť nemôže. Na rozdiel od zamestnávateľov tak pre živnostníkov nie je daňovo uznateľným nákladom.

Výdavky na stravovanie živnostníkov a iných SZČO od 1.3.2021

Za akých podmienok si SZČO môžu od 1. marca 2021 uplatniť výdavky na stravovanie a ako sa ich dotkla zmena zákonníka práce, ktorá k stravným lístkom umožnila ako alternatívu peňažný príspevok?

Diéty (stravné) - zahraničné pracovné cesty v roku 2021

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty. Aká je výška diét pri pracovnej ceste v zahraničí pre rok 2021?

Finančný príspevok alebo stravné lístky – čo sa oplatí viac?

Porovnanie finančného príspevku na stravovanie a stravného lístku z hľadiska daní a odvodov na štyroch praktických príkladoch z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky