Kedy je finančný príspevok na stravovanie čistým príjmom zamestnanca a kedy sa z neho platí daň z príjmov a poistné a ako sa výpočet odlišuje, ak si zamestnanec vyberie stravné lístky?
Finančný príspevok na stravovanie môže byť v roku 2021 od 2,11 do 2,81 eura
Minimálnu a maximálnu výšku finančného príspevku na stravovanie určuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare). Pre rok 2021 platí, že výška finančného príspevku na stravovanie je:
- minimálne 2,11 eura (vypočíta sa ako 55 % z minimálnej hodnoty stravného lístku),
- maximálne 2,81 eura (vypočíta sa ako 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín).
Finančný príspevok na stravovanie z hľadiska mzdy, daní a odvodov a rozdiel oproti stravnému lístku
Stravný lístok poskytnutý zamestnancovi v akejkoľvek hodnote je pre zamestnanca vždy nepeňažným príjmom, ktorý je oslobodený od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a od zdravotného poistenia. Ak zamestnávateľ neuhrádza celú hodnotu stravného lístku (zákonným príspevkom, príspevkom so sociálneho fondu alebo dobrovoľným príspevkom), zvyšnú časť hodnoty stravného lístka dopláca zamestnanec, a to buď v hotovosti, bezhotovostne alebo najčastejšie formou zrážky zo mzdy.
Finančný príspevok nepodlieha u zamestnanca dani a poisteniu len do určitej sumy.
V prípade finančného príspevku na stravovanie zamestnanec žiadnym spôsobom neprispieva na túto alternatívu k zabezpečeniu stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie priamo (v hotovosti alebo bezhotovostne). Pre zamestnanca je od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a od zdravotného poistenia finančný príspevok na stravovanie oslobodený len vtedy, ak jeho výška nepresiahne jeho maximálnu výšku stanovenú Zákonníkom práce. Aby finančný príspevok na stravovanie v roku 2021 nepodliehal dani z príjmov, sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu, nesmie jeho výška presiahnuť 2,81 eura. Ak finančný príspevok na stravovanie presiahne jeho maximálnu výšku, bude sa to považovať za príjem zo závislej činnosti, ktorý bude súčasťou mzdy zamestnanca so všetkými dôsledkami pre neho i jeho zamestnávateľa.
Dôvodom rozdielneho prístupu k stravnému lístku a finančnému príspevku na stravovanie je to, že na rozdiel od finančného príspevku na stravovanie nemá stravný lístok v Zákonníku práce ustanovenú maximálnu výšku. Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je od dane z príjmov oslobodený aj príjem poskytnutý ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi a aj finančný príspevok na stravovanie.
Hodnotou stravy, resp. cenou jedla sa podľa Zákonníka práce pri stravných lístkoch rozumie hodnota stravovacej poukážky a jej maximálna výška nie je určená. A keďže finančný príspevok na stravovanie má presne určenú maximálnu výšku, tak čiastka, ktorá ho prevyšuje, už nemôže byť považovaná za finančný príspevok na stravovanie, teda za oslobodené plnenie.
Porovnanie finančného príspevku na stravovanie a stravného lístku bližšie opisujeme v článku Finančný príspevok alebo stravné lístky – čo sa oplatí viac?.
Ako zaúčtovať finančný príspevok na stravovanie približujeme v článku Účtovanie finančného príspevku na stravovanie.
Príspevky na stravovanie poskytované nad rámec Zákonníka práce
Nad rámec svojej povinnosti podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnancom dobrovoľne prispievať na stravovanie z dvoch zdrojov:
- z prostriedkov sociálneho fondu,
- z vlastných prostriedkov.
Príspevky z prostriedkov sociálneho fondu poskytnuté nad rámec Zákonníka práce
Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ nad rámec svojej povinnosti prispievať na stravný lístok (resp. mu poskytnúť stravný lístok vo vyššej hodnote) a rovnako zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytovať vyšší finančný príspevok, ako je jeho maximálna výška podľa Zákonníka práce. Príspevky zamestnávateľa zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce sú v konečnom dôsledku daňovým výdavkom, pretože tvorba sociálneho fondu je spravidla daňovým výdavkom zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ zamestnancom nad rámec svojej povinnosti prispieva na stravný lístok alebo im poskytuje finančný príspevok na stravovanie vo vyššej ako maximálnej výške, tak z pohľadu zamestnancov sa tento príspevok zamestnávateľa považuje za príjem oslobodený od dane z príjmov a aj od sociálneho a zdravotného poistenia.
Príspevky z vlastných prostriedkov poskytnuté nad rámec Zákonníka práce
Dobrovoľné príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z jeho vlastných prostriedkov nie sú pre zamestnávateľa daňovým výdavkom a pre zamestnancov nie sú príjmom, z ktorého sa platí daň z príjmov, zdravotné poistenie a sociálne poistenie. To ale neplatí o finančnom príspevku na stravovanie.
Aj príspevky na stravovanie nad rámec zákona môžu byť niekedy daňovým výdavkom.
Z § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ale vyplýva, že ak sú výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom limitované týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, ale sú súčasťou zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca, je možné tieto výdavky (náklady) zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity.
Ak teda zamestnávateľ dobrovoľne zo svojich vlastných prostriedkov (nie z prostriedkov sociálneho fondu) poskytne zamestnancovi:
- finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je jeho maximálna výška, pre zamestnávateľa to bude daňový výdavok, keďže finančný príspevok na stravovanie poskytnutý nad rámec Zákonníka práce vždy podlieha dani z príjmov a poisteniu,
- príspevok na stravný lístok v sume vyššej ako je povinný podľa Zákonníka práce, pôjde o nedaňový výdavok zamestnávateľa. Výnimka by bola v prípade, ak na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom bude tento príspevok zamestnávateľa na stravný lístok zamestnancovi zahrnutý do zdaniteľných príjmov ako nepeňažný príjem (bude podliehať dani z príjmov a poisteniu), vtedy si zamestnávateľ si tento dobrovoľný príspevok môže zahrnúť do daňových výdavkov.
Príklady na finančný príspevok na stravovanie (mzda, dane a odvody)
Nasledujúca tabuľka zobrazuje daňový a odvodový vplyv finančného príspevku na stravovanie poskytovaného v rôznej výške a z rôznych zdrojov financovania nad rámec Zákonníka práce:
- finančný príspevok na stravovanie v maximálnej výške podľa Zákonníka práce, t. j. 2,81 eura (bez ďalšieho príspevku zo sociálneho fondu či z vlastných zdrojov, pričom prispievanie zo sociálneho fondu, príp. ďalších zdrojov závisí predovšetkým od interných pravidiel zamestnávateľa, resp. dohodnutých podmienok v kolektívnej zmluve a pod.),
- finančný príspevok na stravovanie poskytovaný vo výške nad rámec Zákonníka práce, pričom presahujúca čiastka do výšky 5,10 eura je financovaná z prostriedkov sociálneho fondu,
- finančný príspevok na stravovanie poskytovaný vo výške nad rámec Zákonníka práce, pričom presahujúca čiastka do výšky 5,10 eura je financovaná z vlastných prostriedkov zamestnávateľa.
| Položka | Finančný príspevok na stravovanie v rozsahu podľa Zákonníka práce |
Finančný príspevok na stravovanie dotovaný zo sociálneho fondu |
Finančný príspevok na stravovanie dotovaný z vlastných prostriedkov zamestnávateľa |
|---|---|---|---|
| Príspevok zamestnávateľa (v rámci Zákonníka práce) |
2,81 eura | 2,81 eura | 2,81 eura |
| Príspevok zamestnávateľa (nad rámec Zákonníka práce) |
X | 2,29 eura | 2,29 eura |
| Príspevok zamestnanca | X | X | X |
| Výška finančného príspevku na stravovanie |
2,81 eura | 5,10 eura | 5,10 eura |
| Daň z príjmov | oslobodené v plnej výške |
oslobodené v plnej výške | zdaniteľný príjem 2,29 eura |
| Sociálne a zdravotné poistenie | oslobodené v plnej výške |
oslobodené v plnej výške | platí sa zo sumy 2,29 eura |
| Sociálne a zdravotné poistenie platené zamestnancom | X | X | 0,29 eura (cca 13,4 % z 2,29 eura) |
| Daň z príjmov platená zamestnancom | X | X | 0,38 eura [19 % z (2,29 eura – 0,29 eura)] |
| Sociálne a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom | X | X | 0,76 eura (cca 35,2 % z 2,29 eura) |
| Čistý peňažný príjem pre zamestnanca | 2,81 eura | 5,10 eura | 4,43 eura (5,10 eura – 0,29 eura – 0,38 eura) |
| Daňový výdavok pre zamestnávateľa |
2,81 eura | 5,10 eura (s prihliadnutím na to, že tvorba sociálneho fondu bola daňovým výdavkom) |
5,86 eura (2,81 eura + 2,29 eura + 0,76 eura) |
| Nedaňový výdavok pre zamestnávateľa |
0 eur | 0 eur | 0 eur |
| Vyhodnotenie výhodnosti pre zamestnanca a zamestnávateľa | |||
| Výhodnosť pre zamestnanca |
najmenej výhodná možnosť | najviac výhodná možnosť | stredne výhodná možnosť |
| Výhodnosť pre zamestnávateľa |
rovnako výhodné možnosti | najmenej výhodná možnosť | |
Zhodnotenie: v akej výške sa oplatí dať finančný príspevok na stravovanie
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok
na stravovanie v rozsahu od minimálnej po maximálnu výšku podľa Zákonníka
práce, pôjde vždy o čistý príjem zamestnanca. Celá výška finančného
príspevku na stravovanie bude daňovým výdavkom zamestnávateľa. Takisto je celá
čiastka finančného príspevku na stravovanie čistým príjmom zamestnanca
a daňovým výdavkom zamestnávateľa vtedy, ak je jeho celá čiastka
presahujúca zákonné maximum dotovaná zo sociálneho fondu.
Z hľadiska daní a odvodov ide o zhodné alternatívy, ale pre zamestnanca je najvýhodnejšia možnosť, keď dostane finančný príspevok dotovaný zo sociálneho fondu, pretože jeho čistý príjem je tu najvyšší. Pre zamestnávateľa ide o rovnocenné alternatívy. Ak by ale potreboval obmedzené zdroje sociálneho fondu na realizáciu iného druhu sociálnej politiky, výhodnejší by bol finančný príspevok na stravovanie poskytovaný v jeho maximálnej výške.
V prípade, keď zamestnávateľ dobrovoľne poskytuje zo
svojich vlastných prostriedkov finančný príspevok na stravovanie v sume
vyššej ako je maximum podľa Zákonníka práce, platia sa zo sumy prevyšujúcej
tento limit daň z príjmov a aj sociálne a zdravotné poistenie. Inak
povedané, táto presahujúca suma sa potom z hľadiska daní a odvodov
pre zamestnanca a zamestnávateľa správa rovnako ako hrubá mzda.
Pre zamestnávateľa je preto táto možnosť spomedzi všetkých najmenej výhodná. Pre zamestnanca ale stále ide o výhodnejšiu možnosť ako v prípade maximálnej výšky podľa Zákonníka práce. Aj keď z dobrovoľne poskytnutého vyššieho finančného príspevku na stravovanie zaplatí nejakú daň a poistenie, v konečnom dôsledku je to pre neho „čistý zisk“, lebo túto sumu nemusel odpracovať a na jej získanie nevynaložil vôbec nič.
