Aktívne a pasívne príjmy fyzickej osoby

Rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne je dôležité z hľadiska uplatnenia nezdaniteľných častí, vykázania a odpočtu daňovej straty či odvodových povinností.

Prímy, ktoré dosahuje fyzická osoba podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) môžeme rozdeliť na aktívne a pasívne.

Príjmy fyzickej osoby, ktoré sú predmetom dane

Podľa § 3 zákona o dani z príjmov môže fyzická osoba dosahovať tieto príjmy, ktoré sú predmetom dane:

  • príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania (podľa § 5 zákona o dani z príjmov),
  • príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (podľa § 6 zákona),
  • príjmy z kapitálového majetku (podľa § 7 zákona),
  • ostatné príjmy (podľa § 8 zákona),
  • iné (napr. podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva - dividendy a pod.).

Tieto príjmy rozdeľujeme na aktívne a pasívne príjmy. To, do ktorej skupiny jednotlivé príjmy rozdelíme, má vplyv na uplatnenie niektorých daňových zvýhodnení, príp. na odvodové povinnosti.

Rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne príjmy

Zjednodušene by sme mohli povedať, že „aktívne príjmy“ sú príjmy, pre ktorých dosiahnutie musí niečo fyzická osoba urobiť. Medzi aktívne príjmy preto zaraďujeme:

  • príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania (podľa § 5 zákona o dani z príjmov),
  • príjmy z podnikania (podľa § 6 ods. 1 zákona), t.j. napr. príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti a pod.
  • príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 2 zákona), t.j. napr. príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, z ktorých nebola daň vybratá zrážkou, príjmy znalcov a tlmočníkov, príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka a pod..

Pasívne príjmy sú zase opakom aktívnych príjmov. Taktiež zjednodušene možno povedať, že pasívne príjmy spravidla plynú fyzickej osobe bez toho, aby niečo pre to musela urobiť (resp. urobila to už v minulosti). Medzi pasívne príjmy patria:

  • príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti(podľa § 6 ods. 3),
  • príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4), tzv. licenčné príjmy,
  • príjmy z kapitálového majetku (podľa § 7), t.j. napr. úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia a pod.,
  • ostatné príjmy (podľa § 8), t.j. napr. príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjem z predaja hnuteľných vecí, výhry v lotériách a podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a pod.

Ako môžeme vidieť, časť príjmov autorov a umelcov, t.j. príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu sa radí medzi aktívne príjmy a časť príjmov, z použitia diela a umeleckého výkonu, sa zaraďuje medzi pasívne príjmy. Rozdiely v zdaňovaní aktívnych a pasívnych príjmov autorov a umelcov si popíšeme bližšie v článku.

Rozdiely medzi aktívnymi a pasívnymi príjmami – daňové a odvodové hľadisko

To, či príjem patrí medzi aktívne a pasívne príjmy, má dopad najmä na uplatnenie týchto možných daňových zvýhodnení:

  • uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane,
  • uplatnenie nároku na daňový bonus na dieťa,
  • odpočet daňovej straty z minulých období a vykázanie daňovej straty.

Aktívne ako aj pasívne príjmy majú svoje výhody, ako aj nevýhody.

Pri aktívnych príjmoch je možné uplatniť viaceré daňové zvýhodnenia.

V prípade, ak fyzická osoba dosahuje aktívne príjmy, výhodou je, že si môže uplatniť daňové zvýhodnenia, ktoré sme spomenuli vyššie, t.j. môže si uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, nárok na daňový bonus a taktiež môže vykázať daňovú stratu, či odpočítať zo základu dane daňovú stratu z predchádzajúcich období.

Nevýhodou v prípade dosahovania aktívnych príjmov je to, že spravidla sa z týchto príjmov platia preddavky na zdravotné poistenie, ako aj po dosiahnutí určitej výšky príjmov sa platia aj odvody do Sociálnej poisťovne. Aktívne príjmy taktiež vstupujú do tej časti príjmov fyzickej osoby, ktoré sa započítavajú do hranice vzniku odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Nesmieme však zabudnúť upozorniť aj na to, že z hľadiska sledovania obratu z dôvodu registrácie na DPH u fyzickej osoby sa nesleduje, či osoba má aktívny alebo pasívny príjem, ale sleduje sa to, či vykonáva ekonomickú činnosti (t.j. činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem). Uvedené znamená, že napríklad príjem zo živnosti (t.j. aktívny príjem) alebo príjem z prenájmu nehnuteľnosti (t.j. pasívny príjem) sa započítava do obratu na DPH u fyzickej osoby. Je dobré, ak si preto fyzická osoba zistí, či je povinná sledovať obrat na DPH z činnosti, ktorú vykonáva.

Ak fyzická osoba dosahuje pasívne príjmy, nevýhodou je to, že si nemôže uplatniť vyššie uvedené daňové zvýhodnenia a rovnako nemá nárok ani na vykázanie daňovej straty z týchto príjmov. V prípade, ak výdavky budú presahovať tieto pasívne príjmy, fyzická osoba si môže uplatniť výdavky len do výšky týchto príjmov.

Hlavnou výhodou v prípade pasívnych príjmov je to, že tieto príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne. Preddavky na zdravotné poistenie však môže príslušná zdravotná poisťovňa vyrubiť danej fyzickej osobe v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.

Do výpočtu pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vstupujú tieto pasívne príjmy:

  • príjmy z kapitálového majetku: príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 2 a 3 zákona, t.j. napr. výnosy so zmeniek (okrem príjmov z ich predaja), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a pod.
  • ostatné príjmy: príjmy podľa § 8, t.j. napr. príjmy z príležitostných činností (príležitostná poľnohospodárska výroba), príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjmy z predaja hnuteľných vecí a pod.

Aktívne a pasívne príjmy autorov a umelcov

Pri zaraďovaní príjmov autorov a umelcov je potrebné dbať na posúdenie konkrétnej situácie autora, resp. umelca, a to či ide o:

  • príjem z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a): už samotný názov príjmu nám hovorí, že autor, resp. umelec musel vynaložiť určitú činnosť na jeho dosiahnutie, t.j. ide napríklad o príjmy vyplatené autorovi na základe uzatvorenej tzv. autorskej zmluvy (t.j. zmluva o vytvorení diela), či zmluvy o dielo, pričom autor resp. umelec vytvoril dielo z oblasti literatúry, či predniesol umelecké dielo a pod.

Takýto príjem preto zahrňujeme medzi aktívny príjem.

  • príjem z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4: z názvu tiež vieme určiť, že príjem autorovi, resp. umelcovi už plynie len z vytvoreného diela, či podaného výkonu príjem, t.j. ide napríklad o príjem vyplatený autorovi na základe uzatvorenej licenčnej zmluvy z použitia napr. zvukového záznamu, počítačového programu či databázy.

Tento príjem považujeme za pasívny príjem.

V praxi sa však dosť často stáva, že autor má uzatvorenú jednu zmluvu (napr. zmluva o vytvorení diela a licenčná zmluva), v ktorej má zahrnutú odmenu za vytvorenie diela ako aj odmenu za použitie diela. Z toho je teda zrejmé, že v zmluve by mal mať zahrnutú výšku odmenu za aktívny príjem, ako aj za pasívny príjem.

Autori, resp. umelci, ktorý dosahujú aktívny alebo pasívny príjem si môžu vybrať, či im takýto príjem zdaní zrážkovou daňou už platiteľ pri samotnom vyplatení autorského honoráru, pričom autor, resp. umelec už dostane autorský honorár „očistený“ o zrážkovú daň, ako aj povinný príspevok do fondov alebo si tento príjem zdania v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov po skončení zdaňovacieho obdobia.

To, aký variant je pre samotného autora, resp. umelca výhodnejší, závisí od posúdenia konkrétnych podmienok autora a toho, či má aj iné zdaniteľné príjmy v danom zdaňovacom období a pod.

Pri rozhodovaní o tom, či príjem autora bude zdanený zrážkou alebo ho zdaní v podanom daňovom priznaní, môžu autorovi pomôcť tieto výhody, či nevýhody:

  • výhody a nevýhody zdaňovania autorského príjmu zrážkou: hlavnou výhodou je to, že autor nemá žiadnu oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej či zdravotnej poisťovni a rovnako nemá ani povinnosť sa registrovať na daňovom úrade. Medzi ďalšie výhody zdaňovania autorského príjmu zrážkou patrí to, že sadzba dane z príjmov je vždy 19 % bez ohľadu na výšku príjmov a autorovi nevzniká odvodová povinnosť voči Sociálnej, či zdravotnej poisťovni. Nevýhodou tohto zdaňovania je, že autor si nemôže uplatniť paušálne (príp. preukázateľné) výdavky a nemôže si uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, ako ani daňový bonus na dieťa, či zaplatené úroky,
  • výhody a nevýhody zdaňovania autorského príjmu (aktívneho) v podanom daňovom priznaní: medzi výhody patrí najmä to, že autor si môže uplatniť paušálne (príp. preukázateľné) výdavky v daňovom priznaní a taktiež si môže uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane a nárok na daňový bonus na dieťa, či zaplatené úroky. Nevýhodou tohto zdaňovania je to, že sadzba dane z príjmov môže byť až 25 % a je tu možnosť vzniku odvodovej povinnosti voči Sociálnej, či zdravotnej poisťovni. V neposlednom rade treba pripomenúť, že autor má povinnosť sa registrovať na daňovom úrade a žiadať o pridelenie DIČ,
  • výhody a nevýhody zdaňovania autorského príjmu (pasívneho) v podanom daňovom priznaní: aj v tomto prípade má autor výhodu v tom, že si môže uplatniť paušálne (príp. preukázateľné) výdavky, taktiež autor nie je povinný sa registrovať na daňovom úrade a nevzniká mu odvodová povinnosť voči Sociálnej, či zdravotnej poisťovni. Tento typ zdaňovania je nevýhodný z hľadiska toho, že autor si nemôže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane ani nárok na daňový bonus na dieťa a zaplatené úroky. Ďalšou nevýhodou je to, že sadzba dane z príjmov môže byť až vo výške 25 %.

Viac informácií o zdaňovaní príjmov autorov si môžete prečítať v článku Zdaňovanie príjmov autorov v roku 2019

Článok pokračuje pod reklamou

Niektoré pasívne príjmy sú oslobodené od dane vo výške 500 €

Podľa § 9 ods. 1 sú od dane oslobodené nasledovné druhy pasívnych príjmov, a to vo výške 500 €:

  • z prenájmu (podľa § 6 ods. 3),
  • z príležitostnej činností (podľa § 8 ods. 1 písm. a)),
  • príjem z predaja opcií (podľa § 8 ods. 1 písm. d)),
  • príjem z predaja cenných papierov (podľa § 8 ods. 1 písm. e)),
  • príjem z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo prevodu členských práv družstva (podľa § 8 ods. 1 písm. f).

Oslobodenie vo výške 500 € sa však netýka každého jedného príjmu zvlášť, ale spolu. To znamená, že ak napríklad pri príjme z prenájmu fyzická osoba uplatní oslobodenie vo výške 500 €, nemôže si už uplatniť žiadne oslobodenie od dane napr. z príjmu z príležitostnej činnosti, alebo si uplatní oslobodenie pri príjme z prenájmu vo výške 250 € a uplatní si oslobodenie od dane tiež vo výške 250 € pri príjme z predaja cenných papierov.

V prípade, ak si fyzická osoba uplatní daňové oslobodenie v určitej výške, musí v rovnakom pomere aj znížiť výdavky súvisiace s týmto príjmom.

Príklad na rozdelenie príjmov u fyzickej osoby na aktívne a pasívne príjmy

Ján mal v roku 2018 tieto druhy príjmov:

  • zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania (podľa§ 5 zákona) vo výške 15 000 € (hrubý príjem),
  • zo živnosti (podľa § 6 ods. 1) vo výške 2 500 €,
  • z vytvorenia textu na reprezentáciu spoločnosti (na základe uzatvorenej zmluvy o vytvorení diela, podľa § 6 ods. 2) vo výške 400 €,
  • z prenájmu bytu (podľa § 6 ods. 4) vo výške 3 600 €,
  • z predaja bytu (podľa § 8 ods. 1 písm. b)) vo výške 63 000 €,
  • z úrokov na vkladnej knižke (podľa § 7 ods. 1 písm. b)) vo výške 120 €,
  • z výhry z reklamnej súťaže – televízor (podľa § 8 ods. 1 písm. i)) v hodnote 450 €.

Ako správne rozdeliť tieto príjmy na aktívne a pasívne? A ktoré z nich vstupujú do sledovania hranice vzniku odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, či podliehajú plateniu preddavkov na zdravotné poistenie? Rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne príjmy si pozrite v nasledujúcej tabuľke:

Typ príjmu Výška príjmu Aktívny príjem Pasívny príjem
Závislá činnosť 15 000 € x
Živnosť 2 500 € x
Vytvorenie diela 400 € x
Prenájom nehnuteľnosti 3 600 € x
Predaj nehnuteľnosti 63 000 € x
Úroky na vkladnej knižke 120 € x
Výhra - televízor 450 € x

 Z aktívny príjmov v tabuľke si môže Ján uplatniť v daňovom priznaní:

  • nezdaniteľné časti základu dane,
  • nárok na daňový bonus na dieťa.

Taktiež môže Ján aj vykázať stratu pri týchto typoch príjmov, či odpočítať stratu z predchádzajúcich období.

Príjmy, ktoré vstupujú do výpočtu odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni:

  • príjem zo závislej činnosti,
  • príjem zo živnosti,
  • príjem z vytvorenia diela.

Príjmy, pri ktorých pri výpočte ročného zúčtovania zdravotného poistenia môže vzniknúť nedoplatok:

  • príjem z predaja nehnuteľnosti,
  • nepeňažný príjem z výhry.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Vzory tlačív v roku 2020 – závislá činnosť a ročné zúčtovanie dane

Tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti, ktoré sa použijú v roku 2020, sa menia. Zmeny v tlačivách a ich vzory prinášame v článku.

Ako fakturovať? Inšpirujte sa skúsenosťami slovenských firiem

Vystavujete faktúry elektronicky alebo posielate papierové? A v ktorej fakturačnej aplikácii? Pýtali sme sa HR agentúry aj staviteľa drevodomov.

Daňový bonus na dieťa v roku 2020

Aká je výška daňového bonusu na dieťa v roku 2020 a aké podmienky musí splniť daňovník, aby mal naň nárok? Suma daňového bonusu je dvojnásobná pre deti do 6 rokov.

Povinnosť auditu od roku 2020 a iné zmeny v zákone o účtovníctve

Od roku 2020 sa zdvojnásobujú veľkostné kritériá, po splnení ktorých sa bude firiem týkať povinnosť auditu a zároveň sa ich okruh rozširuje aj o v.o.s. a k.s.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky