V čom sa líši externý a interný účtovník, čo zvažovať pri jeho výbere, kedy siahnuť po daňovom poradenstve aj čomu venovať pozornosť pri kontrole účtovnej závierky/daňového priznania, priblížil daňový poradca Robert Kalmár.
Či už firma využíva služby externého účtovníka, alebo má zamestnanca, ktorý zodpovedá za účtovníctvo firmy, neznamená to automaticky, že sa konateľa táto téma viac netýka. V rozhovore pre Podnikajte.sk preto člen Slovenskej komory daňových poradcov a tax manager spoločnosti CLA Slovakia Robert Kalmár priblížil:
- čo si všímať na práci svojho účtovníka,
- čo zvažovať pri jeho výbere a v čom sú výhody a nevýhody externého účtovníka oproti internému,
- kedy je vhodné siahnuť po daňovom poradenstve,
- akým číslam venovať pozornosť v účtovnej závierke či daňovom priznaní a prečo je to dôležité.
Zodpovednosť za vedenie účtovníctva
Podnikatelia využívajú buď externých, alebo interných účtovníkov. Ako vedenie účtovníctva upravuje legislatíva?
V súlade s ustanovením § 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve môže účtovná jednotka poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Ale treba myslieť na to, že sa týmto spôsobom nezbavuje žiadnej zodpovednosti.
Čo to v praxi znamená?
Konateľ spoločnosti nesie vždy plnú zodpovednosť za vedenie účtovníctva, zostavenie účtovnej závierky a za podanie daňového priznania, a to aj v prípade, ak tieto činnosti v dobrej viere zverí inej osobe alebo externej firme. Napríklad, v prípade živnostníkov nesie túto zodpovednosť samotný živnostník, pri obchodných spoločnostiach je v plnej miere na pleciach konateľa. V tejto súvislosti preto nemožno zabúdať na skutočnosť, že dôvera medzi konateľom spoločnosti/živnostníkom a účtovníkom je veľmi dôležitá.
Aký postih hrozí podnikateľovi v prípade porušenia povinností v súvislosti s podaním daňového priznania či účtovnej závierky?
V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi zodpovednosťou spoločnosti a zodpovednosťou konateľa spoločnosti. V prípade živnostníkov je to o niečo jednoduchšie, keďže sú sami zodpovední za všetky porušenia.
V prípade porušenia akýchkoľvek povinností vo firme je za ne v prvom rade zodpovedná samotná spoločnosť. Vedenie účtovníctva má veľký vplyv aj na vyčíslenie základu dane z príjmov. Za túto oblasť firme hrozia zároveň najväčšie sankcie. Podobne je to aj v prípade dane z pridanej hodnoty.
Daňový úrad je okrem toho oprávnený preverovať tiež formálne postupy účtovania a iné povinnosti v zmysle zákona o účtovníctve. Preto aj nad rámec skreslenia základu dane z príjmov alebo DPH môže daňový úrad uložiť sankciu napríklad za porušenie postupov účtovania, a to aj keď nemali vplyv na vyčíslenie výšky základu dane.
Aký postih konkrétne môže hroziť firme či živnostníkovi v prípade spomenuté pochybenia?
Samotný postih závisí od toho, akého porušenia zákona sa podnikateľ dopustí. Napríklad za nepodanie daňového priznania sa pokuta pohybuje v rozmedzí od 30 eur do 16-tisíc eur. Za nezostavenie účtovnej závierky sú pokuty ešte vyššie, pohybujú sa v rozmedzí od 1 000 eur až do 3 miliónov eur.
Aj pri menších podnikateľoch sa sankcie môžu nabaliť, a to nielen za nepodanie účtovnej závierky, ale aj následne za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov či za nezaplatenie dane z príjmov na čas.
Preto je vždy dôležitý nielen výber spoľahlivého účtovníka, ale aj aktívny dohľad nad plnením zákonných povinností. Podnikateľ si musí uvedomiť, že zodpovednosť za pochybenie je vždy na ňom, a to aj v prípade, že má externého účtovníka alebo najatú účtovnú firmu.
Na čo by si mali konatelia dávať pozor pri výbere a spolupráci s účtovníkom – interným či externým?
Pri výbere vhodného účtovníka je dôležité dbať nielen na to, aby bolo vedenie účtovníctva cenovo efektívne, ale predovšetkým aby bolo odborné a spoľahlivé. Konateľ spoločnosti nesie za účtovníctvo priamu zodpovednosť, preto by mal spolupracovať s osobou alebo firmou, ktorá má dostatočné skúsenosti, jasne a prehľadne nastavené procesy a je schopná riešiť aj komplexné situácie, ktoré môžu v bežnom živote spoločnosti nastať.
Ako zistiť spoľahlivosť a odbornosť účtovníka?
Pri rozhodovaní sa odporúčam skontrolovať, aké má účtovník či daňový poradca vzdelanie, overiť si koľko má rokov praxe, pýtať si od neho referencie od predošlých klientov. Odporúčam tiež informovať sa o výške jeho poistného krytia, pomôcť tiež môže skontrolovať si, či nie je vedený v zozname dlžníkov. Tiež je vhodné všímať si, ako rýchlo reaguje na otázky a e-maily, správne si nastaviť dodávanie prehľadov a reportov, ako aj dohodnúť si upozornenia na dôležité termíny.
Je potrebné byť ostražitý ako v akomkoľvek inom obchodnom vzťahu, možno aj viac. Len prípadné zmluvné pokuty nestačia. Je dobré, ak spoločnosť, ktorá vedie účtovníctvo, má poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu v primeranej výške. Taktiež je vhodné, ak vie poskytnúť aj daňovo-poradenské služby, napríklad pri zostavení daňového priznania.
Externý vs interný účtovník
V čom sa líši externý od interného účtovníka?
Externý účtovník, najmä v rámci poradenskej spoločnosti, má často k dispozícii tím odborníkov, možnosť konzultácií a rozsiahle skúsenosti z rôznych sektorov podnikania. Poradenské spoločnosti navyše zvyčajne disponujú aj profesijným poistením zodpovednosti, ktoré chráni klienta pri ich prípadnom pochybení. V prípade daňových poradcov povinnosť disponovať takýmto poistením dokonca vyplýva priamo zo zákona.
Výhoda interného účtovníka zasa spočíva najmä v tom, že detailne pozná vnútorné procesy spoločnosti a je často flexibilnejšie dostupný. Naopak, nevýhodou môžu byť obmedzené odborné znalosti, nedostatok skúseností z rôznych sektorov podnikania a často chýbajúca schopnosť riešiť komplexnejšie alebo zložitejšie účtovné prípady.
Ako sa líši miera ich zodpovednosti?
Rozdiel v zodpovednosti spočíva najmä v právnom vzťahu, ktorý ich k predmetnej spoločnosti viaže a v rozsahu, v akom možno od nich prípadnú spôsobenú škodu reálne vymáhať.
Interný účtovník je zamestnancom spoločnosti, a teda sa naňho vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce. V prípade spôsobenia škody môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca náhradu škody, pričom táto nesmie zvyčajne presiahnuť štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku, a to len vtedy, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo nedbanlivosťou zamestnanca. Zároveň zamestnávateľ musí spôsobenú škodu preukázať a postupovať v súlade s prísnymi pravidlami Zákonníka práce.
Externý účtovník alebo poradenská spoločnosť koná voči spoločnosti na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb. Tá by mala jasne upravovať zodpovednosť za škodu, spôsob jej preukazovania, ako aj podmienky náhrady. Výhodou spolupráce s externým účtovníkom je aj to, že v praxi majú takíto účtovníci často uzatvorené profesijné poistenie zodpovednosti za škodu. Ak teda dôjde k pochybeniu na strane účtovníka, klient má reálnejšiu šancu na finančnú kompenzáciu.
Pre daňových poradcov je teda poistenie zodpovednosti zákonná povinnosť. Ako je to v prípade účtovníkov?
Na rozdiel od daňového poradcu účtovník nemá zákonnú povinnosť uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu. Existencia takéhoto poistenia však môže byť pre spoločnosť ako klienta kľúčová.
Prečo?
Poistenie zodpovednosti za škodu chráni firmu pred finančnými následkami, ktoré by mohli vzniknúť v prípade chyby účtovníka – napríklad nesprávneho spracovania daňového priznania alebo účtovnej závierky.
Čo v prípade, že účtovník takéto poistenie nemá?
Klient (firma) musí znášať riziko, že bude musieť prípadnú škodu uhradiť sám. Toto riziko by bolo možné znížiť vhodnou formuláciou zmluvných podmienok, kedy by sa zodpovednosť účtovníka dohodla priamo v zmluve, bez ohľadu na to, či účtovník má, alebo nemá poistenie. V takomto prípade by však účtovník preberal riziko priamo na seba (bez krytia poisťovňou) a preto sú v praxi takéto zmluvy skôr výnimkou.
V prípade, že účtovník disponuje poistením, môže podnikateľ požadovať kompenzáciu aj priamo od poisťovne, čo znižuje jeho finančné riziko. Preto je pre firmu dôležité, aby si pri výbere účtovníka overila, či má tento druh poistenia, a zároveň kládla dôraz na to, v akej výške je nastavené poistné krytie. Ide o dôležitý parameter, nakoľko pri vedení účtovníctva, hlavne vo väčších firmách, môžu byť prípadné chyby alebo sankcie veľmi vysoké. V záujme firmy by malo byť, aby poistenie pokrylo čo najväčší rozsah spôsobenej škody.
Kvalita práce a odborné znalosti by mali mať prednosť pred cenou služby
Treba si uvedomiť, že vzťah medzi podnikateľom a poskytovateľom účtovníctva patrí medzi štandardné dodávateľsko-obchodné vzťahy. V praxi sa najväčšie riziká vo finančnom vyjadrení vzťahujú k daňovým povinnostiam podnikateľa. Preto je prínosné mať či už povinnosti z pohľadu DPH, alebo dane z príjmu, odkonzultované a garantované daňovým poradcom. Okrem vyššej odbornej spôsobilosti a znalostí je daňový poradca povinne poistený za prípadnú škodu spôsobenú v rámci svojej profesie.
Čo by ste poradili podnikateľom zvážiť pri rozhodovaní, či zvolia externého, alebo interného účtovníka?
Rozhodnutie konateľa spoločnosti medzi spoluprácou s interným alebo externým účtovníkom by malo vychádzať predovšetkým z konkrétnych potrieb spoločnosti, avšak kvalita vedenia účtovníctva a dôvera v odborné znalosti účtovníka by mali mať vždy prednosť pred samotnou cenou za takéto služby.
Ktorým bodom treba venovať špeciálnu pozornosť pri uzatváraní zmluvy s externým účtovníkom?
- Presný predmet zmluvy – jasne zadefinovať, čo všetko účtovník zabezpečuje (napr. len vedenie účtovníctva alebo aj zostavenie účtovnej závierky a podanie daňového priznania);
- Rozsah zodpovednosti – zmluva by mala výslovne uvádzať, že účtovník zodpovedá za odbornú správnosť poskytnutých služieb a prípadnú škodu spôsobenú nesprávnym výkonom;
- Profesijné poistenie zodpovednosti – je vhodné overiť, či má účtovník alebo poradenská spoločnosť profesijné poistenie a v akej výške. Odporúča sa zároveň dohodnúť aj povinnosť účtovníka udržiavať toto poistenie počas celej doby spolupráce;
- Zmluvné pokuty alebo spôsob náhrady škody – jasne dohodnúť, akým spôsobom a v akej výške bude klient odškodnený v prípade pochybenia účtovníka.
A čo v prípade zamestnanca – účtovníka?
V prípade interného účtovníka – zamestnanca platia predovšetkým pravidlá Zákonníka práce. Odporúčame však:
- uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti zamestnanca (napr. pri zverených hodnotách), no všeobecnú zodpovednosť za odborné chyby ani týmto spôsobom nemožno rozšíriť;
- pri prijímaní zamestnanca dôkladne preveriť jeho odbornú spôsobilosť a priebežne kontrolovať kvalitu jeho práce.
Kontrola účtovníctva zo strany podnikateľa – čo nepodceniť?
Spomínali ste, že poistenie zodpovednosti za škodu chráni firmu pred finančnými následkami, ktoré by mohli vzniknúť napr. v prípade nesprávneho spracovania daňového priznania alebo účtovnej závierky. S akými najčastejšími chybami sa stretávate?
V prípade účtovných závierok ide najčastejšie o nesúlad s ustanovením § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktoré poukazuje na skutočnosť, že účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. V praxi sa často opomína najmä princíp úplnosti vedenia účtovníctva, a teda, aby boli všetky relevantné účtovné prípady v danom roku aj skutočne zaúčtované.
A ako je to v prípade daňových priznaní?
Často sa stretávame najmä s chybami v úpravách základu dane, ktoré sa vykonávajú na konci roka, napríklad v súvislosti s daňovou uznateľnosťou rezerv, opravných položiek k pohľadávkam alebo výdavkami, ktoré sú daňovo uznateľné až po ich úhrade.
Nezriedka sa stretávame tiež s prepojením chýb v účtovníctve, ktoré sa následne prenášajú do daňového priznania.
Podnikatelia zvyčajne pokladajú účtovníctvo za nevyhnutné zlo a nechcú sa zaoberať závierkou. Sú konkrétne číselné údaje alebo položky by si mal konateľ vždy skontrolovať v účtovnej závierke a v daňovom priznaní?
Účtovná závierka a daňové priznanie sú v skutočnosti dôležitým zdrojom informácií o ekonomickom zdraví firmy. Konateľ spoločnosti by si mal preto v týchto dokumentoch vždy skontrolovať aspoň základné údaje:
- Zostatok na bankových účtoch – aby vedel, či sú účtovne zachytené všetky finančné pohyby.
- Stav pohľadávok a záväzkov – poskytuje prehľad o tom, koľko firma dlhuje a koľko má dostať. Odporúčam pravidelne kontrolovať knihu pohľadávok a záväzkov, porovnať ich s bankovými výpismi. V prípade hotovostných úhrad je dobré skontrolovať aj pokladničné doklady, pomôže tiež kontrola, či kľúčoví dodávatelia a odberatelia majú uhradené faktúry včas. Obzvlášť rizikové sú pohľadávky po splatnosti staršie ako 12 mesiacov. Menšie firmy by nemali zabúdať ani na kontrolu zostatku v pokladnici aspoň raz mesačne.
- Výšku tržieb, nákladov a výsledok hospodárenia (zisku alebo straty) – kľúčové informácie pre vyhodnotenie výkonnosti firmy. V tomto smere pomôže, ak má konateľ pravidelný mesačný alebo štvrťročný výkaz z účtovníctva, prípadne je vhodné porovnať, či faktúry sedia s tržbami. Odporúčam požadovať taktiež vývoj zisku po mesiacoch.
- Výšku dane z príjmov – aby konateľ vedel, aká je daňová povinnosť spoločnosti a z čoho vyplýva. Účtovník by mal vedieť ukázať, ako sa k danej sume dostal. V tomto smere odporúčam skontrolovať, či je použitá správna sadzba dane, či sú zarátané všetky odvody do daňových výdavkov. Pomôckou môžu byť aj tzv. daňové kalkulačky, ktoré sú dostupné online, napr. na portáli finančnej správy.
- Zostatkovú hodnotu majetku a výšku vlastného imania – ako základný ukazovateľ stability podniku. Účtovník by mal vedieť pripraviť podrobný odpisový plán majetku, v ktorom je možné vidieť, čo firma vlastní, kedy čo bolo kúpené, ako sa majetok odpisuje a aká je aktuálna zostatková hodnota. Konateľ by si mal raz za mesiac alebo štvrťrok pýtať od účtovníka súvahu aj výkaz ziskov a strát. Pred podaním daňového priznania je dobré, ak predloží účtovnú závierku, v prípade väčších firiem prehľad o zmene vlastného imania, ako aj inventarizáciu majetku a záväzkov. Treba si všímať, či hodnota majetku (napr. autá) v účtovníctve nie je nadhodnotená, či nie je záporné vlastné imanie a či sedí základné imanie so zápisom v obchodnom registri.
Tieto údaje poskytujú rýchly prehľad o tom, ako sa spoločnosti darí a zároveň umožňujú konateľovi zachytiť prípadné nezrovnalosti alebo chyby v účtovníctve.
Ako si podnikateľ - laik môže preveriť kvalitu účtovnej práce?
Aj konateľ bez účtovného vzdelania by mal mať zavedenú základnú kontrolnú rutinu, ktorá mu pomôže preveriť kvalitu vedenia účtovníctva a znížiť riziko chýb pred podaním účtovnej závierky a daňového priznania. Kľúčom je vždy aktívna komunikácia s účtovníkom a schopnosť položiť správne otázky.
Dobrý účtovník by mal vedieť jednoducho a vecne vysvetliť základné čísla vykázané v účtovnej závierke alebo daňovom priznaní, a tiež poskytnúť podklady, ktoré daný výpočet preukazujú.
Konateľ spoločnosti by si mal vždy vyžiadať minimálne vysvetlenie základných číselných údajov (výsledok hospodárenia, daň z príjmov...), významných účtovných a daňových úprav a vykonať aspoň orientačnú kontrolu základných súm, ako napríklad stav na bankových účtoch, výšku pohľadávok a záväzkov, hodnotu zásob, majetku či výšku vlastného imania.
Môže konateľ pri overení správnosti dát v účtovníctve využiť nejaký softvér, či automatizovaný nástroj?
Áno, mnohé účtovné spoločnosti dnes využívajú moderné softvérové riešenia, ktoré umožňujú zdieľať prehľadné výstupy priamo s konateľom spoločnosti. Prostredníctvom týchto nástrojov si konateľ vie jednoducho skontrolovať stav účtovníctva, priebežný výsledok hospodárenia, štruktúru výnosov a nákladov či vývoj kľúčových ukazovateľov.
Do akej miery sa na softvér môže spoliehať?
Takéto nástroje sú praktickým pomocníkom, no je potrebné si uvedomiť, že v priebehu účtovného obdobia poskytujú len približný obraz o stave účtovníctva, ako aj hospodárskeho výsledku. Tiež treba myslieť na to, že ak sú vstupné údaje nesprávne, aj výstupy budú skreslené. Softvér je teda vhodný na priebežné sledovanie stavu účtovníctva, ale nenahrádza osobnú priebežnú komunikáciu s účtovníkom a následnú dôkladnú kontrolu účtovnej závierky a daňového priznania.
Ako môže konateľ firmy, naopak, pomôcť účtovníkovi pri jeho práci?
Správne a spoľahlivé vedenie účtovníctva si vyžaduje aktívnu súčinnosť zo strany konateľa alebo poverených zamestnancov spoločnosti. Účtovníctvo totiž nie je len o splnení si zákonnej povinnosti, ale je dôležité aj pre riadenie a rozvoj firmy, najmä ak do budúcnosti podnikateľ plánuje nové investície, alebo si vziať úver či grant, prípadne pripadá do úvahy možný vstup investora. Tieto plány totiž majú následne vplyv na výšku dane z príjmu, DPH a výkazy, ktoré uvidí banka/investor.
Práca účtovníka je tak do veľkej miery závislá od včasného, úplného a zrozumiteľného prísunu podkladov a informácií zo strany klienta (firmy). Neúplné alebo nepresné účtovníctvo odradí banku aj investora, pôsobí nedôveryhodne a môže znížiť hodnotu firmy.
Ako konkrétne môže vyzerať jeho súčinnosť, aby bola práca účtovníka efektívnejšia a s nižšou chybovosťou?
Dôležité je predovšetkým pravidelné poskytovanie účtovných dokladov v prehľadnej forme. Mnohé účtovné firmy dnes využívajú spomínané softvérové nástroje, ktoré im umožňujú doklady poskytovať aj elektronicky – v takom prípade je vhodné, aby podnikateľ k jednotlivým dokladom uviedol krátky komentár alebo vysvetlenie, najmä ak ide o neštandardné alebo nové typy transakcií, ku ktorým sa doklady vzťahujú.
Dôležitou súčasťou spolupráce je aj to, aby konateľ účtovníka vždy informoval o pripravovaných obchodoch, investíciách alebo zmenách vo fungovaní firmy v dostatočnom predstihu, nie až spätne.
Rovnako platí, že rýchla a vecná odpoveď na prípadné otázky účtovníka počas mesiaca alebo pri zostavovaní účtovnej závierky výrazne zrýchľuje a skvalitňuje jeho prácu.
Účtovník nerovná sa automaticky daňový poradca: kedy osloviť špecialistu na dane?
Stáva sa, že účtovník je zároveň daňovým poradcom a podnikatelia tak automaticky predpokladajú, že „kupujú dva v jednom“. Je to správny predpoklad?
Nie vždy. To, že účtovník je zároveň aj daňovým poradcom, ešte automaticky neznamená, že firma v rámci bežných účtovných služieb dostáva aj komplexné daňové poradenstvo. Rozhodujúce je, aký rozsah služieb si objednala. Ak si zvolí iba rutinné vedenie účtovníctva, zabezpečené má technické spracovanie dokladov, nie však odborné posúdenie daňových otázok. Ak má účtovník aj rozsiahle vedomosti z oblasti daní, môže to byť výhodou v prípade, ak si podnikateľ objedná balík služieb, ktorý kombinuje účtovníctvo s daňovým poradenstvom – napríklad formou mesačného paušálu. Aj v takom prípade je však na firme, aby túto službu následne aktívne využívala, pýtala sa na daňové dôsledky transakcií a konzultovala nejasnosti.
Kedy je vhodné vyhľadať vyslovene daňového poradcu?
Účtovník je zodpovedný za technické spracovanie účtovníctva a prípadne aj daňových priznaní podľa predložených dokladov. Ak však vznikne situácia, ktorá si vyžaduje odborné posúdenie z pohľadu daňových zákonov, alebo akákoľvek neistota pri ich posúdení, je vždy na mieste osloviť daňového poradcu.
O aké situácie konkrétne môže ísť?
Napríklad o komplikovanejšie prípady v oblasti DPH, najmä pri cezhraničných obchodoch, kde je potrebné správne určiť miesto dodania alebo uplatnenie oslobodenia. Rovnako to môžu byť napríklad podnikové kombinácie, zmeny vlastníckych štruktúr, transakcie medzi spriaznenými osobami či rôzne neštandardné operácie, pri ktorých si účtovník nie je istý daňovým vplyvom/dosahom.
Daňový poradca má nielen odborné vzdelanie a skúsenosti, ale aj spomínanú zákonom upravenú zodpovednosť a povinnosť mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, čo poskytuje klientovi dodatočnú ochranu. V praxi platí jednoduché pravidlo – ak si účtovník nie je istý daňovým posúdením určitej transakcie, mal by odporučiť konzultáciu s daňovým poradcom. Účtovník totiž nesmie zaradiť do nákladov položku, ktorá nespĺňa podmienky daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov. Mal by na to upozorniť podnikateľa a vysvetliť mu riziká.
V tomto smere teda odporúčam obrátiť sa na daňového poradcu - najmä, ak ide o zložité daňové otázky, je daná situácia účtovníkovi nejasná alebo ak ide o väčšie finančné záväzky (sumy), kde by prípadná chyba mohla mať vážne dôsledky. Prípadne, ak chce mať podnikateľ presný právny názor.
Takýto postup je znakom profesionálneho prístupu a v konečnom dôsledku chráni klienta, aj účtovníka.
Malé firmy zvyčajne neriešia audit. Vie daňový poradca pomôcť aj pri kontrole samotného účtovníctva?
Áno, skúsený daňový poradca dokáže pomôcť aj pri kontrole účtovníctva, hoci to bežne nepatrí do jeho kompetencie. V praxi sú totiž vedenie účtovníctva a daňové poradenstvo dve neoddeliteľne prepojené oblasti – bez správneho zaúčtovania totiž nie je možné urobiť korektné daňové posúdenie. Daňový poradca sa preto často zaoberá aj kvalitou účtovných údajov a musí disponovať aj vedomosťami z tejto oblasti.
Sú firmy/účtovníci v praxi otvorení takejto „revízii“ účtovníctva?
Moderné účtovné firmy sú takýmto kontrolám často otvorené – najmä, ak sú nastavené ako spolupráca medzi odborníkmi, nie ako konfrontácia. Revízia účtovníctva zo strany daňového poradcu môže byť pre klienta vhodným nástrojom na zvýšenie kvality výstupov, predchádzanie chybám a zníženie rizík v prípade daňovej kontroly.
Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou komorou daňových poradcov (SKDP).
