Stravné a homeoffice zamestnanca

Má nárok na stravné aj zamestnanec, ktorý pracuje z domu a má tzv. homeoffice? Aké má zamestnávateľ v tomto smere povinnosti pri domáckej práci či telepráci?

V súčasnej dobe, a to predovšetkým v súvislosti so šírením nákazy spôsobenej koronavírusom (COVID-19) čoraz viac začali zamestnávatelia a zamestnanci využívať prácu z domu, tzv. homeoffice. V článku Práca z domu (tzv. home office) – aké pre ňu platia pravidlá sme zhrnuli pravidlá, na ktoré by si mali zamestnávatelia dávať pozor pri práci z domu. To, či má aj takýto zamestnanec nárok na stravné, si popíšeme bližšie v článku.

Definícia práce z domu (tzv. homeoffice) – domácka práca a telepráca

Domácku prácu a teleprácu legislatívne upravuje § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Pri práci z domu rozlišujeme teda:

  • domácku prácu, a
  • teleprácu.

Domácka práca je definovaná v § 52 ods. 1 Zákonníka práce ako pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje. Uvedené znamená, že za domácku prácu sa považuje nielen práca zamestnanca vykonávaná doma, t. j. v mieste bydliska zamestnanca, ale aj na inom mieste, ako je pracovisko zamestnávateľa.

Telepráca je pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje. Hneď tu už môžeme vidieť hlavný rozdiel medzi domáckou prácou a teleprácou, a to použitie technológií. Viac informácií si môžete prečítať aj v článku Domácka práca a telepráca.

Vyššie uvedené formy práce z domu, t. j. domácka práca a telepráca predstavujú prácu z domu, ktorá má pravidelný charakter a stálu povahu a ide teda o tzv. trvalý home office.

V prípade, ak zamestnanec vykonáva prácu z domu, ktorá nie je pravidelná a vykonáva ju len príležitostne (napr. dva dni do týždňa) alebo pri mimoriadnych okolnostiach (napr. v súčasnej dobe v súvislosti s koronavírusom), ide o príležitostnú prácu z domu, ktorú nazývame tzv. dočasný home office.

Má zamestnanec pracujúci z domu nárok na stravné?

V prvom rade je potrebné uviesť, že na zamestnancov, ktorí pracujú z domu sa nevzťahujú rovnaké pravidlá, ako na „bežných“ zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku zamestnávateľa, nakoľko napr. zamestnancom, ktorí pracujú formou domáckej práce, či telepráce nepatrí náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka (napr. náhrada mzdy pri vyšetrení u lekára), či nepatrí im mzda za prácu nadčas, a pod.

Prečítajte si tiež

Pre zamestnancov pracujúcich z domu sa však pri posudzovaní nároku na stravné uplatňujú rovnaké pravidlá, ako pre zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ je podľa § 152 Zákonníka práce povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, a to aj, keď vykonávajú prácu z domu (či už formou trvalého alebo dočasného home office, napr. aj v súvislosti s koronavírusom), ktoré bude zodpovedať zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Kedy a v akej forme je zamestnávateľ povinný poskytnúť stravné?

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcich na základe pracovného pomeru (t. j. pracovnej zmluvy), ak na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.

Zamestnávateľ je podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce povinný zabezpečiť stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny, a to:

  • vo vlastnom stravovacom zariadení,
  • v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
  • zamestnávateľ zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (najčastejšie formou stravných lístkov alebo elektronických stravovacích kariet).

Ak zamestnanec odpracuje viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Článok pokračuje pod reklamou

Aká je výška príspevku na stravné pre zamestnancov v roku 2020?

Predpokladáme, že bude o dosť komplikovanejšie zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu z domu podaním teplého hlavného jedla a vhodného nápoja vo stravovacom zariadení zamestnávateľa, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, a preto zamestnávateľ pri zamestnancoch, ktorí pracujú z domu uprednostní stravovanie zamestnancov prostredníctvom sprostredkovateľa (t. j. formou gastrolístkov, či elektronických stravovacích kariet). Uvedené platí aj pre tých zamestnávateľov, ktorí do vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti s koronavírusom poskytovali stravu zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, pričom sa rozhodli, že zamestnanci budú pracovať formou dočasného home officu.

Podľa § 152 ods. 4 musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Uvedené znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravovaciu poukážku v minimálnej hodnote 3,83 € (75 % zo sumy 5,10 €).

Prečítajte si tiež

Finančný príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov je pritom podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi stravný lístok v minimálnej hodnote 3,83 €, môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok v minimálnej hodnote 2,11 € (t. j. 55 % z 3,83 € - suma minimálneho stravného lístka) a v maximálnej hodnote 2,81 € (t. j. 55 % z 5,10 € - suma stravného pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín).

Okrem povinného príspevku zamestnávateľa, ktorý sme uviedli vyššie, môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom aj príspevok na stravné zo sociálneho fondu.

V prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne, že okrem povinného príspevku a príspevku zo sociálneho fondu, poskytne zamestnancovi aj dobrovoľný príspevok na stravné, bude to pre zamestnávateľa predstavovať nedaňový výdavok.

Viac informácií nájdete v článku Nárok na stravné lístky a účtovanie alebo Stravné v roku 2020 – sadzby

Pozor, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky poskytovania stravy

Prečítajte si tiež

Je potrebné upozorniť, že podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

  • upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
  • umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
  • rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ponuka práce z domu rastie, v mnohých firmách už zamestnanci vôbec nemusia prísť na pracovisko

Analýza ukázala, ako sa vyvíja počet ponúk na teleprácu, v akých sektoroch je takýchto ponúk najviac a pre aké pozície je práca na diaľku najtypickejšia.

Príspevok na stravné a (prípadná) exekúcia

Môže byť príspevok na stravovanie predmetom exekúcie? Za akých okolností naň môže exekútor siahnuť?

Dopad pandémie na podnikanie: bude home office nový normál?

Vrátia ešte firmy svojich zamestnancov do kancelárií? Ako sa počas pandémie zmenil pohľad zamestnancov na pracovné podmienky?

Finančný príspevok na stravovanie: praktické problémy má vyriešiť novela

Praktické problémy s finančným príspevkom na stravovanie má vyriešiť „záplata" v Zákonníku práce. Čo prinesie, vysvetlil predseda výboru pre financie a rozpočet, Marián Viskupič.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky