Domácka práca a telepráca – nové pravidlá od 1. marca 2021

Aké pravidlá platia po novele Zákonníka práca od 1. marca pre prácu z domu?

Schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) od 1. marca 2021 priniesla mnoho zmien. Dotkli sa aj domáckej práce a telepráce. V súvislosti s nimi bol novelou nahradený celý § 52 Zákonníka práce jeho novým znením.

Kedy a s kým je možné dohodnúť domácku prácu a teleprácu

Domácku prácu a teleprácu je možné so zamestnancom len dohodnúť. Zamestnávateľ teda nemôže zamestnancovi jednostranne nariadiť domácku prácu alebo teleprácu, ak s tým nesúhlasí. Rovnako to platí aj naopak – nie je možné, aby zamestnanec sám rozhodoval, kde bude vykonávať svoju prácu, ak si aj myslí, že by ju mohol vykonávať z domu. Výnimkou sú osobitné ustanovenia Zákonníka práce platné len v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Výkon domáckej práce a telepráce Zákonník práce naďalej umožňuje len u zamestnancov, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu. Zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru takto pracovať nemôžu.

Čo sa po novom považuje za domácku prácu a teleprácu

Definícia domáckej práce a telepráce od 1. marca 2021 je nasledovná:

  • domácku prácu ide vtedy, ak práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, je vykonávaná pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca.
  • teleprácu ide vtedy, ak práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, je vykonávaná pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.

Ako je možné si všimnúť, jediný rozdiel medzi domáckou prácou a teleprácou je v tom, že pri telepráci sa vyžaduje aj používanie informačných technológií, pri ktorých navyše pravidelne dochádza k prenosu dát (používa sa internetová alebo telefonická sieť).

Aké sú rozdiely medzi domáckou prácou, teleprácou a home office približujeme v článku Domácka práca, telepráca a home office – v čom sa líšia?.

Nové podmienky domáckej práce a telepráce

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou pribudla do definície domáckej práce a telepráce podmienka pravidelnosti. O domácku prácu a teleprácu pôjde len vtedy, ak sa táto práca bude vykonávať z domácnosti zamestnanca pravidelne. Vyslovene sa v Zákonníku práce uvádza, že za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec zo svojej domácnosti vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním.

Domácka práca a telepráca musí byť pravidelná, nie príležitostná alebo mimoriadna.

Napríklad za domácku prácu a teleprácu sa nebude považovať práca vykonávaná z domu z dôvodu, že u zamestnávateľa bude v príslušnom dni prerušená dodávka elektrickej energie, zamestnanec mimoriadne potrebuje byť so svojím dieťaťom doma a ani vtedy, ak pôjde o nariadenú prácu domu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Musí byť splnená podmienka pravidelnosti, napríklad každý deň, každý piatok a podobne.

Ďalšou novou podmienkou domáckej práce a telepráce je tá, že túto prácu musí byť možné vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa. Cieľom tejto podmienky je zamedziť tomu, aby do domáckej práce a telepráce patrili napríklad práce vykonávané v rámci pracovnej cesty, práce vykonávané v priestoroch zákazníkov zamestnávateľa a podobne.

Čo sa považuje za domácnosť a kto môže o tomto mieste rozhodnúť

Podľa pôvodnej právnej úpravy mohla byť domácka práca a telepráca vykonávaná doma alebo na inom dohodnutom mieste. Zamestnanec si teda nemohol svojvoľne zmeniť miesto výkonu práce domáckej práce alebo telepráce bez toho, aby sa na tom dohodol so zamestnávateľom.

Prečítajte si tiež

Nová právna úprava hovorí, že za domácnosť zamestnanca sa považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa. V pracovnej zmluve musí byť uvedené miesto výkonu práce. Je to jedna z jej podstatných náležitostí. Od 1. marca 2021 bude možné v pracovnej zmluve dohodnúť, že domácka práca alebo telepráca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí sám. Nebude na to potrebovať súhlas zamestnávateľa. Taktiež bude možné v pracovnej zmluvy dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa. Bude teda napríklad možné dohodnúť, že minimálne 16 hodín týždenne musí byť zamestnanec na pracovisku zamestnávateľa a zvyšok môže odpracovať doma.

Pracovný čas pri domáckej práci a telepráci od 1. marca 2021

Niekoľkými zmenami prešiel aj pracovný čas pri domáckej práci a telepráci. Doposiaľ Zákonník práce umožňoval len to, aby si zamestnanec sám rozvrhoval pracovný čas. Zamestnanec si teda mohol určiť, že nebude pracovať v piatok, ale bude pracovať po 10 hodín v pondelok až vo štvrtok. Zamestnávateľ doposiaľ nemohol zamestnancovi pri domáckej práci a telepráci rozvrhovať pracovný čas, ale mohol mu určiť len týždenný pracovný čas napríklad 40 hodín, ktorý zamestnanec mohol odpracovať vtedy, kedy chcel.

Prečítajte si tiež

Podľa novej právnej úpravy od 1. marca 2021 bude pri domáckej práci a telepráci primárne rozvrhovať pracovný čas zamestnávateľ. Zamestnávateľ a zamestnanec budú mať možnosť dohodnúť sa aj na tom, že zamestnanec si bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa. Bude možné sa dohodnúť aj na tom, že domácka práca alebo telepráca sa budú vykonávať v pružnom pracovnom čase. Napríklad tak, že zamestnanec musí prácu vykonávať v čase od 08:00 do 12:00, ale zvyšné štyri hodiny si môže odpracovať kedykoľvek v tomto dni.

Článok pokračuje pod reklamou

Ak si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, platia mnohé výnimky

Ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje s týmito odchýlkami:

  • neuplatňujú sa ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni, prestojoch okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,
  • zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci okrem náhrady mzdy z dôvodu úmrtia rodinného príslušníka,
  • zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Prečítajte si tiež

Podobné odchýlky od Zákonníka práce pri zamestnancoch vykonávajúcich domácku prácu a teleprácu, ktorí si sami rozvrhujú pracovný čas, platili aj pred novelou Zákonníka práce. Ak si môže zamestnanec sám rozvrhovať pracovný čas, má to pre neho určité výhody aj nevýhody a rovnako je to možné povedať aj o jeho zamestnávateľovi.

Špecifické povinnosti zamestnávateľa pri domáckej práci a telepráci

Zamestnávateľ musí pri domáckej práci alebo telepráci prijať vhodné opatrenia, najmä:

  • zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické vybavenie a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa po dohode so zamestnávateľom vlastné technické vybavenie a programové vybavenie,
  • zabezpečiť ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci, najmä pokiaľ ide o programové vybavenie,
  • uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce,
  • informovať zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o následkoch v prípade porušenia týchto obmedzení,
  • predchádzať izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a umožniť mu vstup na pracovisko zamestnávateľa, ak je to možné, za účelom stretnutia sa s ostatnými zamestnancami,
  • umožniť zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu alebo teleprácu prístup k prehlbovaniu kvalifikácie rovnako ako porovnateľnému zamestnancovi s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa od 1. marca 2021 v Zákonníku práce osobitne zdôrazňuje, že zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorý pri domáckej práci a telepráci používa vlastné prostriedky, uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky spojené s ich používaním. Ak má zamestnanec pri domáckej práci a telepráci používať vlastné prostriedky, musí existovať na tom dohoda a v pracovnej zmluve musia byť uvedené podmienky poskytovania náhrad za ich používanie. V praxi môže ísť napríklad o náklady na elektrickú energiu, ktoré sa zamestnancovi vykonávajúcemu prácu z domu zvyšujú v priamej súvislosti s používaním vlastných informačných technológií.

Novelizovaný Zákonník práce okrem toho prízvukuje aj to, aby zamestnávateľ umožnil aj zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu alebo teleprácu rovnaký prístup k zvyšovaniu kvalifikácie (napríklad vo forme rôznych školení) ako iným jeho zamestnancom, ktorí podobnú prácu vykonávajú na pracovisku zamestnávateľa.

Zásady bezpečnosti práce potrebné dodržiavať pri práci z domu približujeme v článku Práca z domu a BOZP.

Zamestnanec bude zamestnávateľa informovať o technických problémoch

Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu bude mať od 1. marca 2021 povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch spojených s nefunkčnosťou technického vybavenia a programového vybavenia, o nefunkčnosti internetového pripojenia alebo o iných podobných príčinách, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu. Predtým takúto povinnosť zamestnanca Zákonník práce vyslovene neustanovoval.

Právo zamestnanca pracujúceho doma nečítať e-maily a neprijímať hovory

Novinkou od 1. marca 2021 je zavedenie tzv. „práva odpojiť sa“ od práce. To bolo nedávno predmetom rokovania Európskeho parlamentu, na základe ktorého teraz Európska komisia pripravuje príslušnú celoeurópsku legislatívu.

Zamestnanec pracujúci z domu nemusí mimo pracovnej doby čítať e-maily a prijímať hovory.

Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu bude mať právo nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce počas jeho nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni (ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas), počas čerpania dovolenky, sviatku, pre ktorý práca odpadla, a prekážky v práci. Ak zamestnanec v tomto čase odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, nesmie to byť posudzované ako neplnenie povinnosti a voči zamestnancovi za to nemôžu byť vyvodené žiadne dôsledky.

Uvedené právo odpojiť sa od práce znamená v praxi napríklad to, že mimo svojej pracovnej doby nie je zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu povinný používať pracovný počítač alebo mobil. Aj keby mu jeho nadriadený písal e-mail alebo telefonoval, nie je povinný na to reagovať a už vôbec nie je povinný na základe toho vykonávať nejakú prácu. Mimo svojej pracovnej doby teda zamestnanec vykonávajúci domácku prácu a teleprácu môže pracovný počítač a mobil pokojne vypnúť a ignorovať prípadné e-maily a telefonáty.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Evidencia pracovného času vs. evidencia dochádzky zamestnanca

Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky? Ktorú z nich má zamestnávateľ povinnosť viesť a ako na to?

Uchádzač o zamestnanie a dosahovanie príjmov

Je možné, aby sa nezamestnaný evidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti, ak dosahuje napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľnosti či si privyrába prácou na dohodu?

Subdodávateľská zodpovednosť – vysielanie zamestnancov od 1. 8. 2024

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2024 prináša viaceré zmeny v pracovnom práve, napríklad možnosť vyplatenia mzdy dodávateľom služby aj v rámci SR i výkon práce maloletým zamestnancom.

Pracovná zmluva – náležitosti a vzor

Čo musí a čo môže obsahovať pracovná zmluva? Prinášame prehľad povinných a nepovinných náležitostí pracovnej zmluvy a jej možný vzor.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky