Náhrada mzdy za dovolenku - výpočet

Ako ho vypočítať a zistiť ako dovolenka ovplyvní výplatu zamestnanca?

Podľa § 116 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) patrí zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku, náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Viac informácií o tom kedy vzniká nárok na dovolenku, či kedy je ju možné čerpať, si môžete prečítať v článku Kedy vzniká nárok na dovolenku

Náhrada mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca

Ako sme už uviedli, zamestnanec má nárok na náhradu mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

Výpočet priemerného zárobku je ustanovený v § 134 Zákonníka práce, kde je uvedené, že priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je pritom kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok zamestnávateľ zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.

Ako a kedy zistiť rozhodujúce obdobie, si pozrite v nasledujúcej tabuľke:

Poznámka: v prípade, ak pracovný pomer vznikol v priebehu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka a trvá viac ako 21 dní, resp. 168 hodín, tak rozhodujúcim obdobím je doba od vzniku pracovného pomeru do konca kalendárneho štvrťroka.
Štvrťrok, v ktorom bola čerpaná dovolenka Rozhodujúce obdobie Dátum, ku ktorému sa zisťuje
január až marec 2019 (I. štvrťrok 2019) október až december 2018 1.1.2019
apríl až jún 2019 (II. štvrťrok 2019) apríl až jún 2019 (II. štvrťrok 2019) január až marec 2019 1.4.2019
júl až september 2019 (III. štvrťrok 2019) apríl až jún 2019 1.7.2019
október až december 2019 (IV. štvrťrok 2019) júl až september 2019 1.10.2019

Priemerný hodinový zárobok sa vypočíta ako podiel hrubej mzdy a odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.

Priemerný zárobok sa vypočítava na hodinu a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta. V prípade, ak podľa pracovnoprávnych predpisov sa má použiť priemerný mesačný zárobok, zamestnávateľ priemerný hodinový zárobok vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Takýto priemerný zárobok zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Ak by bol priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, zamestnávateľ zvýši priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Priemerný hodinový zárobok vypočítame nasledovne: hrubá mzda za odpracované hodiny v rozhodujúcom období / počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období

Náhradu mzdy za dovolenku následne vypočítame:

priemerný hodinový zárobok * počet dní dovolenky * počet pracovných hodín

V prípade, ak zamestnancovi jeho zamestnávateľ nenariadi čerpanie dovolenky v určitých termínoch a zamestnanec môže čerpať dovolenku podľa svojho vlastného uváženia, mal by si dať pozor aj na to, v ktorom štvrťroku bude dovolenku čerpať. Napríklad, ak bude čerpať dovolenku v I. štvrťroku a zamestnávateľ mu v predchádzajúcom štvrťroku vyplatil napríklad koncoročné odmeny, bude jeho priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce obdobie, t.j. za IV. štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka vyšší ako obvykle. Platí to však aj opačne pre zamestnávateľa, u ktorého takéto čerpanie dovolenky znamená vyššie mzdové náklady súvisiace s daným zamestnancom.

Príklady na výpočet priemerného zárobku zamestnanca a náhrady mzdy za dovolenku

Príklad č. 1: Zamestnanec čerpal v mesiaci máj 2019 dovolenku v počet 5 dní. Jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín. Aká bude jeho náhrada mzdy za dovolenku?

Pre výpočet dovolenky najprv potrebujeme vedieť jeho priemerný hodinový zárobok za 1. štvrťrok 2019, t.j. mesiac január až marec, ktorý zistíme z nasledovných údajov:

Mesiac Hrubá mzda za odpracované hodiny Odpracované hodiny v danom mesiaci
január 2019 800 € 176 hodín
február 2019 780 € 160 hodín
marec 2019 810 € 168 hodín
Spolu 2 390 € 504 hodín

Priemerný hodinový zárobok vypočítame = 2 390 € / 504 hodín = 4,7420 €.

Náhradu mzdy za dovolenku vypočítame = 4,7420 € * 5 dní * 8 hodín = 189,68 €.

Príklad č. 2: Zamestnanec čerpal v mesiaci apríl 2019 3 dni dovolenky. Jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín. Aká bude jeho náhrada mzdy za dovolenku, ak jeho pracovný pomer vznikol 1.2.2019?

Jeho hrubá mzda a odpracované hodiny sú nasledovné:

Mesiac Hrubá mzda za odpracované hodiny Odpracované hodiny v danom mesiaci
február 2019 690 € 160 hodín
marec 2019 720 € 168 hodín
Spolu 1 410 € 328 hodín

Nakoľko jeho pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho štvrťroka, ktorý sa považuje za rozhodujúce obdobie a trvá viac ako 21 dní, resp. 168 hodín, budeme rátať pri výpočte priemerného hodinového zárobku s rozhodujúcim obdobím od vzniku pracovného pomeru, t.j. od 1.2.2019 do skončenia kalendárneho štvrťroka, t.j. do konca marca 2019.

Priemerný hodinový zárobok vypočítame = 1 410 € / 328 hodín = 4,2987 €.

Náhradu mzdy za dovolenku vypočítame = 4,2987 € * 3 dni * 8 hodín = 103,17 €.

Náhrada mzdy za dovolenku u novoprijatého zamestnanca

V praxi sa často krát stáva, že zamestnanec, ktorému ešte nevznikol nárok na dovolenku (nakoľko neodpracoval dostatočný počet dní), ju už čerpá. U takéhoto zamestnanca sa však náhrada mzdy za dovolenku nepočíta z priemerného hodinového zárobku, nakoľko u neho neexistuje u daného zamestnávateľa rozhodujúce obdobie.

U zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období ešte neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, sa počíta náhrada mzdy za dovolenku z pravdepodobného zárobku. Tento pravdepodobný zárobok zistí zamestnávateľ zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Príklad na výpočet pravdepodobného zárobku zamestnanca a náhrady mzdy za dovolenku

Zamestnankyňa nastúpila do pracovného pomeru v mesiaci máj 2019, a to 2.5.2019. Jej zmluvný plat (hrubá mzda) je v pracovnej zmluve dohodnutý vo výške 650 €/mesiac a jej týždenný pracovný čas je 40 hodín. Dňa 27.5.2019 však čerpala dovolenku, aj keď na ňu ešte nemala nárok ( so súhlasom zamestnávateľa). Aká bude jej náhrada mzdy za dovolenku?

V prvom rade vypočítame pravdepodobný zárobok, nakoľko náhradu mzdy za dovolenku nemôžeme vypočítať z priemerného hodinového zárobku, lebo ešte nesplnila podmienku odpracovala 21 dní alebo 168 hodín.

Pravdepodobný zárobok vypočítame nasledovne: 650 € / 168 hodín (8 hod. x 21 pracovných dní v máji) = 3,8690 €/hod.

Náhradu mzdy za dovolenku vypočítame = 3,8690 € * 1 deň * 8 hodín = 30,95 €.

Článok pokračuje pod reklamou

Čo sa započítava/nezapočítava do priemerného zárobku

Do výpočtu priemerného zárobku pre výpočet náhrady mzdy za dovolenku sa nezapočítava:

  • mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti zamestnanca na pracovisku a rovnako do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezapočítava doba tejto neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

    Naopak do výpočtu priemerného zárobku pre výpočet náhrady mzdy za dovolenku sa započítava (do rozhodujúceho obdobia):
  • doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety Zákonníka práce.

Zánik náhrady mzdy za dovolenku

Je potrebné upozorniť na to, že zamestnancovi zaniká nárok na dovolenku, ako aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku v prípade, ak prenesenú dovolenku z minulého kalendárneho roka nestihne vyčerpať do konca nasledujúceho kalendárneho roka (napr. zostatok dovolenky 5 dni z roku 2018 nevyčerpaná do konca roka 2019). Uvedené však platí maximálne na 4 týždne dovolenky. To znamená, že ak si zamestnanec nevyčerpá 5 týždňov dovolenky do konca nasledujúceho kalendárneho roka po jej prenesení, bude mať nárok len na náhradu mzdy za dovolenku v časti 1 týždňa.

Náhrada mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru

Ak nastane situácia, že si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, má nárok na náhradu mzdy za celú nevyčerpanú dovolenku (t.j. dovolenky za príslušný kalendárny rok, resp. časť roka aj dovolenky za prechádzajúci kalendárny rok, ak si ju preniesol do ďalšieho kalendárneho roka).

Prečítajte si tiež

V tomto prípade sa vypočíta náhrada mzdy za dovolenku rovnakým postupom ako keby zamestnanec pracoval, t.j. z priemerného hodinového zárobku za rozhodujúce obdobie.

Príklad na výpočet priemerného zárobku zamestnanca a náhrady mzdy za dovolenku v prípade skončenia pracovného pomeru

Zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so zamestnancom ku dňu 31.5.2019. Jeho týždenný pracovný čas bol 40 hodín. Zamestnanec má za rok 2019 zostávajúcu dovolenku (k 31.5.2019) v počte 8,5 dňa. Z roku 2018 mu bola prenesená zvyšná dovolenka do roku 2019, ktorú nestihol vyčerpať, a to v počte 5 dní. Aký je jeho nárok na dovolenku a aká bude výška náhrady mzdy za dovolenku?

Pre výpočet dovolenky najprv potrebujeme vedieť jeho priemerný hodinový zárobok za 1. štvrťrok 2019, t.j. mesiac január až marec, ktorý zistíme z nasledovných údajov:

Mesiac Hrubá mzda za odpracované hodiny Odpracované hodiny v danom mesiaci
január 2019 650 € 176 hodín
február 2019 650 € 160 hodín
marec 2019 700 € 168 hodín
Spolu 2 000 € 504 hodín

Priemerný hodinový zárobok vypočítame = 2 000 € / 504 hodín = 3,9682 €.

Náhradu mzdy za dovolenku vypočítame = 3,9682 € * 13,5 dňa (8,5+5 dní) * 8 hodín = 428,57 €.

Náhrada mzdy za dovolenku v prípade smrti zamestnanca

Podľa § 35 Zákonníka práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nárok zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Uvedené ustanovenie platí aj pre nárok na náhradu mzdy za zostávajúcu dovolenku.

V prípade mzdových nárokov do štvornásobku priemerného mesačného zárobku zomrelého zamestnanca prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela (manželku), deti a rodičov, a to v prípade, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. V opačnom prípade sa mzdové nároky stávajú predmetom dedičstva.

O výpočte dovolenky po návrate z dlhodobej PN, či po návrate z materskej/rodičovskej dovolenky si môžete prečítať v článku Nárok na dovolenku po dlhodobej PN a po materskej/rodičovskej dovolenke

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dovolenka v roku 2020 - 5 týždňov dovolenky aj pre rodičov do 33 rokov

Od roku 2020 sa navyšuje základná výmera dovolenky na 5 týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. Nová úprava sa dotkla aj 8-týždňovej dovolenky.

Je mzda osobným údajom zamestnanca?

V pracovnoprávnej oblasti sa bežne spracúvajú osobné údaje ako meno, priezvisko alebo dátum narodenia zamestnanca. Považuje sa však za osobný údaj zamestnanca aj jeho mzda?

Minimálna mzda v roku 2020 - tabuľka

Prehľad minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce, hodinovej minimálnej mzdy a čistej mzdy pri minimálnej mzde v prehľadných tabuľkách.

Pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca v roku 2020 – povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Na čo má zamestnanec nárok počas PN od zamestnávateľa a kedy sa vypláca nemocenské zo Sociálnej poisťovne? Aké sú povinnosti zamestnávateľa a ako sa postupuje pri kontrole liečebného režimu?
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky