Dôvody a výpočet krátenia dovolenky

Ľubica Hanová | 22.12.2014
Dôvody a výpočet krátenia dovolenky

Viete kedy môže zamestnávateľ pristúpiť ku kráteniu dovolenky, a ako postupovať pri výpočte v prípade krátenia nároku na dovolenku? Odpoveď na tieto otázky nájdete v tomto článku.

V prípade, ak zamestnanec v kalendárnom roku nepracoval z dôvodov uvedených v zákonníku práce, môže (ale nemusí) zamestnávateľ pristúpiť ku kráteniu dovolenky. Takáto situácia môže nastať aj v tom prípade, ak zamestnanec splnil podmienku, že pracoval u toho istého zamestnávateľa nepretržite v kalendárnom roku aspoň 60 dní.

Ku kráteniu dovolenky dochádza v tom prípade, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu:

  • výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  • čerpania rodičovskej dovolenky,
  • dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie,
  • dôležitých osobných prekážok v práci, medzi ktoré patrí dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu choroby alebo úrazu, karanténa, ošetrenie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti výchovného zariadenia alebo osoby, ktorá sa o neho obvykle stará, pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou alebo bez náhrady mzdy.

Spôsob krátenia dovolenky je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Dôvod neúčasti v práci Spôsob krátenia dovolenky
  • výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v období vojny,
  • čerpanie rodičovskej dovolenky,
  • dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej  a  odborovej funkcie,
  • pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, ošetrenie člena rodiny a pracovné voľno na žiadosť zamestnanca,
  • starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy,
  • materská a rodičovská dovolenky, ktorá sa čerpá viac ako je ustanovený limit,

za prvých 100 neodpracovaných dní sa kráti dovolenka o jednu dvanástinu z celoročného nároku

+

za každých ďalších 21 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu z celoročného nároku

  • neospravedlnené zameškanie zmeny,
zamestnávateľ za každý zameškaný pracovný deň (zmenu) môže krátiť dovolenku o jeden až dva dni.
  • výkon trestu odňatia slobody,
  • výkon väzby.

za každých 21 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu z celoročného nároku.

Poznámka: ku kráteniu dochádza aj v prípade, ak sa zistí, že zamestnanec trestný čin nespáchal, prípadne mu bola udelená milosť.

Dodatkovú dovolenku a dovolenku za odpracované dni možno krátiť len z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci. V tomto prípade môže zamestnávateľ krátiť nárok na dovolenku o jeden až dva dni. Platí, že neospravedlnené absencie kratších častí jednotlivých zmien sa sčítavajú. Viac o dodatkovej dovolenke a dovolenke za odpracované dni sa dočítate v článku Dovolenka zamestnancov v roku 2014.

Príklad

Zamestnanec pracoval nepretržite celý kalendárny rok 2014 u toho istého zamestnávateľa. Z dôvodu úrazu bol v marci práceneschopný 29 dní. Môže v tomto prípade zamestnávateľ pristúpiť ku kráteniu dovolenky?

Riešenie:

Aj napriek tomu, že sú splnené obe podmienky, a to:

  • nastala situácia, z dôvodu ktorej môže zamestnávateľ krátiť nárok na dovolenku,
  • zamestnanec pracoval u toho istého zamestnávateľa nepretržite v kalendárnom roku viac ako 60 dní,

zamestnávateľ nebude zamestnancovi krátiť nárok na dovolenku. Dôvodom je, že v roku 2014 bol práceneschopný menej ako 100 dní.

Príklad

Zamestnanec nastúpil do zamestnania 01. 03. 2014 a v tomto zamestnaní zotrval do konca kalendárneho roka. V roku 2014 z dôvodu práceneschopnosti neodpracoval 123 pracovných dní. Úlohou je vypočítať o koľko dní, môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi nárok na dovolenku.

Riešenie:

Počet dní pracovnej neschopnosti sa na účely krátenia dovolenky rozloží nasledovne:

100 + 21 + 2 = 123

1/12 z 20 + 1/12 z 20 + 0 = 2/12 z 20 = o 3,5 dňa

Poznámka: zaokrúhľovanie počtu dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok nie je upravené v zákonníku práce. Je vhodné ho upraviť v pracovnom poriadku. V našom pracovnom poriadku je ustanovené:

  • hodnoty do 0,25 sa zaokrúhľujú smernom nadol (0 dní dovolenky),
  • v rozpätí 0,25 do 0,75 sa zaokrúhľujú na 0,5 dňa dovolenky,
  • nad 0,75 sa zaokrúhľujú smerom nahor (1 deň dovolenky).

Ku kráteniu dovolenky nedochádza v tom prípade, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu:

  • dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a za tieto zodpovedá zamestnávateľ,
  • materskej (v prípade ženy) a rodičovskej (v prípade muža) dovolenky po dobu:
  • 34 týždňov od narodenia dieťaťa,
  • 37 týždňov od narodenia dieťaťa, ak ide o osamelú matku,
  • 43 týždňov v prípade, ak žena porodí dve a viac detí.

Poznámka: osamelou matkou rozumie zákonník práce zamestnankyňu, ktorá žije sama a je slobodná, ovdovená alebo rozvedená.

Ku kráteniu dovolenky nedochádza ani v prípade, ak síce existuje dôvod na krátenie dovolenky, ale zamestnanec v kalendárnom roku neodpracoval viac ako 60 dní. V tomto prípade sa nárok na dovolenku vypočíta podľa počtu odpracovaných dní.

Príklad

Zamestnankyňa pracuje v spoločnosti od roku 2012. Dňa 10. 06. 2013 nastúpila na materskú dovolenku. Na materskej dovolenke bola do 31. 01. 2014 a od 01. 02. 2014 nastúpila zamestnankyňa na rodičovskú dovolenku. Na rodičovskej dovolenke zotrvala do doby, keď dieťa dovŕšilo tri roky. Úlohou je posúdiť, či môže zamestnávateľ krátiť zamestnankyni nárok na dovolenku v roku 2013, resp. 2014.

Riešenie:

a) nárok na dovolenku v roku 2013: 20 dní (ak má zamestnankyňa menej ako 33 rokov), zamestnávateľ nemôže pristúpiť ku kráteniu nároku na dovolenku, pretože materská dovolenka sa považuje za výkon práce,

b) nárok na dovolenku v roku 2014: zamestnankyňa odpracovala 31 dní (január), t.j. odpracovala menej ako 60 dní, vzniká jej nárok na dovolenku za odpracované dni a zamestnávateľ nárok na dovolenku nekráti.

Krátiť nárok na dovolenku je možné pred čerpaním, ako aj po čerpaní dovolenky. Z toho dôvodu môže nastať situácia, že zamestnanec si dovolenku vyčerpal, ale z dôvodu krátenia nároku na dovolenku sa počet dní znížil. V tomto prípade je zamestnanec povinný vrátiť zamestnávateľovi náhradu mzdy za dovolenku za tie dni, na ktoré z dôvodu krátenia dovolenky stratil nárok.

Príklad

Zamestnanec so zamestnávateľom uzatvorili pracovnú zmluvu 18. 11. 2013 na dobu neurčitú. V marci 2014 zamestnanec vyčerpal 18 dní dovolenky. Z dôvodu úrazu bol od augusta 2014 práceneschopný. Celkový počet dní, počas ktorých bol zamestnanec práceneschopný bol 124. Úlohou je zistiť, či môže zamestnávateľ krátiť nárok na dovolenku, a aká povinnosť vyplýva zamestnancovi.

Riešenie:

Zamestnávateľ môže pristúpiť ku kráteniu nároku na dovolenku, keďže zamestnanec odpracoval v kalendárnom roku viac ako 60 dní, a z dôvodu práceneschopnosti neodpracoval 124 dní. Počet dní pracovnej neschopnosti sa rozloží nasledovne:

  • 124 = 100 + 21 + 3
  • 2/12 z 20 = 1/12 z 20 + 1/12 z 20 + 0
  • krátenie dovolenky = 2/12 x 20 = o 3,5 dňa, teda
  • nárok na dovolenku = 20 – 3,5 = 16,5 dňa.

Zamestnanec vyčerpal 18 dní dovolenky, avšak z dôvodu krátenia nároku na dovolenku, má nárok len na 16,5 dňa. Z toho dôvodu musí náhradu mzdy za 1,5 dňa dovolenky vrátiť zamestnávateľovi.

O autorovi

Ing. Ľubica Hanová

Audit Associate v spoločnosti PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. a absolventka odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: