Daňový bonus na dieťa patrí medzi často uplatňované daňové zvýhodnenie. Na ktoré dieťa si ho môže daňovník uplatniť, aká je výška daňového bonusu v roku 2026 a čo všetko je potrebné splniť?
Daňový bonus na dieťa je daňovým zvýhodnením, ktoré je v súlade s § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) oslobodené od dane. Uplatňuje sa na vyživované dieťa alebo deti daňovníka, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, pričom nárok na daňový bonus vzniká až po splnení podmienok ustanovených v § 33 zákona o dani z príjmov. Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na obdobné daňové bonusy, ktoré daňovníkovi plynú zo štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru.
Na aké dieťa je možné poberať daňový bonus v roku 2026
Za dieťa na účely daňového bonusu sa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“) považuje:
- vlastné dieťa,
- osvojené dieťa,
- dieťa prevzaté do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
- dieťa druhého z manželov.
Za vyživované dieťa sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa, ak bolo pred dosiahnutím plnoletosti zverené do náhradnej starostlivosti rodičov.
V súlade so zákonom o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa na povolanie nemôže pripravovať, prípadne vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu choroby alebo úrazu.
Na túto definíciu nadväzuje aj zákon o dani z príjmov, ktorý však na účely uplatnenia daňového bonusu obmedzuje vek nezaopatreného dieťaťa na 18 rokov. Daňovník si tak môže podľa § 33 zákona o dani z príjmov uplatniť daňový bonus len na nezaopatrené vyživované dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti, a to do 18 rokov veku dieťaťa, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu. Nárok na daňový bonus vzniká za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené zákonné podmienky.
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo dieťa, ktoré je oslobodené od povinnej školskej dochádzky, a to najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Nezaopatreným dieťaťom nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo dieťa ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa v roku 2026
Možnosť uplatniť si nárok na daňový bonus vzniká iba fyzickej osobe, ktorá dosahuje príjem zo závislej činnosti, napríklad zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). Právnické osoby naň nárok nemajú.
Daňový bonus si daňovník môže uplatniť dvomi spôsobmi:
- mesačne, u daňovníka, ktorý dosahuje príjem zo zamestnania – daňový bonus si daňovník uplatňuje v mzde, daňový bonus znižuje sumu preddavkov na daň zamestnanca a ak je suma daňového bonusu vyššia ako mesačne vypočítané preddavky na daň z príjmov, rozdiel je daňovníkovi vyplácaný spolu so mzdou,
- ročne:
- u daňovníka, ktorý dosahuje príjem z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti – daňový bonus sa uplatní raz ročne, prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby – v tomto prípade daňový bonus znižuje výslednú daň z príjmov; ak je suma daňového bonusu vyššia ako výsledná daň, rozdiel vypláca daňovníkovi daňový úrad,
- u zamestnanca, ktorý si daňový bonus neuplatňuje v mzde mesačne – daňový bonus si zamestnanec uplatní buď v ročnom zúčtovaní dane, o ktorého vykonanie požiada svojho zamestnávateľa alebo v daňovom priznaní k dani z príjmov.
Pri daňovom bonuse na vyživované dieťa (deti) je dôležité spomenúť, že ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť iba jeden z nich. V uplatnení nároku na daňový bonus sa však daňovníci môžu striedať – časť zdaňovacieho obdobia si uplatní jeden daňovník (napr. otec) a druhú časť zdaňovacieho obdobia si uplatní druhý daňovník (napr. matka).
V praxi môže nastať aj situácia, kedy podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňajú viacerí daňovníci, ktorí sa na spôsobe uplatnenia daňového bonusu nedohodnú. V takomto prípade sa daňový bonus uplatňuje alebo prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
Výpočet a výška daňového bonusu v roku 2026
Suma daňového bonusu, o ktorú sa v roku 2026 znižuje daň, je maximálne:
- 100 eur mesačne – ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku,
- 50 eur mesačne – ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to posledný krát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku.
S účinnosťou od 1. januára 2025 došlo k zvýšeniu percentuálnej hranice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie nároku na daňový bonus. Cieľom úpravy bolo zvýhodniť nízkopríjmové rodiny a umožniť im uplatniť si vyšší daňový bonus. V roku 2026 bude aj naďalej platná zvýšená percentuálna hranica základu dane.
Podľa § 33 ods. 6 zákona o dani z príjmov si daňovník môže uplatniť daňový bonus najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo z ich úhrnu nasledovne:
| Počet vyživovaných detí | Percentuálny limit základu dane, resp. čiastkového základu dane |
|---|---|
| 1 | 29 % |
| 2 | 36 % |
| 3 | 43 % |
| 4 | 50 % |
| 5 | 57 % |
| 6 a viac | 64 % |
Vzhľadom na znenie § 33 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa do počtu vyživovaných detí, ktorý je rozhodujúci pre určenie percentuálneho limitu základu dane (čiastkového základu dane), započítavajú len tie vyživované deti, na ktoré oprávnenej osobe vzniká nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Deti, na ktoré už nárok na daňový bonus nevzniká, sa do počtu vyživovaných detí nezapočítavajú, a teda neovplyvňujú ani výšku percentuálneho limitu základu dane.
Príklad na určenie percentuálneho limitu základu dane pri daňovom bonuse na dieťa v roku 2026
Pán Jozef je živnostník a má tri deti - dcéry vo veku 8 a 15 rokov a staršieho syna, ktorý má 21 rokov (syn je študentom vysokej školy). Po splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok vzniká pánovi Jozefovi nárok na daňový bonus len na 8-ročnú a 15-ročnú dcéru. Z tohto dôvodu sa do počtu vyživovaných detí pre účely určenia percentuálneho limitu základu dane započítavajú iba dve deti, pričom percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) predstavuje 36 %.
Príklad na výpočet daňového bonusu na dieťa v roku 2026
Pán Peter bol v roku 2026 zamestnaný na trvalý pracovný pomer, jeho mesačná hrubá mzda je vo výške 1 500 eur. Má tri deti: dcéru vo veku 6 rokov, mladšieho syna vo veku 10 rokov a starší syn má 19 rokov (je študentom vysokej školy). Aký vzniká pánovi Petrovi nárok na daňový bonus, ak si ho uplatňuje mesačne vo svojej mzde?
Maximálna výška daňového bonusu na deti podľa veku je u pána Petra v sume 200 eur, pričom táto suma vychádza z nasledujúcich skutočností:dcéra (6 rokov) = 100 eur, nakoľko ide o dieťa do 15 rokov veku,syn (10 rokov) = 100 eur, nakoľko ide o dieťa do 15 rokov veku,syn (19 rokov) = bez nároku na daňový bonus, nakoľko vek dieťaťa je vyšší ako 18 rokov.
Následne je ešte potrebné vynásobiť základ dane pána Petra príslušným percentom k počtu vyživovaných detí:základ dane = hrubá mzda – odvody = 1 500 eur – 216 eur = 1 284 eurvynásobenie percentom k počtu vyživovaných detí = 1 284 eur * 36 % = 462,24 eur.
Percentuálny podiel u pána Petra je vyšší ako 200 eur, a preto má nárok na mesačný daňový bonus v plnej výške, 200 eur.
Krátenie, resp. zánik daňového bonusu na dieťa pre vysokopríjmových daňovníkov
Obmedzenie nároku na daňový bonus pre vysokopríjmových daňovníkov spočíva v zavedení postupného klesania výšky nároku na daňový bonus, a to v prípade, ak daňovníkov základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn je vyšší ako 1,5 násobok priemernej mzdy v hospodárstve vyhlásenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si daňovník uplatní daňový bonus.
Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy, daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane a 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus.
Pre rok 2026 platí priemerná mesačná mzda z roku 2024. Tá bola stanovená vo výške 1 524 eur. Ak teda daňovník dosiahne v roku 2026 základ dane vyšší ako 27 432 eur, bude sa mu krátiť daňový bonus na každé vyživované dieťa o 1/10 rozdielu medzi dosiahnutým základom dane a sumou 27 432 eur.
Nakoľko sa v roku 2026 zvyšujú odvody na zdravotné poistenie, bude mať táto skutočnosť pozitívny vplyv na krátenie daňového bonusu v roku 2026 – zamestnanec bude môcť na získanie plného daňového bonusu dosiahnuť vyššiu hrubú mesačnú mzdu (v porovnaní s rokom 2025). Ku kráteniu daňového bonusu zamestnanca v roku 2026 dochádza pri hrubej mesačnej mzde približne od výšky 2 700 eur, resp. pri výške ročnej hrubej mzdy cca 33 000 eur.
Príklad na krátenie daňového bonusu od 1.1.2026
Pani Lucia je živnostníčka, ktorá má dve deti – jedno vo veku 6 rokov a druhé vo veku 17 rokov. V roku 2026 dosiahla základ dane 30 000 eur. V akej výške bude pani Lucii vyplatený daňový bonus za rok 2026?
Základ dane pani Lucie spĺňa percentuálny limit na uznanie plnej výšky daňového bonusu: 36 % zo sumy 30 000 eur = 10 800 eur. Avšak jej základ dane presahuje sumu 27 432 eur a teda daňový bonus na každé dieťa sa bude krátiť o sumu: ((30 000 – 27 432)/10) = 256,80 eur. Na dieťa vo veku 6 rokov jej vznikne nárok v sume (12*100-256,80) = 943,20 eur a na dieťa vo veku 17 rokov nárok v sume (12*50-256,80) = 343,20 eur. Celkový nárok na daňový bonus pani Lucie za rok 2026 bude vo výške 1 286,40 eur.
Započítanie príjmu ďalšej oprávnenej osoby v daňovom priznaní pre účel douplatnenia daňového bonusu na dieťa
Podľa § 33 ods. 8 zákona o dani z príjmov si daňovník môže v daňovom priznaní dobrovoľne započítať aj čiastkový základ dane druhej oprávnenej osoby (napr. druhého rodiča). Tento postup má význam najmä vtedy, ak má daňovník nízky vlastný čiastkový základ dane, v dôsledku čoho by jeho daňový bonus nebol priznaný v plnej výške a bol by krátený podľa § 33 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Pri uplatňovaní daňového bonusu je potrebné zohľadniť aj riziko jeho krátenia z dôvodu vysokého príjmu. Ak má druhá oprávnená osoba vysoký čiastkový základ dane, môže dôjsť k tomu, že súčet čiastkových základov dane oboch daňovníkov presiahne zákonom stanovený limit, čo má za následok krátenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 11 zákona o dani z príjmov. S účinnosťou od 1. januára 2026 dochádza v tejto oblasti k legislatívno-technickému spresneniu pravidiel krátenia daňového bonusu prostredníctvom zákona č. 26/2025 Z. z., ktoré sa vzťahuje na prípady, keď si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus formou navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) o základ dane druhej oprávnenej osoby podľa § 33 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Cieľom tejto úpravy je jednoznačne potvrdiť, že mechanizmus krátenia daňového bonusu sa uplatní aj pri takto navýšenom základe dane.
Ak druhá oprávnená osoba spĺňala podmienky na uplatnenie daňového bonusu len počas časti roka, do výpočtu sa zahrnie pomerná časť jej čiastkového základu dane, a to podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie daňového bonusu. Tento postup sa uplatní napr. v situáciách, keď rodičia nežijú s deťmi v spoločnej domácnosti počas celého roka, napr. z dôvodu rozvodu.
Na záver upozorňujeme, že započítanie čiastkového základu dane druhej oprávnenej osoby je možné len v prípade, ak úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí v príslušnom roku najmenej 90 % z jej celkových príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Uplatnenie nároku na daňový bonus vo vzťahu k výške dosiahnutých zdaniteľných príjmov na území SR
Podľa § 33 ods. 9 zákona o dani z príjmov má daňovník nárok na daňový bonus len vtedy, ak najmenej 90 % jeho celosvetových zdaniteľných príjmov pochádza zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Táto podmienka sa uplatňuje bez ohľadu na to, či ide o daňovníka s neobmedzenou alebo obmedzenou daňovou povinnosťou.
Ak daňovník dosahuje aj zdaniteľné príjmy zo zahraničia, spravidla nie je možné uplatňovať daňový bonus priebežne počas roka, keďže splnenie 90 % podmienky je možné overiť až po skončení zdaňovacieho obdobia. V takom prípade si daňovník uplatní daňový bonus až v rámci ročného zúčtovania alebo daňového priznania.
Zamestnancovi – daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou – môže zamestnávateľ priznávať daňový bonus aj počas roka, ak zamestnanec vyhlási, že nemá zdaniteľné príjmy zo zahraničia. Ak zamestnanec začne takéto príjmy počas roka dosahovať, je povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi, ktorý priznávanie daňového bonusu pozastaví. Za zdaniteľný príjem zo zahraničia sa nepovažuje napr. príjem zamestnanca z krátkodobej pracovnej cesty v zahraničí.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou si môže daňový bonus uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia.
