Novela zákona o štátnej službe priniesla viaceré zmeny v štátnom sektore. Jednou z nich je aj možnosť štátnych zamestnancov začať podnikať.
Ešte v júni 2025 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe (ďalej len „zákon“), ktorej jedným z cieľov je zatraktívniť štátnu službu. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, účelom novely bolo pozmeniť úpravu služobného voľna (tzv. sabatikal) a taktiež zmierniť úpravu týkajúcu sa obmedzenia vykonávať inú zárobkovú činnosť a zákaz podnikania štátnych zamestnancov. Novela má delenú účinnosť, niektoré ustanovenia nadobudli právoplatnosť už 1. júla 2025, 1. septembra 2025 a 1. októbra 2025, zvyšné budú právoplatné až 1. januára 2026.
Kto je štátnym zamestnancom?
Štátnym zamestnancom je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby (napr. asistent sudcu na súdoch, vedúci oddelenia alebo vedúci referátu na okresných úradoch, odborný radca alebo štátny radca na ministerstvách). Je ním aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe zvolenia do funkcie Národnou radou SR alebo na základe vymenovania do funkcie predsedom Národnej rady SR, prezidentom, vládou a pod. (napr. prezident vymenúva predsedu vlády a ďalších členov vlády, NR SR volí predsedu a podpredsedov NR SR, vláda SR vymenúva prednostu okresného úradu).
Zamestnávateľom štátnych zamestnancov je teda štát, ktorý je zastúpený príslušným služobným úradom (napr. je ním ministerstvo, súd, prokuratúra alebo aj, Kancelária prezidenta SR alebo okresný úrad).
Štátni zamestnanci môžu podnikať od 1. októbra 2025
Jedna z najväčších zmien, ktorú novela priniesla, je možnosť podnikania (založenia si živnosti) pre zamestnancov pôsobiacich v štátnej správe, a to už od októbra 2025. To sa však vzťahuje len na tzv. bežných (radových i vedúcich) štátnych zamestnancov, ktorí doposiaľ takúto možnosť nemali, pretože pre nich platil úplný zákaz podnikania.
Podnikať teda po novom môžu len tí zamestnanci, ktorí nezastávajú vysoké štátnej funkcie. Úplný zákaz podnikania sa naďalej, aj po novele, vzťahuje na vybrané skupiny štátnych zamestnancov. Stále nesmie podnikať štátny zamestnanec vo vysokej verejnej funkcii (napr. prezident, člen vlády SR, poslanci Národnej rady SR), štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec a riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady. Dôvodom je to, že ide o také pozície, ktoré sú kľúčové pre riadenie a funkčnosť celej štátnej správy.
Od 1. októbra 2025 už môžu vykonávať podnikateľskú činnosť, t. j. založiť si voľnú, remeselnú či viazanú živnosť. Na založenie živnosti musia, samozrejme, spĺňať všeobecné podmienky (vek, spôsobilosť a bezúhonnosť), prípadne aj osobitné (ako napr. požadované odborné vzdelanie).
Podnikanie štátnych zamestnancov je ale čiastočne obmedzené zákonom. Ten uvádza, že nesmú podnikať pokiaľ ide o predmet podnikania zhodný alebo obdobný s činnosťou, ktorú vykonávajú v štátnej službe. To znamená, že štátny zamestnanec môže podnikať len v takej činnosti, ktorá nesúvisí s výkonom jeho štátnej služby.
Napríklad štátny zamestnanec pracujúci na súde alebo na prokuratúre (ako asistent či tajomník), môže od 1. októbra 2025 na základe živnostenského alebo iného oprávnenia vykonávať tieto činnosti: fotografické služby, čistiace a upratovacie služby, reklamné a marketingové služby, kadernícke služby, ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností a pod., teda tie činnosti, ktoré sa nezhodujú s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe. Naopak takýto štátny zamestnanec si nemôže založiť živnosť napríklad na administratívne služby, ktoré by následne ponúkal advokátskym kanceláriám.
Štátni zamestnanci musia začatie podnikania oznámiť svojmu služobnému úradu
Dôležitou podmienkou je oznamovacia povinnosť štátneho zamestnanca. Podľa novelizovaného zákona má štátny zamestnanec povinnosť oznámiť služobnému úradu bez zbytočného odkladu začatie podnikania (podobne sa to týka aj jeho pozastavenia alebo skončenia).
Pokiaľ ide o formu tohto oznámenia, túto určuje osobitný služobný predpis. Napríklad Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom služobnom predpise o podrobnostiach oznamovania podnikania uvádza, že oznámenie treba predložiť služobnému úradu na predpísanom tlačive do 10 dní od začatia podnikania (prípadne pozastavenia alebo skončenia) spolu s výpisom z obchodného alebo živnostenského registra.
