Rast cien potravín: odborník o príčinách, riešeniach a ich dopadoch

Rast cien potravín: odborník o príčinách, riešeniach a ich dopadoch
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO)

Čo ovplyvnilo ceny potravín a prečo na pultoch nemáme viac domácich výrobkov? Pomôže zastropovanie marží či štátny supermarket? Prezradil predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Téma inflácie a vysokých cien potravín rezonuje už niekoľko mesiacov. Chopili sa jej aj politici v predvolebnej kampani a avizovali rôzne riešenia – štátny supermarket, podporu predaja a spotreby domácich výrobkov či zastropovanie marží obchodníkov a referencovanie cien (systém porovnávania cien rovnakých výrobkov od toho istého výrobcu s cenami vo všetkých krajinách EÚ - cena na Slovensku nesmie prekročiť priemer 3 najnižších cien spomedzi cien v krajinách únie). Splnia navrhované opatrenia očakávania ich politikov? Čo by znamenali pre Slovensko? Je pravda, že reťazce majú nadštandardné zisky? Prečo na Slovensku nie je väčšia konkurencia, čo zahraničných obchodníkov odrádza od nášho trhu? Čo ovplyvňuje ceny potravín a prečo stojí produkt rovnakej značky v každom reťazci inak? Odpovede nielen na tieto otázky pre Podnikajte.sk prezradil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

Prečo sú potraviny drahšie – čo všetko ovplyvňuje ich cenu?

Vývoj inflácie a cien potravín pravidelne monitoruje Štatistický úrad Slovenska (ŠÚ). Z jeho údajov vyplýva, že v tomto roku počas letných mesiacov inflácia klesla na jednociferné číslo a potraviny ako maslo, mlieko, syry či vajcia mierne zlacneli, zatiaľ čo narástli ceny cukroviniek či mäsa. Čo sa ale týka medziročného porovnania, nižšie sú zatiaľ len ceny olejov a tukov, konkrétne o 6,8 %, na druhej strane je oproti minulému roku drahšie ovocie (o 7,6 %) a ceny ostatných potravín medziročne zdraželi o 13 až 23 % (ide o dôsledok prudkého zdražovania na prelome rokov).

M. Krajčovič ale uvádza, že hoci sme pri viacerých produktoch už dokonca v deflácii (v obchodoch ich nakupujeme lacnejšie ako minulý rok), sme napriek tomu v rámci V4 dlhodobo najdrahší a môže za to niekoľko faktorov. Nejde však ani tak o infláciu a energetickú krízu, ako skôr o výšku DPH, daňovo-odvodové zaťaženie práce, ale aj podporu potravinárskej výroby.

„Ak porovnáme situáciu v rámci V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko), vývoj cien je najlepší tam, kde majú silnú domácu produkciu – dlhodobo sa to ukazuje v Českej republike a Poľsku. Silná domáca produkcia totiž dokáže zabezpečiť všeobecne nižšie ceny,“ vysvetľuje odborník. Odôvodňuje to tým, že obchodné reťazce domáce produkty nakúpia drahšie ako tie zahraničné, no uplatnia si na nich nižšiu maržu hoci na úkor svojho zisku. Dorovnajú ho potom vyššou maržou pri zahraničných produktoch. Svoju rolu pri vyšších cenách potravín podľa Krajčoviča však zohráva aj veľkosť trhu a náklady na dopravu (keďže je domáca produkcia slabá a mnohé potraviny musíme dovážať, máme vyššie náklady na prepravu – napríklad, ak musíme doviesť potravinu z Nemecka, môžeme ju mať v nákupe za rovnakú cenu ako nemecký reťazec, no my si k tomu musíme pripočítať cenu dopravy).

Výsledkom čiastkových úprav DPH je, že zeler buľvový má inú DPH ako zeler stopkový

Čo sa týka vysokej dane z pridanej hodnoty na potraviny, Krajčovič uvádza, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou sadzbou. A hoci politici navrhujú zníženie na niektoré druhy potravín (napr. Hlas vo volebnom programe avizuje 5 % DPH na základné potraviny, o ktoré by šlo nekonkretizuje) a podľa odborníka by bolo zníženie sadzby vítané, oveľa dôležitejšie je najskôr urobiť s DPH poriadok. Populizmus minulých vlád mal podľa neho za následok čiastkové úpravy DPH. Výsledkom je, že petržlenová vňať má inú daň z pridanej hodnoty ako vňať aj s koreňom, zeler buľvový zasa inú ako zeler stopkový. „Častokrát sa stalo, že na zahraničné potraviny sa DPH znížila a na slovenské zostala na úrovni 20 %. Nemá to hlavu, ani pätu,“ kritizuje. To, po čom volajú zástupcovia obchodníkov, je zjednotenie sadzieb DPH alebo ich aspoň zjednotiť na kategórie (ovocie, zelenina, pekárske produkty a pod.). Zároveň M. Krajčovič dodáva, že každé zníženie DPH má zmysel, pretože táto sadzba sa k cene potravín len doráta. Hoci nemožno očakávať, že rast cien by úplne „zamrzol“, no rástli by pomalšie, práve vďaka nižšej DPH.

Záplavy, mrazy a slabá úroda – aj počasie má svoj podiel na cenách potravín

Pri stanovení ceny v neposlednom rade rozhoduje aj počasie a potenciál úrody. Predseda SAMO upozorňuje, že napríklad možno očakávať zdraženie olivového oleja, nakoľko dva roky po sebe bola veľmi zlá úroda olív. „India ako top producent ryže zasa čelila záplavám, čo sa odrazí na produkcii a cene tejto plodiny. V minulom roku sa zlá úroda zeleniny v Španielsku zasa odrazila na vyšších cenách napríklad uhoriek. U nás počasie ovplyvňuje najmä úrodu ovocia, čo tlačí jeho cenu nahor – marhule ohrozujú jarné mrazy, nízka úroda bude v tomto roku aj pri jablkách. Ovocinári avizujú, že domáca produkcia nebude schopná pokryť dopyt a budeme odkázaní na dovoz.“ V živočíšnej výrobe zasa výkyvy cien viac ako inflácia ovplyvňujú choroby. Príkladom je africký mor ošípaných a vtáčia chrípka.

Protiinflančná garancia ako snaha o stabilizáciu situácie

V marci 2023, keď debata o drahých potravinách a vysokej inflácii bola na vzostupe, bola prijatá „Protiinflačná garancia“ na vybrané potraviny na obdobie troch mesiacov (niektoré reťazce naďalej túto iniciatívu využívajú). Cieľom tejto iniciatívy bolo udržať spotrebiteľské ceny základných potravín na prijateľnej výške a takýmto spôsobom zastaviť ich zvyšovanie. Nie všetci však protiinflančnú garanciu vnímali pozitívne, kritika išla zo strany politikov či Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá tento krok považovala len za marketing obchodníkov.

Ako uvádza M. Krajčovič, inšpirácia prišla z Francúzska, kde táto iniciatíva vznikla. „Išlo o upokojenie verejnosti, že aj v turbulentných časoch si budú niektoré potraviny držať svoju cenovú hladinu,“ vysvetľuje M. Krajčovič. Reťazce sa mohli rozhodnúť, či sa do iniciatívy zapoja a na ktoré potraviny si strop cien stanovia. „Išlo o uistenie ľudí, že robíme všetko preto, aby sme infláciu tlmili,“ dodáva predseda SAMO a dodáva, že ich cieľ sa podarilo splniť, čo potvrdili aj finančné výsledky zo septembra 2023.

Marže a nadštandardné zisky reťazcov – ryžujú obchodníci na ľuďoch?

Nielen v predvolebnej kampani, ale aj v spoločnosti, rezonuje názor, že obchodné reťazce na Slovensku okrádajú ľudí vysoko stanovenými maržami a tie sú považované za zásadný dôvod vysokých cien potravín. Tvrdenie však M. Krajčovič vyvracia: „Myslím si, že ide o jeden z najväčších hoaxov, ktoré sa v spoločnosti šíria. Predsedov politických strán sme informovali listom o našich finančných výsledkoch, ktoré ukázali, že v roku 2021 bol vážený zisk reťazcov v rámci siete Slovenskej aliancie moderného obchodu (Billa, Kaufland, Lidl, Tesco, Metro, Terno, DM) na úrovni 4,42 %. V roku 2022 klesol na 3,75 %.“

Zároveň vysvetľuje, že v rámci medzinárodného ponímania sa za zdravú a investične schopnú firmu považuje taká, ktorá má zisk na úrovni aspoň 3 %. „Ak by sme do priemeru zarátali aj obchodníkov mimo našej aliancie, dostaneme sa so ziskom pod túto hranicu.“ Podľa analýzy Národnej banky Slovenska z januára tohto roka dokonca vyplýva, že obchod má najnižšiu obchodnú maržu z celého potravinárskeho segmentu. „Nie je to len o obratoch a samotnom zisku, obchodníci čelia aj veľmi veľkým nákladom. V rámci Európy sa odhaduje, že obchod musí investovať 600 miliárd eur, aby zvládol prechod a transformáciu na udržateľnú ekonomiku. V porovnaní s inými sektormi, kde je úplne bežné, že zisk sa pohybuje na úrovni 10 – 30 %, obchodníci robia so skutočne nízkymi maržami.“ Odborník napokon dodáva, že v inflačnom roku 2022 reťazcom nákupné ceny od dodávateľov stúpli o 17,5 %, no predajné ceny narástli o 16,2 %. Robili teda škrty vo vlastnej sieti a že im neklesol zisk ešte viac je najmä vďaka úsporám. „Aby som bol objektívny, konali tak aj obchodníci v iných krajinách EÚ, napr. v Nemecku, Francúzsku či Česku.“

Prečítajte si tiež

Už menej sa hovorí o ziskoch potravinárov a poľnohospodárov, ktorým v minulom roku stúpli, a to viac ako o hodnotu inflácie. Odborník to však v prípade poľnohospodárov hodnotí ako objektívne navýšenie, nakoľko zakladali úrodu lacnejšie ako ju zbierali (medzi založením a zberom prejde rok, počas tohto obdobia vypukol konflikt na Ukrajine a vyvrcholila inflácia, čo vyhnalo ceny hore). Za rok 2023 možno očakávať, že bude situácia opačná (farmári zakladali pôdu draho, situácia sa ale v priebehu roka zlepšila a úrodu budú zbierať, keď ceny klesnú).

Aj keď sa cena toho istého výrobku od rovnakého výrobcu často v rôznych reťazcoch líši. Nie je to len o výške marže, ktorú si obchodník stanovil. V prvom rade si treba uvedomiť, že obchodníci výrobky nenakupujú vždy od rovnakého dodávateľa. Niekto kupuje za vyššiu, niekto za nižšiu cenu. Zároveň výsledné ohodnotenie produktu závisí aj od toho, koľko druhov danej potraviny obchod ponúka (napr. či ponúka dve značky masla, alebo sedem). „Ak totiž obchodník predáva len jeden druh masla, od dodávateľa pravdepodobne berie väčšie množstvá a má množstevnú zľavu. Navyše musí mať v cenotvorbe zohľadnené to, že predáva len jednu značku masla, ktorá zákazníka musí pritiahnuť a musí mu ju aj predať,“ vysvetľuje Krajčovič. Ak ale obchodník predáva sedem rôznych značiek masla, má priestor dať nulovú maržu napríklad na to najlacnejšie z nich (maržu potom môže dorátať na ostatných produktoch, ktoré predáva). Tým zaujme zákazníka a pritiahne ho do svojej predajne (navyše, práve maslo je jedným z produktov, na základe ktorých sa zákazník rozhoduje, ktorý obchod navštívi).

Nemenej podstatnú rolu hrajú akcie a zľavy, kedy je marža na produktoch takmer nulová. A napríklad mäso sa podľa Krajčoviča kupuje vyslovene podľa toho, čo je v zľave. „Ak je v akcii bravčové stehno, kúpi si zákazník stehno. Ak panenka, kupuje sa panenka. A keď krkovička, kupujú si zákazníci tú,“ uvádza a dodáva, že až 80 % celkového predaja tejto komodity tvoria akcie. Čo sa týka celkového sortimentu, v rámci akcie sa predá viac ako 50 % všetkých potravín – výrazná časť tovaru tak má takmer nulovú maržu. Tú si potom obchod dopočíta pri prémiovom tovare, čo môžu byť napríklad rôzne cukrovinky alebo iné delikatesy, ktoré nemusia byť každodenného charakteru.

Článok pokračuje pod reklamou

Zastropovanie marží – riešenie alebo katastrofa?

Poslanci ako jedno z riešení situácie s cenami potravín navrhujú zastropovanie marží, podobne ako bolo v Maďarsku. Lenže už tam sa takáto regulácia ukázala ako neefektívna, ba ešte viac škodlivá. „Súhlasím s hodnotením Inštitútu finančnej politiky, ktorý hovorí, že cenová regulácia a regulácia marží vedie k deformáciám, ktoré sa prejavujú nedostatkom regulovaných tovarov na trhu, znížením produkcie, poklesom investícií, rastom cien neregulovaných produktov, dlhodobým znižovaním konkurencieschopnosti domácich producentov a vytlačením malých producentov z trhu.“ Zastropovanie marží ďalej prinesie zdražovanie predajných akcií (nakoľko predajcovia teraz počas zliav mávajú minimálne marže, pri zastropovaní by ich museli navýšiť). Tým by sa skomplikoval život najmä ohrozeným skupinám ľudí, ktorí nakupujú práve v akcii, pretože drahšie, prémiové produkty si nemôžu dovoliť.

Ďalším dopadom by bolo nahradenie drahších slovenských produktov lacnejšími zahraničnými, čím by sa cena na pultoch nezmenila, no obchodníkom by automaticky stúpla a zároveň by dodržali regulovanú maržu. Tým by sa ohrozila domáca produkcia, ktorá je už teraz slabá.

Stanovenie pevnej prirážky pre obchodníkov by zároveň znamenalo zdraženie potravín aj v menších predajniach na vidieku. Je totiž potrebné si uvedomiť, že čím je menšia predajňa, tým má užší sortiment a náklady rozplýva na menšom množstve produktov. Preto sú dedinské potraviny vždy najdrahšie. Výsledkom zastropovania marží by tak bol odchod predajcov potravín z obcí a rozšírenie tzv. potravinových púští. Tento pojem označuje miesta, kde potravinové predajne zanikli a obyvatelia tak na nákup musia jazdiť niekoľko kilometrov do najbližšieho mesta. Politici v programoch avizujú riešiť aj túto problematiku (napr. HLAS a KDH), čo M. Krajčovič hodnotí pozitívne. Avšak, práve HLAS patrí medzi strany, ktoré sľubujú aj cenové stropy pre obchodné prirážky obchodných reťazcov, čím si vlastne odporujú. Podľa odborníka je v prvom rade dôležité riešiť príčiny, prečo tieto „potravinové púšte“ vznikajú a prečo sa obchodníkom neoplatí prevádzkovať obchody v niektorých lokalitách.

S reguláciou cien prichádza vo volebnom programe aj OĽANO. Tentokrát ale ide o návrh referencovania cien, čo znamená, že by sa ceny rovnakého výrobku od toho istého výrobcu porovnávali u nás a v krajinách EÚ. Cena napríklad masla istej značky by na Slovensku nesmela prekročiť priemer troch najnižších cien rovnakej značky masla spomedzi krajín únie. „Takéto rozhodnutie by znamenalo katastrofu pre celý maloobchod a pravdepodobné stiahnutie veľkého množstva výrobkov zo slovenského trhu,“ kritizuje inštitút INESS vo svojom hodnotení volebných programov zameraného na podnikateľské prostredie.

Je potrebné mať na pamäti, že marže niektorých produktov skrátka musia byť vyššie, a to aj z dôvodu rozličných nákladov jednotlivých prevádzok, napríklad dlhšie otváracie hodiny či prevádzka počas víkendu, kedy sú príplatky. Cenovky potravín sú ale počas celého týždňa rovnaké (vynímajúc akcie). Nie je preto vhodné porovnávať ceny potravín v dvoch rôznych reťazcoch, tobôž nie v reťazcoch na Slovensku a v zahraničí.

Prísnou reguláciou nad rámec EÚ si znižujeme šance na väčšiu konkurenciu

Ďalšou nepravdou, ktorá sa v súvislosti so zárobkom reťazcov šíri je, že v materských štátoch zarábajú menej ako u nás. M. Krajčovič uvádza, že nemôžeme porovnávať jeden reťazec na Slovensku a ten istý v inej krajine, pretože tam je iné prostredie, iný trh a iná konkurencia. Niekde sa mu darí viac, inde menej. „Niektoré reťazce, ktoré pôsobia na Slovensku, zarábajú percentuálne aj nominálne menej u nás ako v ich materskej krajine. Taktiež niektoré reťazce, ktoré majú úspech na Slovensku, neuspeli inde a naopak, obchodné prevádzky ako Carrefour alebo Delvita z našej krajiny odišli, pretože im nevyhovovalo nastavenie nášho podnikateľského prostredia. Slováci nadávajú na Brusel, ale ak si vezmeme niektoré regulačné zákony, EÚ nám ich neprikazuje, my si vytvárame tie pravidlá. Ak by sme využívali všetko, čo Brusel ponúka, myslím si, že by aj naši potravinári a poľnohospodári boli oveľa konkurencieschopnejší na spoločnom európskom trhu.“

EÚ stanovuje 8 neprimeraných podmienok, v našej legislatíve ich je vyše 40

Ako príklad odborník uvádza zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. „Európske pravidlá hovoria o ôsmich neprimeraných podmienkach. Na Slovensku ich máme v legislatíve viac ako 40.“ K tomu sa pridáva oblasť stavebníctva, v ktorej máme pomalšie povoľovacie procesy ako napr. v Poľsku či Česku, a tiež vysokú administratívu a byrokraciu. Aj to sú podľa predsedu SAMO dôvody, prečo je u nás konkurencia v obchodných reťazcoch menšia ako v niektorých iných krajinách.

Zvýšenie konkurencie štátnym supermarketom – realita môže byť iná ako očakávania

V predvolebných diskusiách aj programoch politici (konkrétne strana Sme rodina) prišli s návrhom zriadiť tzv. štátny supermarket s cieľom zvýšiť konkurenciu na trhu a predávať viac „štátnych potravín“. V programe hnutie uvádza, že iba takýmto spôsobom dokážeme konkurovať tlaku dovážaných potravín, ktoré svojimi cenami likvidujú našich poľnohospodárov, potravinárov a prakticky celý náš vidiek. „Jediným riešením, ako zabezpečiť primerané a férové ceny potravín, je vstup štátu do sektora produkcie, spracovania a predaja potravín,“ argumentuje Sme rodina.

Štátna podpora produkcie by podľa M. Krajčoviča mohla mať zmysel, ak by išlo o vytvorenie potravinárskych parkov na existujúcich družstvách, ktoré majú platnú EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn. redakcie), kde nie sú potrebné ďalšie povoľovacie procesy a môže tam okamžite začať poľnohospodárska alebo potravinárska výroba. „Každá výroba, ktorá bude na Slovensku, je pre našu krajinu benefitom. Naším najväčším problémom totiž je, že vyrábame málo a draho. Potrebujeme zlacniť a zväčšiť výrobu, aby sme boli konkurencieschopnejší, čo v konečnom dôsledku prinesie lacnejšie slovenské potraviny,“ uvádza Krajčovič. No v samotnom predaji prostredníctvom štátnych predajní väčší zmysel nevidí. Jednak by štátny supermarket mohol narušiť trh s potravinami a oblasť maloobchodu, v druhom rade by však v súčasnom nastavení pravdepodobne skrachoval a opäť by šlo by len o „vyhodenie miliónov eur von oknom“.

„To, čo sa mne viac pozdáva, je nechať to na trh a inšpiráciu možno hľadať v zahraničí. Napr. hybridné obchody, ktoré dokážu fungovať výrazne lacnejšie. Princíp spočíva v tom, že zákazník si prostredníctvom kartičky s vernostným programom obchod otvorí, nakúpi cez aplikáciu, zaplatí a odíde. Obchod sa zatvorí a zamkne. Zamestnanec je potrebný len na pár hodín na doloženie tovaru.“ Šetrí sa tak na mzdových nákladoch, ale aj energiách, keďže napríklad nemusí svietiť obchod celý deň. Toto sa už napríklad využíva aj v susednej Českej republike.

Potravinová sebestačnosť na Slovensku

Hoci niektorí snívajú o absolútnej sebestačnosti Slovenska v potravinovej produkcii, treba si úprimne povedať, že to nie je reálne. Zároveň sa počas pandémie Covid-19 ukázalo, že túto tému netreba preceňovať. Zákazníci sa báli, že keď sa zavrú hranice, nastane potravinová kríza. Avšak, aj vďaka tomu, že sme súčasťou EÚ, sme pandémiu po tejto stránke zvládli. „Nikto nezavrel hranice pre logistiku a výrobu, európsky jednotný trh mal najväčšiu skúšku a dokázal, že je životaschopný a vie fungovať. Vďaka tomu sme mali dostatok všetkých potravín (s výnimkou napríklad droždia, kde stúpla celoeurópska spotreba a výrobcovia, ktorých je málo, nedokázali pokryť taký dopyt),“ vysvetľuje Krajčovič a dodáva: „Podľa mňa je veľmi zlé, že rozmýšľame v štýle sebestačnosti a nie konkurencieschopnosti.“

Ako hodnotí odborník, hoci lacnú poľnohospodársku produkciu, v ktorej sme konkurencieschopní, vyvážame, tú potravinársku s vysokou pridanou hodnou musíme dovážať (najčastejšie pritom nie z Nemecka, Rakúska či Veľkej Británie, ale práve z Českej republiky, nakoľko Česko má vysoko kvalitné produkty, veľkú produkciu a vedia umiestňovať aj na zahraničné trhy). „Slovensko nemalo potravinárstvo dlhodobo ako prioritu, maximálne verbálnu alebo regulačnú,“ odôvodňuje predseda SAMO.

Na pultoch v obchodoch tvorí sortiment približne 40 % slovenských výrobkov. Čo sa týka samotného predaja, zákazníci o slovenské výrobky záujem majú – tvoria v niektorých sieťach viac ako 50 % všetkých predaných potravín.

Pokiaľ hovoríme o nákupnej cene domácich a zahraničných potravín, v priemere ide o rozdiel 15 až 20 %, avšak záleží od konkrétnej kategórie. „Pri bravčovom mäse je rozdiel aj o 30 %,“ uvádza odborník. Jedným z ovplyvňujúcich faktorov sú aj investície – čím nákladnejšia na produkciu je potravina, o to vyšší cenový rozdiel je. „Slovensko má obrovský investičný dlh v potravinárstve, zhruba miliardu eur. To znamená, že naši potravinári robia na starších a energeticky náročnejších strojoch. Je tam nižšia miera automatizácie, kvôli čomu potrebujú viac pracovníkov na výrobu toho istého výrobku ako v zahraničí.“ Ak ide napríklad o mlieko, tam nie je rozptyl až tak veľký. Pokiaľ už ale hovoríme o syroch, cenový rozdiel výrazne rastie a pri mliečnych dezertoch nie sme vôbec konkurencieschopní. V tejto oblasti nás poľahky prevalcuje Česká republika.

Ďalším faktorom, ktorý predražuje naše výrobky oproti zahraničným je cena práce. Od júna 2023 sa rozmrazili príplatky za prácu v noci a vo sviatok, čiže sa opäť naviazali na výšku minimálnej mzdy. To situácii zrovna nepomohlo a opatrenie zapríčinilo skokový nárast nákladov všetkým podnikateľom, o to viac v potravinárstve a poľnohospodárstve, kde sa pracuje cez víkendy či v noci veľmi často. „Nedeľná mzda brigádnika bez akejkoľvek kvalifikácie je dvakrát vyššia ako mzda učiteľa v základnej platovej triede,“ uvádza Krajčovič. Rozmrazenie príplatkov má dopad najmä na pekárske výrobky, pretože 80 % práce pekára spadá do príplatkového času. „Bežne sa pečivo pečie v noci. Ak ide navyše o víkend a sviatok, príplatky sa sčítavajú a náklady sú násobne vyššie, čo sa potom, prirodzene, premieta do cien produktu.“

Pozitívnejším opatrením bolo minuloročné zrušenie drakonických pokút (zavedených za ministra Jahnátka) za tovar po dátume minimálnej trvanlivosti. „Miliónové pokuty boli skôr šikanou zo strany štátu a niektorých politických predstaviteľov. Bolo to len populistické riešenie, ktorým vtedajšia vláda zakrývala skutočné problémy.“ Hoci sa kritici pred zrušením tejto regulácie obávali zhoršenia kvality výrobkov, podľa Krajčoviča k ničomu takému nedošlo. Výrobok je krátko po uplynutí minimálnej trvanlivosti stále jedlý a dnes ho možno darovať, čím sa predchádza aj plytvaniu potravinami. O kvalite výrobkov však politici neprestali hovoriť, no možno nie úplne z potrebného konca.

Potravinový semafor – je skutočne nevyhnutné ho zaviesť?

Potravinový semafor bol v istej podobe schválený ešte v roku 2021. V predvolebnej kampani strana SaS navrhla zrušiť register potravín pre potravinový semafor, pretože podľa SaS, každá zbytočná byrokracia zvyšuje náklady, teda aj ceny produktov. Naopak KDH považuje zavedenie potravinového semaforu hneď po voľbách za neodkladnú prioritu. „Pozorne sledujeme obštrukcie štátnych úradníkov na MPaRV SR pri zavedení normy pre zloženie a deklarovanie potravinových výrobkov a budeme poža-dovať vyvodenie zodpovednosti,“ uvádza sa v ich programe.

M. Krajčovič k tejto téme uvádza, že to, či sú potraviny zdraviu prospešné, možno len ťažko určiť, na to by bolo potrebné robiť DNA testy každej potraviny, aby sme zistili presné podiely všetkého, čo v potravine je a odkiaľ to pochádza. Potravinový semafor by sa navyše zásadne odrazil napríklad aj v nákladoch na zmenu obalov. „Akýkoľvek potravinový semafor výrobu skomplikuje a zvýši administratívne či finančné zaťaženie výrobcov. Zákazníkovi pritom v konečnom dôsledku neprinesie nič,“ dodáva.

Odborník zároveň uvádza, že oveľa efektívnejším riešením, ako zákazníka spoľahlivo informovať o zložení potravín, je nový 2D kód podobný tomu klasickému EAN kódu, ktorý sa postupne bude implementovať na všetky výrobky v celej Európe. Rozdielom však je, že výrobca do kódu načíta všetky potrebné informácie o výrobku bez toho, aby producentov zaťažil ďalšími nákladmi. Zákazník si bude môcť pomocou smartfónu pozrieť napríklad o párkoch, odkiaľ pochádza mäso, z ktorých sú vyrobené, bude tam dátum spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, alergény a podobne. Taktiež bude kód spárovaný s kasou a pri uplynutí minimálnej trvanlivosti tento výrobok cez pokladňu jednoducho neprejde. Tým sa predíde aj komplikáciám, kvôli ktorým boli pôvodne schválené vysoké sankcie pre predajcov. „Zároveň si treba uvedomiť, že takú reguláciu, akou je potravinový semafor, vieme ako povinnosť stanoviť len slovenským producentom, keďže nejde o legislatívu na úrovni EÚ. Všetky dovážané potraviny by teda na obale neobsahovali potrebné informácie a celá záťaž by pripadla opäť len na slovenských výrobcov. Vhodnejšie je sledovať a riadiť sa jednotnými európskymi pravidlami,“ uzatvára Krajčovič.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Libuša Removčíková
Libuša Removčíková

Písanie a žurnalistika ma vždy zaujímali, preto som študovala na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Téma podnikania a ekonomiky je mi taktiež blízka, preto som študovala na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. A baví ma aj marketingová komunikácia. Čo môže byť lepšie ako skĺbiť toto všetko dokopy?


Informačné povinnosti e-shopu

Čo musí obsahovať webová stránka online obchodu a na aké informácie nezabudnúť v prípade obchodných podmienok či reklamačného poriadku?

Nákup cez platformu Alibaba: na čo si dať pozor?

Ako rozoznať podvodníkov, prečo neplatiť na súkromné účty a čo si od dodávateľa pýtať? Tipy, ako neprísť o peniaze a ako sa vyhnúť problémom s dodaním tovaru.

Koľko reťazce zarobili na inflácii? Čísla neodzrkadľujú tvrdenia politikov

Ako obchodné reťazce pretavili infláciu do svojich tržieb či marží? Ktoré spoločnosti zarobili najviac a čo je príčinou rozdielu v ziskových maržiach reťazcov na českom a slovenskom trhu?

Alibaba vs Aliexpress: rozdiely a využitie v podnikaní

Aké sú rozdiely medzi platformami Alibaba a Aliexpress, ktorá stránka je vhodnejšia, ak chce firma nakupovať tovar z Číny a na čo si dať pozor?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky