Obmedzenie odpočtu DPH na autá, vyššie odvody, zmeny v PN-kách či vyššia DPH niektorých potravín a čiastočné zrušenie zákazu predaja počas sviatkov – čo čaká (nielen) podnikateľov v roku 2026?
Parlament v stredu 24. septembra 2025 finálne schválil tretí balík opatrení na konsolidáciu verejných financií. Pozmeňujúcim návrhom sa ale vládou predložené znenie zákona nevyhlo. Čo sa napokon mení v oblasti daní a odvodov, ako sa menia sadzby DPH pri potravinách, ktoré sviatky už nebudú dňom pracovného pokoja a ako sa mení zákaz predaja počas sviatočných dní? Viacero noviniek čaká oblasť práceneschopnosti a rátať treba aj s povinnými bezhotovostnými platbami. Prehľad najzásadnejších schválených opatrení pre podnikateľské prostredie od roku 2026 prinášame v článku.
Novinky v daniach a odvodoch od roku 2026
Nová sadzba minimálnej dane z príjmov právnických osôb od 1.1.2026
Od nového roka sa zavádza nové pásmo minimálnej dane z príjmov (daňová licencia) právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu (daňovej straty). Zmena sa dotkne firiem so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur. Namiesto 3 840 eur bude nová suma vo výške 11 520 eur.
Od roku 2026 tak budú platiť nasledovné výšky minimálnej dane pre firmy v závislosti od ich ročného obratu:
| Výška obratu | Minimálna daň |
|---|---|
| Do 50 000 eur | 340 eur |
| 50 000 – 250 000 eur | 960 eur |
| 250 000 – 500 000 eur | 1 920 eur |
| 500 000 – 5 000 000 eur | 3 840 eur |
| Viac ako 5 000 000 eur | 11 520 eur |
Zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzickej osoby - zavedenie tretej a štvrtej sadzby dane
Zavádzajú sa ďalšie pásma progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb, a to vo výške 30 a 35 %. Tieto sadzby sa budú vzťahovať na základ dane vyšší ako 60 000 eur, resp. 75 000 eur. V praxi tak budú štyri sadzby, a to nasledovne:
| Výška základu dane | Sadzba DPFO |
|---|---|
| Do 44 000 eur | 19 % |
| 44 000 – 59 999 eur | 25 % |
| 60 000 – 74 999 eur | 30 % |
| Nad 75 000 eur | 35 % |
Zároveň sa zvýši osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti niektorých ústavných činiteľov (napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda Národného kontrolného úradu) z 5 % na 10 %.
Dochádza taktiež k úprave vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka v závislosti od dosiahnutého základu dane. Prvýkrát sa tieto zmeny uplatnia za zdaňovacie obdobie 2026. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ešte tohtoročné pravidlá.
Vyšší vymeriavací základ pre SZČO
Od nového roka bude pre živnostníkov a SZČO stanovený vyšší vymeriavací základ na výpočet minimálnych odvodov do Sociálnej poisťovne, a to 60 % (nie 50 %) z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Po novom sa tak sociálne odvody v roku 2026 týmto osobám zvýšia na sumu 303,11 eura (pôvodne, ak by zostal zachovaný 50 % vymeriavací základ, by platili 252,59 eura).
Vyšší zdravotný odvod zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa
Viac sa bude platiť aj do zdravotnej poisťovne. Tentokrát sa zmena dotkne živnostníkov aj zamestnancov a samoplatiteľov. Sadzba odvodu pre fyzické osoby sa totiž zvyšuje o 1 percentuálny bod, pre zdravotne postihnuté osoby je to navýšenie o 0,5 percentuálneho bodu.
Zvýšenie sadzby pre zamestnanca a zamestnávateľa, SZČO a samoplatiteľa z 14 % na 15 % už bolo v minulosti zavedené, a to s účinnosťou do konca roka 2027. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, sadzba pre zamestnávateľa sa po tomto období zníži o 1 % na pôvodnú úroveň (spred roka 2024), no zároveň aj po tomto období ostane v platnosti zvýšená sadzba poistného pre zamestnanca.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame jednotlivé sadzby v tabuľkách:
| Sadzby odvodu na verejné zdravotné poistenie pre fyzické osoby bez zdravotného postihnutia | |||
|---|---|---|---|
| Platiteľ poistného | Sadzba do 31.12.2025 | Sadzba od 1.1.2026 do 31.12.2027 | Sadzba od 1.1.2028 |
| Zamestnanec | 4 % | 5 % | 5 % |
| Zamestnávateľ | 11 % | 11 % | 10 % |
| SZČO | 15 % | 16 % | 15 % |
| Samoplatiteľ | 15 % | 16 % | 15 % |
| Sadzby odvodu na verejné zdravotné poistenie pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím | |||
|---|---|---|---|
| Platiteľ poistného | Sadzba do 31.12.2025 | Sadzba od 1.1.2026 do 31.12.2027 | Sadzba od 1.1.2028 |
| Zamestnanec | 2 % | 2,5 % | 2,5 % |
| Zamestnávateľ | 5,5 % | 5,5 % | 5 % |
| SZČO | 7,5 % | 8 % | 7,5 % |
| Samoplatiteľ | 7,5 % | 8 % | 7,5 % |
Možnosť zvýšiť sadzbu stravného pre niektoré situácie
Súčasťou konsolidačného balíčka je možnosť operatívne opatrením Ministerstva financií SR ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré krajiny. Pôjde o situácie, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov. Dôvodom je, že k plošnému zvýšeniu základných sadzieb stravného nie je možné pristúpiť z dôvodu potreby konsolidácie. „Opatrenie sa bude môcť použiť len v prípade tých odvetví, pri ktorých by mohol hroziť kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Zrušenie výnimky z platenia sociálnych odvodov z príjmu počas PN, materskej či ošetrovného
Ak má zamestnanec v období konkrétnej situácie (napr. PN-ka trvajúca menej ako 52 týždňov, poberanie materského a podobne) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období, teda dostane odmenu, bude z nej platiť poistné na sociálne poistenie. Doposiaľ šlo o výnimku, na ktorú sa odvod nevzťahoval.
Skrátenie odvodových prázdnin SZČO a povinné "nižšie" sociálne odvody pre všetky SZČO
Zásadná novinka, ktorá mnohých môže od podnikania na živnosť aj odradiť, je skrátenie odvodových prázdnin. Zatiaľ čo doposiaľ platilo, že noví živnostníci neboli od začatia podnikania povinne poistení a vznik tejto povinnosti sa im posudzoval až po podaní prvého daňového priznania, od roku 2026 im vznikne povinnosť platiť si sociálne poistenie už od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie, a to najmenej 131,34 eura mesačne (v roku 2026). „Toto pravidlo sa nepoužije v prípade, ak nové oprávnenie na podnikanie vzniklo do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Takáto SZČO bude poistená od prvého dňa vzniku oprávnenia,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Novela zákona teda zavádza novú výšku povinných odvodov z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Tá sa bude týkať nielen začínajúcich SZČO po skončení skrátených odvodových prázdnin, ale aj existujúcich SZČO, ktoré doteraz neboli povinne sociálne poistené, pretože ich príjmy podľa daňového priznania nepresiahli hranicu určenú v zákone (pre rok 2025 ide o sumu 9 144 eur). Ide predovšetkým o živnostníkov, ktorí si privyrábajú popri zamestnaní, popri dôchodku či na materskej. Od 1.7.2026 budú tieto osoby platiť do Sociálnej poisťovne 131,34 eura mesačne.
Zmeny v PN-kách od roku 2026
Zamestnávatelia sa musia pripraviť na vyššie výdavky, nebudú totiž svojim zamestnancom platiť len 10 dní práceneschopnosti ako to bolo doposiaľ. Na ich „pleciach“ bude táto povinnosť až počas 14 dní PN-ky pracovníka. Až od 15. dňa začne dávku vyplácať Sociálna poisťovňa. Účinnosť tohto opatrenia je stanovená na 1.4.2026.
Taktiež sa zavádza novinka, že ak bude dočasná pracovná neschopnosť ukončená posudkovým lekárom, ošetrujúci lekár môže rozhodnúť o vzniku PN tej istej osoby počas siedmich pracovných dní po ukončení PN, len so súhlasom posudkového lekára. Ak sa nevyjadrí do troch pracovných dní, platí, že súhlas udelil. „Podľa zistení aplikačnej praxe, ošetrujúci lekári môžu obchádzať inštitút ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti posudkovým lekárom tak, že v krátkom časovom odstupe uznajú novú dočasnú pracovnú neschopnosť toho istého poistenca. V prípade takto uznanej práceneschopnosti hneď nasledujúci kalendárny deň po ukončení predchádzajúcej, sa táto považuje dokonca za pokračovanie predchádzajúcej. Podmienenie súhlasu posudkového lekára s novo uznanou dočasnou práceneschopnosťou napomôže takéto prípady eliminovať,“ uvádza sa odôvodnenie v Spoločnej správe výborov NRSR.
Zrušenie troch dní pracovného pokoja
Okolo zrušenia sviatkov sa viedli od predstavenia návrhu tretieho konsolidačného balíka veľké diskusie. Vášeň vyvolalo najmä dočasné zrušenie sviatku Troch kráľov, resp. pravoslávnych Vianoc. Napokon bol schválený pozmeňovací návrh, ktorým sa v budúcom roku ako deň pracovného pokoja ruší 15. september (Sedembolestná Panna Mária) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom), definitívne zrušený bude aj 17. november, a to s účinnosťou už v tomto roku. To znamená, že už ani v roku 2025 nebude „voľno“ počas Dňa boja za slobodu a demokraciu.
Zrušenie zákazu maloobchodného predaja počas niektorých sviatkov
Ďalšou novinkou, ktorá v pôvodnom návrhu zákona nebola zahrnutá, je zníženie počtu dní, na ktoré sa vzťahuje zákaz maloobchodného predaja. Cieľom je podľa správy výborov zabránenie utlmeniu hospodárskeho rastu aj s ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe. „V záujme ochrany zamestnancov a v súlade s tradíciami Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať niektoré dni, počas ktorých nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác,“ uvádza sa v legislatívnom materiáli.
Naďalej tak bude zákaz maloobchodného predaja platiť pre nasledovné dni:
- 1. január,
- Veľký piatok,
- Veľkonočná nedeľa,
- 24. december po 12. hodine,
- 25. december a
- 26. december.
V ostatné sviatočné dni budú môcť byť obchody a ďalšie prevádzky, na ktoré sa zákaz vzťahuje, otvorené.
Sčasti sa tak vraciame do právneho stavu spred roku 2017, kedy bola schválená novela Zákonníka práce, v rámci ktorej sa zakázal maloobchodný predaj počas sviatkov. Dovtedy platil zákaz pre 4 sviatky - 1. január, Veľkonočná nedeľu, 24. december po 12. hodine a 25. december. Po aktuálnych zmenách to bude 6 dní - rovnaké ako do roku 2017 plus Veľký piatok a 26. december.
Obmedzenie odpočtu DPH na autá
Zásadná zmena čaká podnikateľov a firmy, ktoré si po 1. 1. 2026 obstarajú nové vozidlo. Ak bude využívané okrem podnikateľských taktiež na súkromné účely, či už samotným podnikateľom, alebo zamestnancami, nebudú si môcť odpočítať 100 % DPH ako doposiaľ, ale len 50 %. Týka sa to aj nákladov na prevádzku, údržbu, servis, palivá, opravy a podobne.
Firmy musia navyše počítať novou byrokraciou. Podrobnejšie sa tejto téme venujeme v článku Obmedzenie odpočtu DPH na autá od 1.1.2026.
Vyššia DPH pre potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli
Hoci vláda sľubovala, že DPH na potraviny sa nebude zvyšovať, napokon predsa len porastie. Od 1.1.2026 budú vyňaté zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane. Pôjde o potraviny so zvýšeným obsahom soli a cukru (pričom samotné suroviny soľ a cukor budú mať zachovanú pôvodnú výšku DPH). Aj v tejto oblasti ale došlo k dodatočným úpravám.
Podľa dôvodovej správy má ísť o rôzne typy sladkostí, cukroviniek, koláčov, zmrzliny, džemov či slaných pochutín. Podľa správy výborov sa 23 % DPH bude vzťahovať aj na pekárenské výrobky typu muffiny, praclíky či slané koláče.
Naopak, zmena sa nebude týkať podobných výrobkov, ak ide o dietetické potraviny podľa osobitného predpisu a ktoré budú zverejnené v zozname dietetických potravín zverejňovanom ministerstvom zdravotníctva. A to po novom aj v prípade minerálnych vôd a nealkoholických nápojov, ktoré patria medzi dietetické potraviny – budú mať zníženú sadzbu dane 19 %. Rovnako sa do 19 % sadzby zaradia mliečne, rastlinné a jogurtové nápoje, ak neobsahujú kávu, čaj alebo ich náhrady, a to aj v prípade, že nie sú dietetickou potravinou. A do tejto skupiny budú od nového roka patriť aj nealkoholické nápoje, ktoré síce nie sú dietetickou potravinou, ale zároveň neobsahujú pridaný cukor, zložku či sladidlá a neobsahujú kávu, čaj ani ich náhrady.
Podľa odborníkov sú sadzby DPH na Slovensku už dlhodobo zmätočné. Je preto možné predpokladať, že ďalšie zvyšovanie a znižovanie sadzieb na niektoré druhy potravín do systému poriadok neprinesie.
Vyššia daň z poistenia majetku od 1.1.2026
Od nového roka sa zvýši sadzba dane z neživotného poistenia, vrátane osobitného odvodu z PZP z 8 % na 10 %. Táto zmena zvýši náklady aj podnikateľom a v dôvodovej správe sa ráta s administratívnymi nákladmi pre poisťovne, ktoré budú musieť zmeniť informačné systémy, prekalkulovať ceny poistných produktov či upraviť poistné zmluvy.
Povinné prijímanie bezhotovostných platieb od 1.3.2026
V rámci návrhu konsolidačného balíka bol prezentovaný aj nápad zaviesť povinné prijímanie bezhotovostných platieb. Ak nie terminálom či iným prostriedkom, tak cez QR kód. Uvedený návrh však nie je súčasťou zákona o konsolidácii verejných financií. V stredu 24.9.2025 bol vládou schválený v rámci zákona o evidencii tržieb. Táto povinnosť je vládou dlhodobo prezentovaná ako spôsob predchádzania daňovým podvodom a od tohto opatrenia si tak sľubuje vyšší výber na daniach. Zatiaľ je stanovený termín účinnosti pre túto povinnosť najskôr 1.3.2026.
