Odovzdanie živnosti nástupníkom a pokračovanie v nej po smrti zakladateľa

Ako môže živnostník odovzdať svoje podnikanie nástupníkom počas svojho života a ako je možné pokračovať v živnosti po smrti zakladateľa?

V posledných rokoch je čoraz aktuálnejšia otázka nástupníctva v rodinných firmách. Generácia podnikateľov, ktorí začali podnikať po Nežnej revolúcii postupne odovdáva svoje firmy deťom a otázky týkajúce sa generačnej výmeny sa nevyhýbajú ani rodinným živnostiam. S prevzatím rodinnej živnosti nástupníkmi sa však spája viacero právnych a daňových otázok.

Ako odovzdať živnosť nástupníkom podnikateľa

Odovzdanie podnikania fyzickej osoby – podnikateľa (napr. živnostníka) jeho nástupcom sa môže udiať:

• počas života živnostníka,
• po smrti živnostníka.

Odovzdanie živnosti počas života podnikateľa nástupníkom nie je v slovenskej právnej úprave riešené a podnikatelia musia pri tom použiť nepriame spôsoby. Naopak, pokračovanie v živnosti po smrti podnikateľa už upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o živnostenskom podnikaní“).

Odovzdanie živnosti nástupníkom počas života podnikateľa

Slovenská legislatíva neupravuje priamo spôsob toho, ako môže fyzická osoba – podnikateľ odovzdať svoje podnikanie svojmu nástupcovi, napríklad otec synovi a podobne. Podľa zákona o živnostenskom podnikaní totiž živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Preto musia živnostníci odovzdávajúci svoje podnikanie svojmu nástupníkovi postupovať pri tom podobne, ako keby išlo o akúkoľvek cudziu osobu.

Odovzdanie podniku živnostníka jeho nástupcom sa môže realizovať:

1. predajom podniku živnostníka jeho nástupcovi,
2. vkladom podniku živnostníka do obchodnej spoločnosti nástupcu.

Predaj podniku živnostníka jeho nástupcovi

Jednou z možností, ako je možné odovzdať podnik živnostníka jeho nástupcom, je predať mu ho. V takomto prípade živnostník a jeho nástupca uzatvoria zmluvu o predaji podniku upravenú v § 476 až 488 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Na základe zmluvy o predaji podniku prejde zo živnostníka na ním určeného nástupcu vlastnícke právo k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku fyzickej osoby – podnikateľa. Takisto na nástupcu prejdú aj práva a povinnosti vyplývajúce z prípadných pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom. S obchodnými partnermi nie je potrebné uzatvárať nové zmluvy, pretože práva a povinnosti z nich vyplývajúce tiež prechádzajú na nástupcu. Pokiaľ ide o prípadné zákazky živnostníka uskutočňované na základe verejného obstarávania, z dôvodu predaja podniku pôvodného dodávateľa dôjsť môže, avšak nebude také jednoduché. Zadávateľ zákazky by mohol pristúpiť k zmene dodávateľa v tom prípade, ak by iný hospodársky subjekt bol nástupcom pôvodného dodávateľa z dôvodu jeho reorganizácie, vrátane zlúčenia a splynutia alebo úpadku. Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) však na to, aby v prípade takejto zmeny dodávateľa nemuselo dôjsť k vyhláseniu nového verejného obstarávania, teda stačilo uzatvoriť len dodatok k už existujúcej zmluve, vyžaduje splnenie predpokladov bližšie definovaných v ust. § 18 ods. 1 písm. d), t. j. aby:

1. v pôvodnej zmluve boli jasne definované podmienky jej úpravy, pričom tieto podmienky nesmú meniť charakter zmluvy,
2. zmenou dodávateľa nedošlo k podstatnej zmene zmluvy a
3. cieľom takejto zmeny nebolo vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Právny nástupca musí vždy spĺňať podmienky pôvodnej súťaže, ktorej výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy, do ktorej po živnostníkovi vstupuje. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov je založené vždy na konkrétnom prípade, preto ani tu nie je vylúčené, že sa nástupca bude musieť zúčastniť nového verejného obstarávania, ak bude chcieť v plnení zákazky ďalej pokračovať.

Jedným z riešení odovzdania podniku živnostníka je predaj podniku nástupníkovi.

V prípade predaja podniku nástupníkovi je však nevyhnutné to, aby nástupník už bol fyzickou osobou – podnikateľom a teda disponoval vlastným osvedčením o živnostenskom oprávnení. Rozsah získaných predmetov podnikania by mal zodpovedať minimálne tým predmetom podnikania, aké mal v živnostenskom registri zapísané odovzdávajúci živnostník. Pokiaľ ide o obchodné meno, tak nástupník môže po uskutočnení kúpy podniku od živnostníka používať jeho pôvodné obchodné meno iba vtedy, ak to umožňuje zmluva o predaji podniku. Obchodné meno potom musí obsahovať dodatok označujúci nástupníctvo v podnikaní.

Z hľadiska dane z príjmov je predaj podniku medzi živnostníkom a jeho nástupcom značne komplikovanou záležitosťou, ak sú živnostník a nástupca blízkymi osobami (napríklad otec a syn). Na transakcie medzi blízkymi osobami sa totižto vzťahuje transferové oceňovanie, podľa ktorého je potrebné, aby sa podnik živnostníka v takomto prípade predal za trhovú cenu, čo výrazne zvýši základ dane z príjmov odovzdávajúceho živnostníka.

Ak by sa použila symbolická cena za predaj podniku, tak na konečnom výsledku to z hľadiska dane z príjmov nebude meniť nič, pretože v takom prípade bude potrebné, aby odovzdávajúci živnostník zvýšil svoj základ dane o takú sumu, aby tento príjem zodpovedal trhovej cene za predaj jeho podniku. Menšia bude jedine odplata, ktorú bude musieť nástupník zaplatiť odovzdávajúcemu živnostníkovi. Tieto pravidlá týkajúce sa úpravy základu dane z príjmov obdobne platia aj v prípade, ak by došlo k darovaniu podniku.

Ak bol živnostník platiteľom DPH a jeho nástupca by nebol platiteľom DPH, tak nástupca sa kúpou podniku platiteľa DPH stáva tiež platiteľom DPH. Zo všetkých faktúr vystavených na živnostníka s dňom dodania tovaru alebo služby pred nadobudnutím účinnosti predaja podniku si môže uplatniť odpočítanie DPH len živnostník. V súvislosti tovarmi alebo službami živnostníka nemusí nástupca vykonávať žiadne úpravy odpočítania DPH.

Vklad podniku živnostníka do obchodnej spoločnosti nástupcu

V prípade, že nástupca chce pokračovať v podnikaní fyzickej osoby – podnikateľa, avšak nie ako fyzická osoba, ale ako právnická osoba, pripadá do úvahy vklad podniku živnostníka do obchodnej spoločnosti nástupcu. Vklad podniku fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti je v skutočnosti nepeňažným vkladom. Jeho hodnota sa musí určiť znaleckým posudkom. Vkladom podniku fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti nástupníka sa živnostník stáva spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti a preto bude potrebné upraviť aj spoločenskú zmluvu tejto obchodnej spoločnosti a zapísať všetky s tým spojené skutočnosti do obchodného registra. Na obchodnú spoločnosť vkladom podniku živnostníka do jej základného imania prechádzajú na ňu aj práva a povinnosti vo vzťahu k obchodným partnerom a zamestnancom.

Zákazky živnostníka uskutočňované na základe verejného obstarávania už nemôže plniť obchodná spoločnosť. Tá sa na tento účel musí zúčastniť nového verejného obstarávania.Splnenie zákonných predpokladov vyžadovaných pre zmenu zmluvy bez nutnosti vyhlásenia nového verejného obstarávania resp. povinnosti vyhlásiť pri zmene zmluvy nové verejné obstarávanie je však povinný sledovať zadávateľ zákazky. Ten by mal o svojich postupoch s dodávateľom komunikovať.

Konečným cieľom je však to, aby podnik živnostníka prešiel do rúk jeho nástupcu, čo vkladom podniku živnostníka do obchodnej spoločnosti nástupcu ešte nie je celkom docielené. Preto je potrebné pristúpiť k druhému kroku. Ním bude prevedenie obchodného podielu živnostníka v príslušnej obchodnej spoločnosti na nástupcu. Zjednodušene povedané, odovzdávajúci živnostník v obchodnej spoločnosti skončí a jeho obchodný podiel vrátane pôvodného vkladu v podobe podniku sa stane majetkom jeho nástupcu (nepriamo cez vlastníctvo spoločnosti).

Ak sa na základe zmluvy o prevode obchodného podielu prevádza obchodný podiel medzi blízkymi fyzickými osobami (napríklad otec a syn), tak na takúto transakciu sa nevzťahujú pravidlá transferového oceňovania. Dôvodom je, že ide o iný druh príjmu, na ktorý sa transferové oceňovanie nevzťahuje. Preto je možné, aby si predávajúci (pôvodne živnostník) a kupujúci (pôvodne nástupca) dohodli cenu za prevod obchodného podielu v ľubovoľnej výške bez potreby vykonávať potom akékoľvek úpravy základu dane z príjmov. Je však potrebné povedať, že pre predávajúceho bude príjem z predaja obchodného podielu predmetom dane z príjmov, avšak bude si môcť k nemu uplatniť výdavok vo výške vkladu do základného imania. Určenie ceny za prevod obchodného podielu bude potom mať vplyv aj na to, koľko bude musieť kupujúci za nadobudnutie obchodného podielu zaplatiť.

V súvislosti s DPH platí obdobný postup ako pri predaji podniku. Ako bol živnostník platiteľom DPH a obchodná spoločnosť, ktorá nadobúda jeho podnik ako nepeňažný vklad do svojho základného imania, nie je platiteľom DPH, tak sa týmto stane platiteľom DPH. Uplatniť odpočítanie DPH z faktúr vystavených na živnostníka s dňom dodania tovaru alebo služby pred nadobudnutím účinnosti vkladu podniku si môže len živnostník. V súvislosti tovarmi alebo službami živnostníka nemusí obchodná spoločnosť vykonávať žiadne úpravy odpočítania DPH.

Pokračovanie v živnosti dedičmi po smrti živnostníka

Pokračovanie v živnosti po smrti živnostníka môžeme rozdeliť na tri časové úseky:

• pokračovanie v živnosti do skončenia konania o dedičstve,
• pokračovanie v živnosti do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve,
• pokračovanie v živnosti po šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve.

V každom prípade ale platí, že daňové priznanie za zomrelého živnostníka je za príslušnú časť roka povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa dedičia nedohodnú na tom, ktorý z nich daňové priznanie podá, určí ho daňový úrad. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Údaje o dedičovi, ktorý za zomrelého podáva daňové priznanie, sa uvádzajú v II. oddiele daňového priznania. Po podaní daňového priznania je samozrejme potrebné daň z príjmov aj zaplatiť.

Ak bol zomrelý živnostník zároveň aj zamestnávateľom, tak rovnaká povinnosť dediča sa vzťahuje aj na podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zomrelého podnikateľa.

Pokračovanie v živnosti po smrti živnostníka do skončenia konania o dedičstve

Ak živnostník zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o dedičstva:

1. dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
2. dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
3. pozostalý manžel, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, v prípade, že v živnosti nepokračujú dedičia,
4. správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Zákon o živnostenskom podnikaní uvedeným spôsobom ustanovuje poradie osôb, ktoré môžu pokračovať po smrti živnostníka v jeho živnostenskom podnikaní až do skončenia konania o dedičstve. Osoby, ktoré budú pokračovať v živnosti po smrti živnostníka, sú povinné to oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie. V prípade, že tieto osoby budú chcieť pokračovať v živnosti, ale nebudú spĺňať podmienky prevádzkovania živnosti, tak musia ustanoviť zodpovedného nástupcu.

Obchodné vzťahy s dodávateľmi a odberateľmi zostávajú pri pokračovaní v živnosti do skončenia konania o dedičstve nezmenené (nie je potrebné uzatvárať nové). To isté platí aj pre pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami. Osobitnou skupinou zmlúv, ktoré nemusia automaticky pokračovať, sú zmluvy uzatvorené ako výsledok verejného obstarávania. Ako sme vyššie uviedli, pri takýchto zmluvách sa vždy vyžaduje splnenie podmienok, ktoré upravuje zákon o verejnom obstarávaní v ust. § 18.  

Pokračovanie v živnosti do 6 mesiacov od skončenia konania o dedičstve

Po skončení konania o dedičstve bude známe to, kto zdedí majetok, ktorý zomrelý živnostník používal na prevádzkovanie živnosti. Na základe výsledku dedičského konania a dohody medzi dedičmi ho môže zdediť jeden dedič alebo viacero dedičov súčasne. Zákon o živnostenskom podnikaní hovorí, že po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti tie osoby, ktoré nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti.

Po smrti živnostníka je možné pokračovať v jeho podnikaní len po obmedzenú dobu.

V tomto prípade však nevznikne nový podnikateľský subjekt, ale dedičia budú len pokračovať v podnikaní zomrelého živnostníka bez toho, aby pri tom dochádzalo k akýmkoľvek zmenám pôvodného podnikateľského subjektu. Nemení sa teda ani obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, predmety podnikania. Všetky skutočnosti týkajúce sa podnikania zostávajú pri pokračovaní v živnosti po smrti živnostníka nezmenené. To platí aj pre zmluvy uzatvorené s dodávateľmi, odberateľmi a zamestnancami, do ktorých nie je potrebné zasahovať a naďalej zostávajú v platnosti. Osobitnou skupinou sú zmluvy, ktoré boli výsledkom verejného obstarávania, uzatvorené so zomrelým živnostníkom. To či v nich môžu dedičia pokračovať alebo je nevyhnutné nové verejné obstarávanie závisí od splnenia pomerne prísnych zákonných podmienok.

Dedičia pri pokračovaní v živnosti po smrti živnostníka nemusia získavať nové živnostenské oprávnenia na svoje meno. Podmienkou však je to, že vo vzťahu k jednotlivým predmetom podnikania musia dedičia spĺňať podmienky na prevádzkovanie jednotlivých druhov živností alebo ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Pokračovanie v živnosti sú dedičia povinní oznámiť živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Dedičia však môžu takto pokračovať v živnosti zomrelého živnostníka pod jeho obchodným menom a s jeho osvedčeniami o živnostenskom oprávnení najviac šesť mesiacov od skončenia konania o dedičstve.

Pokračovanie v živnosti po 6 mesiacoch od skončenia konania o dedičstve

Ak budú chcieť dedičia podnikať aj po uplynutí šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve, tak budú musieť ešte pred uplynutím tejto lehoty získať vlastné živnostenské oprávnenia a stať sa novými podnikateľskými subjektmi. Ak tak neurobia, tak po uplynutí šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve nebudú môcť živnosť prevádzkovať. Keďže dôjde k vzniku nového podnikateľského subjektu, tak je potrebné v jeho mene uzatvoriť nové zmluvy s dodávateľmi, odberateľmi a zamestnancami. V prípade zmlúv uzatvorených živnostníkom ako úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní bude pre ďalší postup potrebné preskúmať splnenie zákonných podmienok, ktoré sú nastavené pomerne prísne. Bremeno tohto posúdenia nesie zadávateľ zákazky.

Výnimka z povinnosti získavania vlastného živnostenského oprávnenia sa týka pozostalého manžela (alebo manželky) zomrelého živnostníka, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol. Jedine tento manžel (alebo manželka) môže pokračovať v živnosti zomrelého živnostníka aj po šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve bez toho, aby musel získavať vlastné živnostenské oprávnenia. Tento manžel (alebo manželka) môže ďalej podnikať na základe živnostenského oprávnenia zomrelého manžela.

Ak je pozostalý manžel podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu v lehote do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve obchodné meno, pod ktorým bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje potrebné na vydanie nového osvedčenia o živnostenskom oprávnení.