Nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti

Do základného imania môžete vložiť aj nepeňažný vklad, napríklad nehnuteľnosť, hmotný či finančný majetok. Ako sa určuje ich hodnota, ako sa splácajú a kto o nich rozhoduje?

Čo (ne)môže byť predmetom nepeňažného vkladu do základného imania

Základné imanie každej obchodnej spoločnosti môže byť tvorené peňažnými aj nepeňažnými vkladmi. Podrobnosti o nepeňažných vkladoch upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare). Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Nepeňažným vkladom nemôže byť záväzok spoločníka vykonať v budúcnosti v prospech spoločnosti nejakú prácu alebo jej poskytnúť nejaké služby.

Nepeňažným vkladom do základného imania môže byť:

  • hmotný majetok (napríklad pozemok, materiál, dopravný prostriedok),
  • nehmotný majetok (napríklad licencia, ochranná známka, softvér),
  • finančný majetok (napríklad akcia, dlhopis, umelecké dielo),
  • pohľadávka (napríklad zo živnosti, ak je spoločník aj živnostníkom),
  • podnik alebo časť podniku (napríklad podnik živnostníka).

Splatenie nepeňažného vkladu do základného imania

Nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti musí spoločník splatiť ešte pred zápisom zmeny výšky základného imania do obchodného registra. Spôsob splatenia nepeňažného vkladu závisí od jeho podstaty a od toho, či sa zmena vlastníctva predmetu nepeňažného vkladu zapisuje do osobitnej evidencie (napríklad kataster nehnuteľností, evidencia vozidiel, register ochranných známok).

Napríklad zásoby materiálu postačuje splatiť jednoduchým odovzdaním správcovi vkladu. V prípade pohľadávky sa na jej vklad do základného imania použijú primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Platí však, že spoločník, ktorý vkladá do spoločnosti pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči samotnej spoločnosti, ktorej základné imanie sa nepeňažným vkladom zvyšuje. Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. A napríklad v prípade nehnuteľností sa vyžaduje zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v prípade vozidiel sa vyžaduje zmena v evidencii vozidiel a podobne.

Pre novovznikajúce spoločnosti platí, že ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie, tak je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti. Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť (prípadne podnik alebo časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť), tak je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie o zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s osvedčením o pravosti jeho podpisu ešte pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Čo v prípade, ak spoločník nesplatí svoj nepeňažný vklad

Lehota na splatenie nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti býva určená v spoločenskej zmluve (v prípade v. o. s., k. s. a s. r. o.) alebo v stanovách (v prípade a. s. a j. s. a.). V prípade, že spoločník nesplatí svoj nepeňažný vklad do základného imania a spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu (spoločník nepeňažný vklad neodovzdá alebo nevykoná zápis zmeny vlastníctva v príslušnej evidencii), tak je spoločník povinný zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch. Spoločnosť v tomto prípade vráti predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi (platí predovšetkým pre nepeňažné vklady, pri ktorých je potrebné vykonať zápis zmeny vlastníctva v osobitnej evidencii) a písomne vyzve spoločníka, aby v peniazoch zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo. Na to je spoločník povinný splniť túto povinnosť do 90 dní.

Ako sa určuje hodnota nepeňažného vkladu (ocenenie nepeňažného vkladu)

Hodnota nepeňažného vkladu sa určuje znaleckým posudkom a ten musí obsahovať:

  • opis nepeňažného vkladu,
  • hodnotu nepeňažného vkladu,
  • spôsob ocenenia nepeňažného vkladu,
  • údaj, či hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom (v prípade akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie) alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti (v prípade ostatných druhov obchodných spoločností).

Znalecký posudok ohodnocujúci nepeňažný vklad sa ukladá aj do zbierky listín.

Nepeňažný vklad sa oceňuje znaleckým posudkom, ktorý sa ukladá do zbierky listín.

Na základe znaleckého posudku štatutárny orgán spoločnosti vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať všetky vyššie uvedené náležitosti, ktoré musí obsahovať znalecký posudok týkajúci sa ohodnotenia nepeňažného vkladu do základného imania. Okrem toho musí táto písomná správa obsahovať aj vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení znaleckým posudkom. Štatutárny orgán je povinný túto písomnú správu uložiť do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.

Kedy nie je znalecký posudok pri nepeňažnom vklade potrebný

Hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom vtedy:

  • ak bol predmet nepeňažného vkladu ocenený znaleckým posudkom najneskôr šesť mesiacov pred jeho splatením,
  • ak bola hodnota nepeňažného vkladu odvodená samostatne z účtovnej závierky overenej audítorom bez výhrad.
Prečítajte si tiež

Hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom vtedy, ak o tom rozhodne orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania (napríklad valné zhromaždenie v s. r. o.) a ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Tento postup však nie je možné uplatniť vtedy, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia nepeňažného vkladu výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu. Teda ak by napríklad nepeňažným vkladom bola nehnuteľností a od jej ocenenia znaleckým posudkom do jej splatenia nastalo výrazné zníženie hodnoty tejto nehnuteľnosti v dôsledku „prasknutia bubliny“ na trhu s nehnuteľnosťami. V takomto prípade sa na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti musí vykonať nový znalecký posudok.

Hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom ani vtedy, ak o tom rozhodne orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania a ak bola hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrad.

V prípade uplatnenia oboch vyššie uvedených výnimiek z vypracovania nového znaleckého posudku môže jeden alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znaleckým posudkom. Toto právo môžu využiť najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, ak v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania, stále vlastnia najmenej 5 % základného imania spoločnosti.

Článok pokračuje pod reklamou

Suma, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka

Z Obchodného zákonníka vyplýva to, že hodnota nepeňažného vkladu určená znaleckým posudkom alebo odvodená z účtovnej závierky overenej audítorom nemusí byť zhodná so sumou, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka. Z Obchodného zákonníka však nepriamo vyplýva aj to, že suma, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka nesmie byť vyššia ako hodnota nepeňažného vkladu. Je však prípustná opačná situácia, teda aby suma, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, bola nižšia ako hodnota nepeňažného vkladu.

Prečítajte si tiež

Vyššie uvedené znamená, že ak spoločník vkladá nepeňažný vklad v hodnote 5 000 eur určenej znaleckým posudkom, tak nie je možné tento nepeňažný vklad započítať na vklad spoločníka vo vyššej sume, napríklad 5 100 eur. Naopak, tento nepeňažný vklad sa môže započítať na vklad spoločníka v nižšej sume, napríklad 4 900 eur. V súvislosti s pomerom medzi hodnotou nepeňažného vkladu a sumou, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, existuje aj niekoľko rozhodnutí súdov, ktoré nie sú jednotné. Podľa jedného názoru súdu zjavný nepomer medzi hodnotou nepeňažného vkladu a sumou, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, odporuje dobrým mravom a preto spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Podľa iného názoru súdu takýto zjavný nepomer nie je zakázaný žiadnym zákonom, a preto nespôsobuje neplatnosť spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny.

Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.

Nepeňažné vklady do základného imania v s. r. o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je najpočetnejším typom obchodnej spoločnosti. Preto na tomto mieste spomenieme niektoré aspekty zvyšovania základného imania nepeňažnými vkladmi pri tomto type obchodnej spoločnosti. Rozhodovanie o zvýšení základného imania nepeňažným vkladom prináleží do kompetencii valnému zhromaždeniu, ktoré tvoria všetci spoločníci. Dôsledkom prijatia takéhoto rozhodnutia je zmena spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny. Lehota na splatenie peňažného aj nepeňažného vkladu v s. r. o. je určená v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, avšak nesmie byť dlhšia ako päť rokov od prevzatia záväzku na nový vklad. Valné zhromaždenie schvaľuje nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka. Tu je vhodné spomenúť, že spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade [Obchodný zákonník, § 127 ods. 5 písm. a)].

Na rozhodnutie valného zhromaždenie o zvýšení základného imania nepeňažným vkladom je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Zápisnicu o valnom zhromaždení, ktorého programom bolo aj zvyšovania základného imania nepeňažnými vkladmi, podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ, pričom pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená. Ak má s. r. o. len jediného spoločníka, tak ten sám vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia a sám môže rozhodnúť o svojom nepeňažnom vklade. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia ohľadom zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom musí mať písomnú formu a pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.

Zmena právnej formy – prechod zo živnosti na s.r.o.

S témou nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti súvisí v praxi často realizovaný prechod z právnej formy podnikania fyzickej osoby na právnickú osobu. Najčastejšie pritom ide o situáciu, kedy podnikateľ už viac nechce podnikať ako živnostník, ale chce podnikať ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Ide o transformáciu právnej formy podnikania, ktorá nie je Obchodným zákonníkom priamo umožnená, ako je to napríklad medzi obchodnými spoločnosťami a družstvom. Prechod zo živnosti na s. r. o. je potrebné urobiť inak.

Možnosti ako uskutočniť prechod zo živnosti na s. r. o. sú nasledovné:

  • vklad celého podniku živnostníka do základného imania s. r. o.,
  • prevádzanie jednotlivého obchodného majetku zo živnosti do s. r. o. napríklad predajom, darovaním, vkladom do základného imania alebo kapitálových fondov,
  • kúpa celého podniku živnostníka spoločnosťou s ručením obmedzeným.

Jednou z možností, ako je možné zmeniť právnu formu podnikania a prejsť zo živnosti na s. r. o., je uskutočniť vklad celého podniku živnostníka do základného imania s. r. o. V tomto prípade platí všetko vyššie uvedené o nepeňažných vkladoch do základného imania. Ak živnostník nechce prevádzať celý podnik, môže nepeňažným vkladom vložiť iba niektorý majetok, ktorý ako živnostník vlastnil (napríklad auto, výrobnú linku a pod.) V oboch prípadoch je potrebné vykonať znalecký posudok na ohodnotenie podniku, resp. majetku živnostníka. Vkladom celého podniku živnostníka do základného imania s. r. o. prejde na s. r. o. nielen všetok obchodný majetok živnostníka, ale aj všetky jeho záväzky a zamestnanci.

Vklad celého podniku živnostníka do základného imania s. r. o. je veľmi náročnou operáciou aj z účtovného a daňového hľadiska. V prípade s. r. o. sa musí na účtovné účely samostatne oceniť každý jednotlivý majetok, ktorý bol predtým súčasťou podniku živnostníka. Na daňové účely sa nepeňažný vklad ocení v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách. Určité úpravy základu dane z príjmov je možné očakávať aj u živnostníka. Závisia od toho, akou alternatívou ocenení nepeňažný vklad s. r. o.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Základné imanie

Základné imanie predstavuje vklady najmä do obchodných spoločností. Na čo slúži, z čoho sa tvorí, ako je to s jeho znižovaním a na aké účely je možné základné imanie použiť?

Základné imanie - čo to je a aký je preklad do iných jazykov?

Čo je to základné imanie? S akými výrazmi pre základné imanie sa stretnete v cudzích jazykoch? Ako sa povie základné imanie po anglicky, po nemecky či po poľsky?

Základné imanie v s.r.o., a.s., j.s.a a družstvách

Čo je základné imanie? Ktoré spoločnosti ho musia povinne vytvárať a v akej výške? Prinášame stručný prehľad o základnom imaní v kapitálových spoločnostiach a v družstve.

Správca vkladu do základného imania

Kto môže byť pri zakladaní s.r.o. či inej obchodnej spoločnosti správcom vkladu? Aké sú jeho povinnosti?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky