Verejné obstarávanie v kocke - definícia, limity, fázy a postupy

Verejné obstarávanie v kocke - definícia, limity, fázy a postupy
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Čo je verejné obstarávanie a ako funguje? Aké sú kľúčové limity a lehoty, ktoré potrebuje podnikateľ uchádzajúci sa o verejné zákazky vedieť.

Čo je verejné obstarávanie?

Verejné obstarávanie definujeme ako pravidlá a postupy pri výbere zmluvného partnera, ktorých cieľom je efektívne a hospodárne využitie verejných prostriedkov. Výsledkom procesu verejného obstarávania je uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom, t. j. zadanie zákazky, resp. zadanie koncesie. Predpisy verejného obstarávania upravujú pri zohľadnení rozličných faktorov trhových síl konkrétne postupy, ako čo najracionálnejšie, najtransparentnejšie a najspravodlivejšie zabezpečovať potreby verejného sektora súkromnými silami.

Príklad: Podnikateľ, ktorý nenakladá s prostriedkami zo štátneho rozpočtu či z eurofondov, nemusí pri nákupoch aplikovať zákon o verejnom obstarávaní.

Právna úprava verejného obstarávania

V súčasnosti sa verejné obstarávanie riadi pravidlami upravenými v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“), ku ktorého vzniku viedlo schválenie návrhov nových smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, a to konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií, smernice č. 2017/24/EÚ o verejnom obstarávaní (tzv. „klasická smernica“) a smernice č. 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. „sektorová smernica“).

Povinné subjekty vo verejnom obstarávaní

Je dôležité uvedomiť si, že povinnosť aplikovať postupy upravené zákonom o verejnom obstarávaní neplatí univerzálne. Zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje jednotlivé subjekty, ktorým táto povinnosť vzniká, a to v závislosti od druhu zákazky, k čomu sa dostaneme nižšie. Teda nie každé zakúpenie tovaru, objednanie služby alebo stavebných prác každého subjektu na trhu bude nevyhnutne znamenať povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Na to, či bude alebo nebude potrebné aplikovať tento zákon vplývajú aj ďalšie skutočnosti, ako je hodnota zákazky, či existencia výnimiek z aplikácie postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Ako prvé si teda subjekt musí skontrolovať:

  1. či je verejným obstarávateľom,
  2. obstarávateľom alebo
  3. tzv. dotovanou osobou.

Verejným obstarávateľom je vždy Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, ďalej obec a vyšší územný celok.

Za verejného obstarávateľa ZVO označuje aj tú právnickú osobu, ktorá bola založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré pritom nemajú priemyselný alebo obchodný charakter a súčasne spĺňa niektorú z nasledujúcich charakteristík, a to:

  1. je úplne alebo z väčšej časti financovaná verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. a) až d) ZVO, napríklad obcou, VÚC, ministerstvom,
  2. je kontrolovaná týmto verejným obstarávateľom alebo
  3. verejný obstarávateľ podľa § 7 odsek 1 písm. a) až d) zákona o verejnom obstarávaní vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. Verejným obstarávateľom podľa uvedenej definície je napríklad Správa ciest Slovenskej republiky či TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s.

Okrem uvedených štyroch skupín zákon za verejného obstarávateľa definuje aj združenie právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne verejní obstarávatelia.

Príklad: Ministerstvo školstva SR zakupuje IT vybavenie pre svoj úrad. Ako verejný obstarávateľ bude povinné postupovať pri nákupe tovarov v hodnote nad 5000 eur (súhrnne za rok) vždy podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Prečítajte si tiež

Subjektom povinným za určitých okolností postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní sú aj tzv. dotované osoby, t. j. tí podnikatelia, ktorým verejný obstarávateľ (napríklad Ministerstvo hospodárstva SR) poskytlo finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, a to v rozsahu väčšom ako 50% sumy potrebnej na úhradu týchto tovarov, služieb alebo stavebných prác. Pôjde spravidla o tie podnikateľské subjekty, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu napr. formou dotácie alebo z eurofondov.

Pokiaľ ide o poskytovanie eurofondov, informácie o povinnosti realizovať verejné obstarávanie prijímatelia nájdu aj v tzv. Príručke pre prijímateľa nenávratného finančného príspevku.

Príklad:  Podnikateľovi v cestovnom ruchu bol schválený nenávratný finančný príspevok z tzv. eurofondov, preto bude pri nákupe tovarov a služieb hradených z eurofondov povinný postupovať rovnako, ako Ministerstvo hospodárstva SR, t.j. verejný obstarávateľ. Rovnako by musel aplikovať postupy verejného obstarávania napríklad aj investor, ktorý s 51% spoluúčasťou obce v nej postaví futbalový štadión.          

Postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní sú povinní aj tzv. obstarávatelia, t. j. osoby spĺňajúce osobitné podmienky podľa ust. § 9 ZVO. Ide o subjekty, na ktoré má rozhodujúci vplyv niektorý verejný obstarávateľ, pričom pôsobia v osobitných oblastiach napr. v energetike, doprave, v oblasti poštových služieb a pod. Nie je pritom vylúčené, aby určitý subjekt bol súčasne tak obstarávateľom ako aj verejným obstarávateľom (napr. Slovenská pošta, a.s.).

Výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní

Ak už subjekt vie, že spadá do jednej z kategórií osôb povinných aplikovať postupy verejného obstarávania, mal by si skontrolovať, či zákazka, ktorú chce obstarať, nespadá do režimu tzv. výnimiek podľa ust. § 1 ods. 2 ZVO. Je však nutné upozorniť, že výklad týchto výnimiek si nemožno prispôsobovať, nakoľko vyhýbanie sa aplikácii postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní je zakázané.

Príklad: Obec chce zakúpiť existujúcu nehnuteľnosť, a to pozemok na účel výstavby nového futbalového ihriska. Keďže ide o nehnuteľnosť, ktorá preukázateľne existuje, nebude musieť na jej zakúpenie aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Prečítajte si tiež

V prípade nezrovnalostí, či je alebo nie je možné aplikovať tú – ktorú výnimku je možné dohľadať metodický pokyn či výkladové stanovisko, alebo sa priamo obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie a požiadať o usmernenie. Úrad na takúto žiadosť adresovanú e-mailom odpovie spravidla do 30 dní.

Limity vo verejnom obstarávaní

Ďalšou skutočnosťou, ktorá bude subjekt skôr, ako začne realizovať verejné obstarávanie zaujímať, je výška finančného limitu. Od tejto výšky sa odvíja náročnosť procesu verejného obstarávania, ako aj postup a povinnosti, ktoré s tým súvisia. Finančný limit tej – ktorej zákazky (či koncesie) sa určuje na základe predpokladanej hodnoty zákazky. Touto hodnotou rozumieme cenu bez DPH, ktorá sa určuje na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo podobný predmet. Do predpokladanej hodnoty zákazky sa započítavajú aj opakované plnenia či všetky formy opcií a pod.

Na základe finančných limitov všeobecne rozlišujeme:

  • zákazky nadlimitné – limit rovný alebo vyšší ako pre podlimitnú zákazku,
  • podlimitné
    • pre zakúpenie tovaru okrem potravín a poskytovanie služieb od 70 000 eur vrátane do 139 000 eur v prípade Slovenskej republiky zastúpenej svojimi orgánmi resp. do 214 000 eur v prípade ostatných verejných obstarávateľov,
    • na stavebné práce od 180 000 eur vrátane do 5 350 000 eur,
  • zákazky s nízkou hodnotou (civilné):
    • pre zakúpenie tovarov okrem potravín od 5000 do 70 000 eur,
    • na poskytovanie služieb od 5000 do 260 000 eur,
    • na stavebné práce od 5000 do 180 000 eur a
  • zákazky malého rozsahu, t. j. do 5000 eur súhrnne za kalendárny rok.

Ako z uvedeného vyplýva, limity sú ohraničené nie len z hľadiska predpokladanej hodnoty zákaziek, ale aj podľa toho, či ide o zákazky civilné alebo z oblasti obrany a bezpečnosti a taktiež, či ide o nákup tovarov, potravín, zabezpečenie služieb alebo stavebných prác, resp. podľa druhu verejného obstarávateľa či obstarávateľa. V prípade, pokiaľ finančný limit zákazky neprekročí 5000,00 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa táto uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden rok, nebude potrebné vôbec aplikovať postup podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Príklad: Mesto Považská Bystrica zakupuje kancelárske potreby na obdobie jedného roka, pričom predpokladaná hodnota kancelárskych potrieb bude na toto obdobie jedného roka 4999,90 eur, nebude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ak by však následne Mesto Považská Bystrica muselo dokúpiť ďalšie kancelárske potreby na totožné obdobie, muselo by túto hodnotu spočítať a dostalo sa tak do limitu napr. zákazky s nízkou hodnotou.

Veľkú zákazku nemožno rozdeliť na menšie pre zjednodušenie postupu, obchádzal by sa tým zákon.

Všeobecne možno skonštatovať, že čím vyššia bude predpokladaná hodnota zákazky, tým budú prísnejšie pravidlá verejného obstarávania. Nepomôže ani zákazku rozdeliť na viacero menších verejných obstarávaní, nakoľko takýto postup by bol klasifikovaný za porušenie zákona, za čo hrozia značné sankcie.

Zvoliť najjednoduchší postup umožňujú zákazky s nízkou hodnotou, kým najnáročnejší nadlimitné zákazky. Pri zákazke s nízkou hodnotou de facto stačí, ak verejný obstarávateľ pri jej zadávaní bude postupovať tak, aby splnil podmienku hospodárnosti vynaložených nákladov.

Článok pokračuje pod reklamou

Fázy verejného obstarávania

Proces verejného obstarávania možno rozdeliť do niekoľkých všeobecných fáz:

  1. prípravná fáza,
  2. vyhlásenie verejného obstarávania,
  3. predkladanie ponúk,
  4. vyhodnocovanie podmienok účasti,
  5. vyhodnocovanie ponúk,
  6. uzatvorenie zmluvy.

V úvode, t. j. v rámci prípravnej fázy, dochádza k špecifikácii toho, čo sa má týmto procesom vôbec obstarať, definujú sa parametre predmetu obstarávania a zisťuje sa už spomínaná predpokladaná hodnota zákazky.

Prečítajte si tiež

Predpokladaná hodnota zákazky sa spravidla určuje na základe vlastných skúseností verejného obstarávateľa s rovnakým alebo podobným predmetom zákazky. Pokiaľ takýmito informáciami nedisponuje, môže v rámci prieskumu trhu osloviť viaceré hospodárske subjekty o predloženie indikatívnych cenových ponúk na určený predmet zákazky. 

V rámci prieskumu trhu tak hospodárske subjekty nepredkladajú cenovú ponuku za účelom účasti v súťaži, ale pomáhajú verejnému obstarávateľovi určiť predpokladanú hodnotu zákazky. Nimi predložená ponuka v prieskume trhu nezaväzuje.

Prieskum trhu slúži na zistenie predpokladanej hodnoty zákazky pred vyhlásením VO.

Akonáhle má verejný obstarávateľ ustálené, čo chce obstarávať a v akej hodnote, môže zvoliť prislúchajúci postup verejného obstarávania a toto vyhlásiť zverejnením výzvy resp. iného oznámenia. Predmetná výzva či iné oznámenie bude obsahovať aj informáciu o internetovej adrese, na ktorej potom možno nájsť všetky dokumenty potrebné pre vypracovanie ponuky. Profil verejných obstarávateľov je vedený na stránke Úradu pre verejné obstarávanie. O prebiehajúcich verejných obstarávaniach sú informácie zverejňované aj priamo na internetových stránkach verejných obstarávateľov.

Verejný obstarávateľ resp. iný povinný subjekt pristúpi v rámci hodnotenia ponúk, resp. ním stanovená komisia, najskôr k hodnoteniu splnenia podmienok účasti. Pokiaľ vyhlásil zákazku podlimitnú alebo zákazku s nízkou hodnotou, bude ho zaujímať predovšetkým to, či uchádzač je oprávnený poskytovať obstarávané služby, tovary alebo stavebné práce a či nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Pri nadlimitných zákazkách musí uchádzač splniť všetky osobné podmienky podľa ust. § 32 ZVO (napr. musí preukázať, že nemá nedoplatky na daniach, na zdravotnom poistení, nie je v konkurze, nemá uložený zákaz účasti vo VO a pod.). 

Príklad: Podnikateľ v oblasti cestovného ruchu sa zapojil do verejného obstarávania na výstavbu nemocnice. Podnikateľ nesplnil podmienku účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) ZVO, preto bude z verejného obstarávania vylúčený.

hodnoteniu ponúk ako takých sa pristupuje vo vzťahu k uchádzačom, ktorí splnili podmienky osobnej účasti. Ponuky sa vyhodnocujú na základe:

  • najlepšieho pomeru ceny a kvality alebo
  • nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu alebo
  • najnižšej ceny.

Kritérium vyhodnocovania ponúk je vždy uvedené už v súťažných podkladoch a uchádzač ho pozná od počiatku procesu verejného obstarávania.

Výsledkom daného procesu je potom uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom. Je potrebné si však uvedomiť, že na takéto uzatvorenie zmluvy nie je právny nárok a môže nastať aj situácia, kedy bude verejné obstarávanie zrušené.

Postupy vo verejnom obstarávaní

Verejné obstarávanie je v závislosti od druhu zákazky realizované spravidla:

  1. verejnou súťažou,
  2. užšou súťažou,
  3. rokovacím konaním so zverejnením,
  4. súťažným dialógom,
  5. inovatívnym partnerstvom,
  6. priamym rokovacím konaním.

Najčastejšie používaným postupom je verejná súťaž. Zaujímavosťou je, že jediným nesúťažným postupom je priame rokovacie konanie. V prípade zákaziek s nízkou hodnotou ZVO neurčuje osobitný postup realizácie verejného obstarávania, pravidlá si spravidla vytvára verejný obstarávateľ sám tak, aby dodržal základné princípy verejného obstarávania a obstarával hospodárne.

Nákup tovarov a služieb bežne dostupných na trhu (ale len bežne dostupných, t. j. nie takých, ktoré vyžadujú úpravy či stavebných prác a pod.) môže byť realizovaný prostredníctvom tzv. elektronického trhoviska. Elektronické trhovisko predstavuje informačný systém, ktorý umožňuje realizovať obstarávanie aukčným postupom.

Prostredníctvom elektronického trhoviska, tzv. elektronického kontraktačného systému (ďalej aj len „EKS“) bolo od počiatku jeho fungovania až do začiatku roka 2021 zadaných už takmer 168 000 zákaziek. Uvedený vysoký počet vyplýva z jeho dynamickosti v pomere k ostatným postupom vo verejnom obstarávaní.

EKS vytvára priestor, v ktorom objednávateľ predstaví svoj dopyt s uvedením presných a konkrétnych podmienok, či už ide o vymedzenie kvalitatívnych vlastností tovaru alebo služby, časovej predstavy realizácie prác a pod. Objednávateľ tak vymedzí to, čo obstaráva tak, aby dodávateľ nemal žiadne pochybnosti a mohol sa riadne rozhodnúť, či sa do obstarávania zapojí alebo nezapojí.

Obstarávanie prostredníctvom EKS môže zabrať cca 1 týždeň.

Základnou povinnosťou dodávateľa potom bude zvážiť, či vôbec je stanovené podmienky schopný splniť. Každý podnikateľ by si mal ešte pred uzatvorením zmluvného vzťahu uvedomiť dôsledky, ktoré môžu vzniknúť, ak zmluvné povinnosti nesplní. Samotnou registráciou do EKS sa dodávateľ zaväzuje akceptovať obchodné podmienky elektronického trhoviska, ktoré sú voľne dostupné priamo na stránke EKS. Tieto obchodné podmienky, v skratke OPET, upravujú základné povinnosti dodávateľov, medzi ktoré patrí najmä, no nie len, povinnosť dodať požadovaný tovar alebo službu riadne, v súlade so špecifikáciami a načas.

Pokiaľ by sa podnikateľ cez EKS do obstarávania zapojil, došlo by k uzatvoreniu zmluvy a následne by si podnikateľ svoje povinnosti nesplnil, mohol by sa dopustiť dokonca správneho deliktu, za ktorý ZVO umožňuje mu uložiť pokutu až do 5000 eur.

Verejné obstarávanie prostredníctvom EKS je veľmi dynamické. Prostredníctvom daného nástroja sa celkový proces verejného obstarávania skrátil z cca 7 týždňov až na 1 týždeň. Pokiaľ by sa podnikateľ chcel zapojiť do niektorej z náročnejších zákaziek, napr. priamo do nadlimitnej, vzhľadom na možnosť aplikácie rôznych revíznych postupov či inštitútov vysvetľovania, ktoré upravuje ZVO, by mal počítať aj s možnosťou niekoľkomesačného trvania verejného obstarávania.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Vestník verejného obstarávania – ako v ňom vyhľadávať

Ako sa orientovať vo Vestníku verejného obstarávania a aké informácie v ňom nielen podnikatelia môžu nájsť?

Zoznam hospodárskych subjektov

Zjednodušiť verejné obstarávanie pomôže zápis do zoznamu hospodárskych subjektov. Ako o zápis požiadať a čo tento zápis pre firmu znamená?

Expertka na verejné obstarávanie: Malé firmy v tendroch zlyhávajú pre administratívne nedostatky

Zákon o verejnom obstarávaní je dobrý, no jeho uplatnenie zlyháva na neodbornosti, tvrdí Ivana Hodošiová, expertka firmy Enteris venujúca sa tendrom.

Verejné obstarávanie od 1.1.2019

Od 1.1.2019 je účinná „veľká“ novela zákona o verejnom obstarávaní. Prinášame stručný prehľad najzásadnejších zmien.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky