Dôvody a výpočet krátenia dovolenky

Viete kedy môže zamestnávateľ pristúpiť ku kráteniu dovolenky, a ako postupovať pri výpočte v prípade krátenia nároku na dovolenku? Odpoveď na tieto otázky nájdete v tomto článku.

V prípade, ak zamestnanec v kalendárnom roku nepracoval z dôvodov uvedených v zákonníku práce, môže (ale nemusí) zamestnávateľ pristúpiť ku kráteniu dovolenky. Takáto situácia môže nastať aj v tom prípade, ak zamestnanec splnil podmienku, že pracoval u toho istého zamestnávateľa nepretržite v kalendárnom roku aspoň 60 dní.

Ku kráteniu dovolenky dochádza v tom prípade, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu:

  • výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  • čerpania rodičovskej dovolenky,
  • dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie,
  • dôležitých osobných prekážok v práci, medzi ktoré patrí dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu choroby alebo úrazu, karanténa, ošetrenie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti výchovného zariadenia alebo osoby, ktorá sa o neho obvykle stará, pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou alebo bez náhrady mzdy.

Spôsob krátenia dovolenky je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Dôvod neúčasti v práci Spôsob krátenia dovolenky
výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v období vojny, čerpanie rodičovskej dovolenky, dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej  a  odborovej funkcie, pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, ošetrenie člena rodiny a pracovné voľno na žiadosť zamestnanca, starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, materská a rodičovská dovolenky, ktorá sa čerpá viac ako je ustanovený limit, za prvých 100 neodpracovaných dní sa kráti dovolenka o jednu dvanástinu z celoročného nároku + za každých ďalších 21 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu z celoročného nároku
neospravedlnené zameškanie zmeny, zamestnávateľ za každý zameškaný pracovný deň (zmenu) môže krátiť dovolenku o jeden až dva dni.
výkon trestu odňatia slobody, výkon väzby. za každých 21 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu z celoročného nároku. Poznámka: ku kráteniu dochádza aj v prípade, ak sa zistí, že zamestnanec trestný čin nespáchal, prípadne mu bola udelená milosť.

Dodatkovú dovolenku a dovolenku za odpracované dni možno krátiť len z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci. V tomto prípade môže zamestnávateľ krátiť nárok na dovolenku o jeden až dva dni. Platí, že neospravedlnené absencie kratších častí jednotlivých zmien sa sčítavajú. Viac o dodatkovej dovolenke a dovolenke za odpracované dni sa dočítate v článku Dovolenka zamestnancov v roku 2014.

Príklad

Zamestnanec pracoval nepretržite celý kalendárny rok 2014 u toho istého zamestnávateľa. Z dôvodu úrazu bol v marci práceneschopný 29 dní. Môže v tomto prípade zamestnávateľ pristúpiť ku kráteniu dovolenky?

Riešenie:

Aj napriek tomu, že sú splnené obe podmienky, a to:

  • nastala situácia, z dôvodu ktorej môže zamestnávateľ krátiť nárok na dovolenku,
  • zamestnanec pracoval u toho istého zamestnávateľa nepretržite v kalendárnom roku viac ako 60 dní,

zamestnávateľ nebude zamestnancovi krátiť nárok na dovolenku. Dôvodom je, že v roku 2014 bol práceneschopný menej ako 100 dní.

Príklad

Zamestnanec nastúpil do zamestnania 01. 03. 2014 a v tomto zamestnaní zotrval do konca kalendárneho roka. V roku 2014 z dôvodu práceneschopnosti neodpracoval 123 pracovných dní. Úlohou je vypočítať o koľko dní, môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi nárok na dovolenku.

Riešenie:

Počet dní pracovnej neschopnosti sa na účely krátenia dovolenky rozloží nasledovne:

100 + 21 + 2 = 123

1/12 z 20 + 1/12 z 20 + 0 = 2/12 z 20 = o 3,5 dňa

Poznámka: zaokrúhľovanie počtu dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok nie je upravené v zákonníku práce. Je vhodné ho upraviť v pracovnom poriadku. V našom pracovnom poriadku je ustanovené:

  • hodnoty do 0,25 sa zaokrúhľujú smernom nadol (0 dní dovolenky),
  • v rozpätí 0,25 do 0,75 sa zaokrúhľujú na 0,5 dňa dovolenky,
  • nad 0,75 sa zaokrúhľujú smerom nahor (1 deň dovolenky).

Ku kráteniu dovolenky nedochádza v tom prípade, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu:

  • dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a za tieto zodpovedá zamestnávateľ,
  • materskej (v prípade ženy) a rodičovskej (v prípade muža) dovolenky po dobu:
  • 34 týždňov od narodenia dieťaťa,
  • 37 týždňov od narodenia dieťaťa, ak ide o osamelú matku,
  • 43 týždňov v prípade, ak žena porodí dve a viac detí.

Poznámka: osamelou matkou rozumie zákonník práce zamestnankyňu, ktorá žije sama a je slobodná, ovdovená alebo rozvedená.

Ku kráteniu dovolenky nedochádza ani v prípade, ak síce existuje dôvod na krátenie dovolenky, ale zamestnanec v kalendárnom roku neodpracoval viac ako 60 dní. V tomto prípade sa nárok na dovolenku vypočíta podľa počtu odpracovaných dní.

Príklad

Zamestnankyňa pracuje v spoločnosti od roku 2012. Dňa 10. 06. 2013 nastúpila na materskú dovolenku. Na materskej dovolenke bola do 31. 01. 2014 a od 01. 02. 2014 nastúpila zamestnankyňa na rodičovskú dovolenku. Na rodičovskej dovolenke zotrvala do doby, keď dieťa dovŕšilo tri roky. Úlohou je posúdiť, či môže zamestnávateľ krátiť zamestnankyni nárok na dovolenku v roku 2013, resp. 2014.

Riešenie:

a) nárok na dovolenku v roku 2013: 20 dní (ak má zamestnankyňa menej ako 33 rokov), zamestnávateľ nemôže pristúpiť ku kráteniu nároku na dovolenku, pretože materská dovolenka sa považuje za výkon práce,

b) nárok na dovolenku v roku 2014: zamestnankyňa odpracovala 31 dní (január), t.j. odpracovala menej ako 60 dní, vzniká jej nárok na dovolenku za odpracované dni a zamestnávateľ nárok na dovolenku nekráti.

Krátiť nárok na dovolenku je možné pred čerpaním, ako aj po čerpaní dovolenky. Z toho dôvodu môže nastať situácia, že zamestnanec si dovolenku vyčerpal, ale z dôvodu krátenia nároku na dovolenku sa počet dní znížil. V tomto prípade je zamestnanec povinný vrátiť zamestnávateľovi náhradu mzdy za dovolenku za tie dni, na ktoré z dôvodu krátenia dovolenky stratil nárok.

Príklad

Zamestnanec so zamestnávateľom uzatvorili pracovnú zmluvu 18. 11. 2013 na dobu neurčitú. V marci 2014 zamestnanec vyčerpal 18 dní dovolenky. Z dôvodu úrazu bol od augusta 2014 práceneschopný. Celkový počet dní, počas ktorých bol zamestnanec práceneschopný bol 124. Úlohou je zistiť, či môže zamestnávateľ krátiť nárok na dovolenku, a aká povinnosť vyplýva zamestnancovi.

Riešenie:

Zamestnávateľ môže pristúpiť ku kráteniu nároku na dovolenku, keďže zamestnanec odpracoval v kalendárnom roku viac ako 60 dní, a z dôvodu práceneschopnosti neodpracoval 124 dní. Počet dní pracovnej neschopnosti sa rozloží nasledovne:

  • 124 = 100 + 21 + 3
  • 2/12 z 20 = 1/12 z 20 + 1/12 z 20 + 0
  • krátenie dovolenky = 2/12 x 20 = o 3,5 dňa, teda
  • nárok na dovolenku = 20 – 3,5 = 16,5 dňa.

Zamestnanec vyčerpal 18 dní dovolenky, avšak z dôvodu krátenia nároku na dovolenku, má nárok len na 16,5 dňa. Z toho dôvodu musí náhradu mzdy za 1,5 dňa dovolenky vrátiť zamestnávateľovi.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ponuka práce z domu rastie, v mnohých firmách už zamestnanci vôbec nemusia prísť na pracovisko

Analýza ukázala, ako sa vyvíja počet ponúk na teleprácu, v akých sektoroch je takýchto ponúk najviac a pre aké pozície je práca na diaľku najtypickejšia.

User onboarding vo firmách: prečo sa ho stále „boja“?

Pojem user onboarding v mnohých firmách ešte stále nepoznajú alebo ich od využívania odrádzajú domnienky o vysokých nákladoch. V čom sa firmy najčastejšie mýlia?

Tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky

V akej výške a kedy je potrebné vytvoriť rezervu na nevyčerpané dovolenky? Sú rezervy na nevyčerpané dovolenky daňovým výdavkom a ako sa účtujú?

Peňažné dávky pre rodiča v roku 2022

Čo môžu rodičia získať od štátu v roku 2022? Prehľad peňažných dávok pre rodiča v roku 2022, ich výška a podmienky.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky