Založenie s.r.o. po ukončení živnosti (prechod zo živnosti na s.r.o.)

Norbert Seneši | 14.06.2016
Založenie s.r.o. po ukončení živnosti (prechod zo živnosti na s.r.o.)

Jednou z možností prechodu zo živnosti na s.r.o. je ukončenie podnikania fyzickej osoby - živnostníka a následné založenie s.r.o., na ktorú sa neskôr prevedie majetok predtým slúžiaci na podnikanie fyzickej osoby.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným po ukončení podnikania fyzickej osoby

V článku Transformácia podnikania zo živnosti na s.r.o. ste sa mohli dočítať o výhodách a nevýhodách tohto procesu, ale aj zoznámiť sa s jeho jednotlivými možnosťami. Jednou z možností transformácie právnej formy podnikania zo živnosti prevádzkovanej fyzickou osobou na právnickú osobu (spoločnosť s ručením obmedzeným) je v prvom kroku ukončenie prevádzkovania živnosti fyzickou osobou a v druhom kroku založenie s.r.o. Potom sa na novovzniknutú s.r.o. prevedie majetok predtým slúžiaci na podnikanie fyzickej osoby – živnostníka. V tomto článku sa ďalej dočítate o povinnostiach súvisiacich so všetkými fázami tohto variantu transformácie právnej formy podnikania fyzickej osoby – živnostníka na s.r.o.

Skončenie prevádzkovania podnikania fyzickej osoby – živnostníka

V súvislosti so skončením prevádzkovania živnosti fyzickou osobou tomuto podnikateľovi vznikajú rôzne povinnosti. Prvým krokom k ukončeniu živnostenského podnikania je zrušenie živnosti. Zrušenie živnosti je potrebné oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu (resp. odboru živnostenského podnikania okresného úradu, jednotnému kontaktnému miestu) podľa bydliska fyzickej osoby.

Ukončenie podnikania sa oznamuje prostredníctvom formulára „Oznámenie o ukončení podnikania“ a nepodlieha žiadnemu správnemu poplatku. Tento formulár má len jednu stranu a okrem identifikačných údajov je v ňom potrebné uviesť aj deň, ku ktorému má byť podnikanie ukončené, resp. živnosť zrušená. Ak v tomto oznámení nebude uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Okrem osobnej návštevy živnostenského úradu je možné oznámiť zrušenie živnosti aj elektronicky, prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk. Na to však potrebujete elektronický občiansky preukaz, tzv. eID kartu a rovnako aj určité softvérové a hardvérové príslušenstvo.

Po zrušení živnosti Vám bude vydané potvrdenie o ukončení podnikania, ktorým budete túto skutočnosť preukazovať pri plnení oznamovacích povinností voči iným inštitúciám.

Oznámenie o zrušení živnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni

Nadobudnutím účinnosti zrušenia živnosti si musí fyzická osoba splniť oznamovacie povinnosti aj voči daňovému úradu a zdravotnej poisťovni.

Zrušením živnosti fyzická osoba - živnostník stráca oprávnenie na podnikanie, čo sa považuje za dôvod na zrušenie registrácie na daň z príjmov. V zmysle § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je potrebné do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie. Ak o to požiadate jednotné kontaktné miesto pri zrušení živnosti, splní túto oznamovaciu povinnosť za Vás. Následne však budete povinný do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie na daň z príjmov vrátiť daňovému úradu osvedčenie o registrácii (biela kartička s DIČ).

Po zrušení živnosti budete musieť túto skutočnosť podľa § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov oznámiť aj svojej zdravotnej poisťovni, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zrušenia živnosti. Dôvodom je, že u Vás dôjde k zmene platiteľa poistného, ktoré za Vás niekto musí aj naďalej odvádzať. Platiteľom poistného za Vás bude napríklad štát, ak sa zaevidujete do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, alebo môžete byť aj samoplatiteľom. Aj túto zmenu za Vás vybaví jednotné kontaktné miesto. Zrušením živnosti fyzickej osobe – živnostníkovi zaniká aj povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Od roku 2015 však túto skutočnosť v dôsledku novely § 228 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je potrebné oznamovať Sociálnej poisťovni.

Úprava základu dane z príjmov a podanie daňového priznania pri zrušení živnosti

Fyzická osoba – živnostník mohla viesť podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňovať paušálne výdavky. Od tejto skutočnosti sa odvíjajú aj ďalšie povinnosti, ktoré musí na účtovné a/alebo daňové účely splniť.

Ak fyzická osoba – živnostník viedla jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, je povinná ku dňu skončenia podnikania uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Ak podnikateľ viedol jednoduché účtovníctvo, v peňažnom denníku sa pri uzavretí účtovných kníh účtujú uzávierkové účtovné operácie, ktorými sa upravujú (zvyšujú alebo znižujú) príjmy a výdavky tak, že výsledok hospodárenia bude rozdiel medzi príjmami zahrnovanými do základu dane a daňovými výdavkami. Výsledok hospodárenia zistený v sústave jednoduchého účtovníctva je tak základom dane z príjmov. Ak podnikateľ viedol podvojné účtovníctvo, výsledok hospodárenia je rozdiel výnosov a nákladov a na účely zistenia základu dane z príjmov sa musí upraviť o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Zákon o dani z príjmov v § 17 ods. 8 však daňovníkom, ktorí v zdaňovacom období skončili podnikanie, ukladá v tejto súvislosti osobitné povinnosti týkajúce sa úpravy základu dane z príjmov . Sú rôzne pre živnostníkov, ktorí viedli jednoduché účtovníctvo a daňovú evidenciu, viedli podvojné účtovníctvo, uplatňovali si paušálne výdavky. O týchto úpravách základu dane sa podrobne dočítate v článku Daňové priznanie za rok 2015 pri ukončení živnosti (skončení podnikania). Lehota na podanie daňového priznania sa pre živnostníka po skončení podnikania nemení. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (spravidla do konca marca). Ak živnostník viedol účtovníctvo, musí do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vložiť ju do registra účtovných závierok (nesmie to však byť neskôr ako v termíne na podanie daňového priznania).

TIP:Chystáte sa zakladať s.r.o.? Využite naše služby a nechajte si založiť s.r.o. na kľúčvrátane splatenia základného imania s.r.o. alebo si vyberte z našich už predzaložených ready-made spoločností.

 

Vznik spoločnosti s ručením obmedzeným

Po zrušení živnosti je druhým krokom založenie a vznik novej spoločnosti s ručením obmedzeným, prostredníctvom ktorej bude podnikateľ svoje aktivity ďalej vykonávať.

Prvým krokom je založenie s.r.o., ktoré sa vykoná spísaním zakladateľskej listiny (ak spoločnosť zakladá jedna osoba) alebo spoločenskej zmluvy (ak spoločnosť zakladá viac osôb). Pravosť podpisov všetkých zakladateľov na spoločenskej zmluve musí byť úradne overená. Rovnako je potrebné ustanoviť osobu alebo osoby do funkcie konateľa a určiť správcu vkladov. S.r.o. nemôže byť založená osobou, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle vyšší ako 170 eur, preto bude musieť každý zakladateľ spoločnosti získať súhlas daňového úradu so zápisom spoločnosti do obchodného registra. Vaša nová obchodná spoločnosť bude vykonávať rovnaké podnikateľské aktivity, ako ste vykonávali ako fyzická osoba prostredníctvom živnosti. Preto aj s.r.o. bude musieť získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení a živnosť ohlásiť odboru živnostenského podnikania okresného úradu (jednotnému kontaktnému miestu) miestne príslušnému podľa svojho sídla. O získavaní živnostenského oprávnenia pre s.r.o. sa podrobne dočítate v článku Ako založiť živnosť v roku 2016.

Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra je potrebné v hotovosti alebo na bankový účet splatiť základné imanie. Ak ste jediným zakladateľom s.r.o., musíte pred vznikom spoločnosti splatiť celé základné imanie vo výške 5 000 eur. Posledným krokom je podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Po zapísaní do obchodného registra s.r.o. oficiálne vznikne a budete s ňou môcť podnikať. Podrobný postup založenia s.r.o. vrátane obsahu zakladateľských dokumentov a zoznamu povinných príloh prikladaných k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa dočítate v článku Ako založiť s.r.o. v roku 2016.

Prevod majetku slúžiaceho na podnikanie do novovzniknutej s.r.o.

Majetok, ktorý Vám slúžil na podnikanie ako fyzickej osobe – živnostníkovi, Vám bude pravdepodobne celý alebo sčasti naďalej slúžiť na podnikanie prostredníctvom s.r.o. Preto je pri prechode zo živnosti na s.r.o. potrebné tento majetok previesť na novovzniknutú s.r.o. Po zrušení živnosti sa tento majetok stane Vašim súkromným (neobchodným) majetkom. Možností, ako ho previesť na s.r.o., je niekoľko - napríklad formou vkladu do základného imania, jeho predajom alebo darovaním novovzniknutej s.r.o.

Vklad majetku do základného imania s.r.o.

Pri peňažnom vklade do základného imania sa tento vklad ocení menovitou hodnotou. Na nepeňažný vklad do základného imania sa vzťahujú ustanovenia § 59 a § 59b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa určuje znaleckým posudkom, pričom suma, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka môže byť aj nižšia.

Ocenenie nepeňažného vkladu je však osobitnou problematikou aj na účely zákona o dani z príjmov. S.r.o. ako prijímateľ nepeňažného vkladu môže na daňové účely nepeňažný vklad oceniť buď v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách. Presný postup ocenenia majetku na daňové účely závisí predovšetkým od druhu majetku, ale aj od ďalších skutočností. Oceneniu nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách sa venujú rozsiahle ustanovenia § 17b zákona o dani z príjmov a oceneniu nepeňažného vkladu v pôvodných cenách sa venujú rozsiahle ustanovenia § 17d zákona o dani z príjmov. Osobitné ustanovenia platia pre vkladateľa nepeňažného vkladu, pre ktorého rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku je ostatným príjmom, ktorý zahrňuje do základu dane. Podrobné riešenie aj tejto problematiky u vkladateľa nepeňažného vkladu závisí od viacerých skutočností, ktorým sa venuje § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Problematiku nepeňažných vkladov z účtovného a daňového hľadiska Vám viac priblíži článok Nepeňažné vklady z účtovného hľadiska.

Predaj majetku vlastnej s.r.o.

Ďalším spôsobom, akým je možné previesť majetok predtým používaný v rámci podnikania fyzickej osoby – živnostníka do novovzniknutej s.r.o., je jeho predaj. Majetok nadobudnutý kúpou sa v účtovníctve spoločnosti ocení obstarávacou cenou, teda cenou, za ktorý tento majetok svojej s.r.o. predáte. Rovnaké ocenenie má tento majetok aj na daňové účely. Z pohľadu fyzickej osoby je však potrebné dbať na daňové dopady predaja majetku, ktorý bol predtým zahrnutý do obchodného majetku.

Príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku nie sú oslobodené od dane z príjmov, ale považujú sa za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Výdavkom pri tomto príjme je zostatková cena tohto majetku. V prípade, že daňovník účtoval v sústave podvojného účtovníctva alebo viedol daňovú evidenciu, bol pri skončení podnikania povinný vykonať osobitné úpravy základu dane z príjmov. Podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov platí, že pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob predtým zahrnutých do obchodného majetku sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane.

Darovanie majetku vlastnej s.r.o.

Inou možnosťou ako uskutočniť prevod majetku na svoju s.r.o. je jeho darovanie. Bezodplatne nadobudnutý majetok sa v účtovníctve s.r.o. ocení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (za určitých okolností si ju môže účtovná jednotka stanoviť aj sama). Hmotný majetok a nehmotný majetok bude z daňového hľadiska ocenený vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov, keďže predpokladáme, že darovanie majetku prebehne skôr ako po uplynutí piatich rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku. V prípade odpisovaného majetku bude vstupnou cenou tohto majetku na daňové účely jeho zostatková cena zistená u darcu (daňová zostatková cena ku dňu zrušenia živnosti). V prípade majetku vylúčeného z odpisovania bude vstupnou cenou tohto majetku na daňové účely jeho obstarávacia cena zistená u darcu.

Pri predaji alebo darovaní majetku je potrebné vziať do úvahy aj pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa na Vás vzťahujú, pretože sa vo vzťahu k spoločnosti považujete za závislé osoby. Transakcie medzi Vami a Vašou spoločnosťou by sa mali uskutočňovať v obvyklých cenách. Prečítajte si o tejto zložitej problematike viac v článku Transferové oceňovanie pre tuzemské závislé osoby od roku 2015.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: