O starobných či ďalších dôchodkoch kolujú vo verejnom priestore, najmä na internete, rôzne mýty. Pozrite si prehľad jedenástich najčastejších a zistite, ako to v skutočnosti naozaj je.
Ak si myslíte, že nárok na dôchodok majú aj tí, čo nepracovali alebo vám stačí odpracovať 15 rokov a získate aspoň minimálny dôchodok, mýlite sa. Sociálna poisťovňa pripravila jedenásť najčastejších mýtov a nepresností, ktoré sa v praxi často vyskytujú spolu so stručným vysvetlením toho, aká je realita.
Mýty o starobnom dôchodku
MÝTUS č. 1: Dôchodok mi Sociálna poisťovňa vyráta z odvodov z mojich príjmov za posledných 10 rokov pred dôchodkom.
Realita: Nie je to tak. Pre účely starobného dôchodku Sociálna poisťovňa posudzuje obdobie dôchodkového poistenia počas celého aktívneho pracovného života, spravidla zo zárobku od roku 1984.
MÝTUS č. 2: Tí, čo celý život nepracovali, majú dôchodok. Je to nespravodlivé. Ja som pracoval a mám ho nízky.
Realita: Nie je to tak. Na to, aby ste získali nárok na starobný dôchodok, je potrebné odvádzať poistné na dôchodkové poistenie (pracovať) aspoň 15 rokov. Treba však rátať s tým, že suma dôchodku bude pri takomto nízkom počte odpracovaných rokov tiež nízka. Platí princíp: Čím dlhšie platím poistné a čím sú odvody (hrubá mzda, z ktorej sa odvádzajú) vyššie, tým vyššia je aj suma starobného dôchodku. Získať obdobie dôchodkového poistenia v zákonom stanovenom rozsahu je potrebné na získanie nároku na všetky dôchodkové dávky. Systém sociálneho poistenia vychádza z princípu zásluhovosti, individuálnej zodpovednosti a osobnej participácie poistenca.
MÝTUS č. 3: Stačí mi odpracovať 15 rokov a od štátu (Sociálnej poisťovne) získam nárok aspoň na minimálny dôchodok.
Realita: Nie je to tak. Podmienkou získania nároku na minimálny dôchodok je získať aspoň 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Zákon presne stanovuje, ktoré obdobia dôchodkového poistenia sa hodnotia na účely minimálneho dôchodku a nie každé získané obdobie je obdobím, ktoré sa zarátava na účely minimálneho dôchodku. Spomínaných „15 odpracovaných rokov“ teda nestačí.
MÝTUS č. 4: Sused v rovnakom veku, ktorý v rovnakej firme na rovnakej pozícii odpracoval rovnaký počet rokov ako ja, má dôchodok vyšší. Je to nespravodlivé.
Realita: Nie je to tak. Výpočet sumy dôchodku je individuálny. Do „odpracovaných“ rokov a sumy dôchodku sa napríklad nezapočítava obdobie nezamestnanosti po roku 2003 (možno ho v určitých prípadoch dodatočne zaplatiť), resp. sumu ovplyvňuje aj obdobie rodičovskej dovolenky či práceneschopnosti, keď je poistné zaplatené z nižších zárobkov. Suma dôchodku teda závisí od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, od výšky hrubých zárobkov, ktoré ste za svoj pracovný život získali a tiež to, či ste boli sporiteľom v 2. dôchodkovom pilieri (vtedy sa alikvotná časť dôchodku kráti) a či ste pracovali a odvádzali poistné aj po vzniku nároku na dôchodok (vtedy sa suma dôchodku zvyšuje). Všetky potrebné údaje Sociálna poisťovňa zisťuje vždy v konkrétnom konaní o nároku konkrétneho poistenca na dôchodok.
MÝTUS č. 5: Ak som nezamestnaný a zaevidovaný na úrade práce, toto obdobie sa mi započítava do dôchodku.
Realita: Nie je to tak. Ak ste nezamestnaný, obdobie evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nie je obdobím dôchodkového poistenia, a teda sa pre dôchodkové účely nehodnotí. Uvedené sa vzťahuje na obdobie nezamestnanosti získané po 31. decembri 2003. Štát za nezamestnaného evidovaného občana platí iba zdravotné poistenie, ale dôchodkové poistenie neplatí. Ak občan chce, aby sa toto obdobie započítalo, môže si ho dobrovoľne dodatočne uhradiť.
Ak ste boli nezamestnaný v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotí doba evidencie, počas ktorej bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov, počas ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sa na dôchodkové účely nehodnotí.
Ak ste boli nezamestnaný pred 1. januárom 2001, na dôchodkové účely sa hodnotí celá doba evidencie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny.
Mýty o predčasnom starobnom dôchodku
MÝTUS č. 6: Poberateľovi predčasného starobného dôchodku, keď dovŕši dôchodkový vek, sa vrátia stiahnuté percentá z dôchodku.
Realita: Nie je to tak. Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku dovŕši dôchodkový vek, výška jeho predčasného dôchodku sa mu už neprepočítava – zmení sa len názov dôchodku „predčasný starobný dôchodok“ na „starobný dôchodok“. Ten sa mu už nezvyšuje, v ďalších rokoch mu však Sociálna poisťovňa automaticky bez žiadosti tento dôchodok každoročne valorizuje (zvyšuje) podľa zákonom stanovených pravidiel.
Percentá z dôchodku sa vrátia iba tomu poberateľovi dôchodku, ktorý mal zastavenú výplatu predčasného starobného dôchodku, pretože mu vzniklo povinné dôchodkové poistenie (začal pracovať) a predčasný starobný dôchodok mu nebol vyplácaný nepretržite od jeho priznania do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení dôchodkového veku sa dôchodok zvýši o percentá za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
MÝTUS č. 7: Poberateľ predčasného starobného dôchodku, keď dovŕši dôchodkový vek, dostane nové rozhodnutie.
Realita: Nie je to tak. Keď poberateľ predčasného starobného dôchodku dovŕši dôchodkový vek, písomné rozhodnutie o tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa nevydáva.
Už v rozhodnutí o priznaní predčasného starobného dôchodku má uvedený dátum, kedy dovŕši dôchodkový vek. Po dovŕšení dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom.
Mýty o invalidnom dôchodku a sirotskom dôchodku
MÝTUS č. 8: Invalidný dôchodca už nesmie pracovať.
Realita: Nie je to tak. Invalidný dôchodca, ak mu to zdravotný stav umožňuje, môže pracovať neobmedzene, bez ohľadu na druh pracovno-právneho vzťahu, počet odpracovaných hodín a bez ohľadu na výšku zárobku. Zákon neukladá poberateľom invalidného dôchodku žiadne obmedzenia.
MÝTUS č. 9: Sirota s priznaným dôchodkom nesmie pracovať.
Realita: Nie je to tak. Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa. Výkon zamestnania (akýkoľvek pracovno-právny vzťah) nemá vplyv na výplatu, ani na výšku sirotského dôchodku.
MÝTUS č. 10: Sirota, keď sa vydá alebo porodí dieťa alebo sa odsťahuje od rodiča, nemá nárok na sirotský dôchodok.
Realita: Nie je to tak. Uzatvorenie manželstva alebo to, s kým býva poberateľ sirotského dôchodku v spoločnej domácnosti, nemá vplyv na výplatu sirotského dôchodku. Znamená to, že nárok na výplatu sirotského dôchodku nezanikne, pokiaľ ste stále nezaopatreným dieťaťom, ani ak sa vydáte/oženíte, v prípade ženy porodíte dieťa, prípadne sa presťahujete do inej domácnosti.
Mýtus o vyplácaní dôchodku
MÝTUS č. 11: Dôchodky sa vyplácajú pozadu ako mzda, teda napríklad za január dostanem dôchodok vo februári.
Realita: Nie je to tak. Dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Dátum výplaty stanovuje Sociálna poisťovňa. Dávku teda dôchodca dostane v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa dôchodok poukazuje, napríklad v januári pri dátume výplaty 4. v kalendárnom mesiaci, ho dostane 4. januára (teda vopred).
Zdroj: Sociálna poisťovňa
