Odvody SZČO (živnostníka) počas PN a OČR

Je SZČO (živnostník) povinný počas PN, resp. OČR platiť povinné odvody do Sociálnej, či zdravotnej poisťovne? A aký je rozdiel medzi bežnou a pandemickou PN-kou, resp. OČR-kou?

Kedy má SZČO (živnostník) nárok na PN a OČR?

SZČO (živnostník) má nárok na nemocenskú dávku (ďalej len „PN-ka“) a ošetrovné (ďalej len „OČR-ka“), ak spĺňa tieto podmienky:

1. je aktívne nemocensky poistený, pričom aktívne nemocensky poistené sú len tie SZČO (živnostníci), ktoré platia povinné poistné na sociálne poistenie, a teda splnili podmienku dosiahnutia stanovenej výšky príjmu (aktívne nemocensky poistený nie je ten živnostník, ktorý napr. začal podnikať v roku 2020, nakoľko to, či mu vznikne odvodová povinnosť voči Sociálnej poisťovni sa bude posudzovať k 1.7.2021, resp. k 1.10.2021, ak jeho výška príjmu dosiahne stanovenú hranicu),

2. je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia, pričom ochranná lehota je:

  • sedem dní po ukončení nemocenského poistenia,
  • v prípade tehotnej poistenkyne, osem mesiacov,
  • toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní,

3. má zaplatené poistné na sociálne poistenie, a to za obdobie do konca predchádzajúceho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom si uplatňuje nárok na PN-ku alebo OČR-ku, pričom sa sleduje obdobie 5 rokov. Za nedoplatok na poistnom sa nepovažuje suma nižšia ako 5 € (t. j. 4,99 € a menej).

Viac informácií o PN-ke SZČO (živnostníka) si môžete prečítať v článku Práceneschopnosť (PN) živnostníka v roku 2020

Aký je rozdiel medzi „bežnou“ PN-kou, resp. OČR-kou a pandemickou PN-kou, resp. OČR-kou?

Vo všeobecnosti platí, že pandemická PN-ka alebo pandemická OČR-ka sa bude vyplácať v tých prípadoch, ktoré súvisia so šírením nákazy COVID-19 alebo s vyhláseným núdzovým stavom.

Pandemická PN-ka sa teda vypláca SZČO (živnostníkovi), ktorá vznikne počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Uvedené znamená, ak SZČO (živnostníkovi) bola nariadená karanténa alebo izolácia v súvislosti s koronavírusom, má nárok po splnení zákonných podmienok na pandemickú PN-ku. Bežná PN-ka sa vypláca SZČO (živnostníkovi), ktorá mu vznikne pre chorobu alebo úraz alebo ak jej bolo nariadené karanténne opatrenie (nie z dôvodu koronavírusu).

Pandemická OČR-ka sa vypláca v tom prípade, ak sa SZČO (živnostník) počas krízového obdobia v súvislosti s koronavírusom stará o dieťa alebo určenú kategóriu dospelých osôb, a to najmä z dôvodu zatvorenia predškolských, či školských zariadení, ako aj z dôvodu zatvorenia sociálnych služieb na základe rozhodnutia ústredného krízového štábu.

Viac informácií o tom, v ktorých prípadoch je možné si uplatniť pandemickú OČR-ku si môžete prečítať v článku OČR a PN v súvislosti s koronavírusom – čo platí od marca 2020?

Najdôležitejšie rozdiely medzi pandemickou OČR-kou, resp. PN-kou a bežnou OČR-kou, resp. PN-kou sú:

1. percentuálna výška z denného vymeriavacieho základu pri vyplácaní PN-ky, a to tak, že:

  • pri bežnej PN-ke je výška nemocenskej dávky počas prvých troch dní 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej PN a ďalej je to 55 % denného vymeriavacieho základu,
  • pri pandemickej PN-ke je výška nemocenskej dávky od prvého dňa 55 % denného vymeriavacieho základu,

2. neplatenie a neprerušenie povinného sociálneho poistenia, a to tak, že:

  • pri pandemickej OČR-ke sa povinné sociálne poistenie na nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti neplatí a ani neprerušuje, a to od prvého do posledného dňa trvania pandemickej OČR-ky. To znamená, že SZČO (živnostník) neplatí za dni, počas ktorých je na OČR-ke odvody do Sociálnej poisťovne, tieto dni sa SZČO (živnostníkovi) započítavajú do nároku na dávky sociálneho poistenia (napr. nemocenskej dávky a pod.),
  • pri bežnej OČR-ke sa povinné sociálne poistenie od 11. dňa ošetrovania, resp. starostlivosti prerušuje.

Platí SZČO (živnostník) počas PN-ky, resp. OČR-ky odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne?

Prečítajte si tiež

SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne.

V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.  

Upozorňujeme však, že ak SZČO (živnostník) poberal nemocenskú dávku alebo ošetrovné len za časť mesiaca, je potrebné, aby alikvotnú výšku odvodov prislúchajúcu počtu kalendárnych dní, počas ktorých nebol PN alebo na OČR-ke zaplatil.

Sociálna poisťovňa oznámila na svojej webovej stránke, že každá SZČO (živnostník) si môže overiť výšku alikvotných odvodov, ktoré má zaplatiť, ak bola iba časť mesiaca PN alebo na OČR-ke, a to emailom alebo telefonicky v príslušnej pobočke podľa miesta trvalého bydliska danej osoby. Ďalej v článku prinášame aj postup, ako si vypočítať alikvotnú výšku odvodov.

Článok pokračuje pod reklamou

Ako vypočítať alikvotnú výšku odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ak SZČO (živnostník) nebol celý mesiac PN alebo na OČR-ke?

Ako sme už vyššie v článku uviedli, ak dočasná PN alebo OČR-ka netrvala celý kalendárny mesiac, musí SZČO (živnostník) uhradiť alikvotnú výšku odvodov do Sociálnej aj do zdravotnej poisťovne, a to za tie dni, počas ktorých nebol dočasne PN alebo na OČR-ke.

Postup výpočtu alikvotnej výšky odvodov do Sociálnej poisťovne zverejnila Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke nasledovne:

  1. krok: určenie denného vymeriavacieho základu v €, a to tak, že mesačný vymeriavací základ v €, ktorý určila Sociálna poisťovňa každej SZČO je potrebné vydeliť počtom dní v danom kalendárnom mesiaci. Napr.: Marián je živnostník a v mesiaci apríl 2020 bol PN od 5.4.2020, jeho mesačný vymeriavací základ je v minimálnej výške, a to 506,50 €, jeho denný vymeriavací základ je vo výške 16,88 €  (506,50 € / 30 kalendárnych dní = 16,8833 €, zaokrúhlenie na najbližší eurocent nadol),
  2. krok: určenie alikvotného vymeriavacieho základu, ktorý pripadá na dni počas, ktorých je SZČO (živnostník) povinný platiť odvody, a to tak, že denný vymeriavací základ vynásobíme počtom dní, počas ktorých je SZČO (živnostník) povinný platiť odvody, t. j. v prípade nášho príkladu – Mariána, je to alikvotný vymeriavací základ vo výške 67,52 € (16,88 € * 4 dni, t. j. od 1.4. do 4.4.),
  3. krok: výpočet alikvotnej výšky odvodov, ktoré je SZČO (živnostník) povinný zaplatiť v danom kalendárnom mesiaci, a to tak, že vynásobíme vypočítaný alikvotný vymeriavací základ percentuálnou sadzbou poistného, a to 33,15 %, t. j. v prípade nášho príkladu – Mariána, je to alikvotná výška odvodov za mesiac apríl 2020 v sume 22,38 € (33,15 % z 67,52 €).3
Prečítajte si tiež

Upozorňujeme, že ak sa stane, že SZČO, napr. živnostník zaplatil celú výšku poistného do Sociálnej poisťovne, je potrebné požiadať písomne o vrátenie tohto vzniknutého preplatku, alebo písomne požiadať o presunutie preplatku na poistné na nasledujúci kalendárny mesiac. Viac informácií v článku Nestaňte sa dlžníkom Sociálnej poisťovne – preplatok nie je možné započítať s ďalšou platbou SZČO

Postup výpočtu alikvotnej výšky odvodov do zdravotnej poisťovne:

Pri výpočte alikvotnej výšky odvodov do zdravotnej poisťovne postupuje SZČO (živnostník) takto:

Marián z vyššie uvedeného príkladu, u ktorého sme počítali alikvotnú výšku odvodov do Sociálnej poisťovne platí minimálne preddavky na zdravotné poistenie (minimálne odvody) vo výške 70,91 €. Jeho preddavky za mesiac apríl 2020 budú vo výške 9,45 € (70,91 €/30 kalendárnych dní * 4 dni počas, ktorých nebol PN).

Má SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo na OČR-ke nárok na príspevky od štátu v rámci projektu „Prvá pomoc“?

V prípade, ak si chce SZČO (živnostník) uplatniť nárok na jeden z príspevkov, ktoré boli schválené ako štátna pomoc podnikateľom, môže tak urobiť, a to napriek tomu, ak je na PN-ke alebo na OČR-ke, nakoľko medzi stanovené podmienky štátom nepatrí to, že SZČO (živnostník), ktorý žiada o príspevky podľa opatrení, ktoré sme priniesli v článku Veľký prehľad štátnej pomoci a opatrení pre podnikateľov v koronakríze, nemôže byť poberateľom nemocenskej dávky alebo ošetrovného.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Povinnosť nosiť rúško na Slovensku

S prechodom do štvrtej fázy uvoľňovania začali platiť nové opatrenia týkajúce sa nosenia rúšok alebo iného prekrytia horných dýchacích ciest.. Kto má povinnosť nosiť rúško od 19.05.2020?

Aprílová pomoc od štátu odchádza na účty do pár dní

Žiadateľom o príspevky prvej pomoci už odišlo na účty 96 094 364,29 eura. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny už odosielajú prvú pomoc za apríl, a to prakticky okamžite po zaevidovaní výkazov.

Príspevky do umeleckých fondov v roku 2020

Do konca roka 2020 nebudú umelcom zrážané príspevky do literárneho fondu, hudobného fondu a fondu výtvarných umení. Vyplýva z novely, ktorú schválil parlament.

Novela zákona o zájazdoch a odklad dovoleniek cez cestovky

Cestovky dostanú odklad, zákazníci si budú na dovolenky musieť počkať. Parlament schválil novelu, ktorou sa má riešiť postup týkajúci sa zájazdov (dovoleniek), ktoré sa kvôli pandémii koronavírusu nemohli uskutočniť.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky