Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne po prerušení živnosti

Počas obdobia, kedy má živnostník prerušenú živnosť, nie je povinný platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Bude ich však platiť po obnovení tejto živnosti?

Kedy a na ako dlho môže fyzická osoba – živnostník prerušiť živnosť?

To, že fyzická osoba – živnostník preruší svoju živnosť, na základe ktorej podnikal, ešte neznamená skončenie jeho podnikania. Pod prerušením živnosti totiž rozumieme iba dočasné ukončenie prevádzkovania živnosti, ktoré je možné prerušiť kedykoľvek a bez udania dôvodu.

Dĺžka prerušenia živnosti je však limitovaná, a to zákonom č. 451/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorý ustanovuje, že prerušenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov (minimálna doba) a dlhšie ako tri roky (maximálna doba). V prípade, ak chce fyzická osoba – živnostník prerušiť živnosť počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nákazy koronavírusom (COVID-19), môže tak urobiť aj na kratšiu dobu, ako šesť mesiacov, pričom minimálna doba nie je určená (môže tak urobiť teda napr. aj na jeden mesiac, či tri mesiace). Keďže v súčasnej dobe je len ukončený núdzový stav a mimoriadna situácia naďalej pretrváva, stále platí, že živnosť je možné prerušiť aj na kratšiu dobu, ako najmenej na šesť mesiacov.

Viac informácií o prerušení živnosti spolu s návodom ako prerušiť živnosť osobne alebo elektronicky si môžete prečítať v článkoch:

Platí živnostník počas prerušenej živnosti odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne?

Živnostník, ktorý prerušil svoju živnosť (vo všetkých predmetoch podnikania) nie je povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne, a to odo dňa prerušenia živnosti, pričom posledným dňom odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne je posledný deň aktívnej živnosti (t. j. deň, kedy ešte nebola živnosť prerušená).

Upozorňujeme však, že živnostník je povinný oznámiť prerušenie živnosti Sociálnej poisťovni, a to do 30 dní od prerušenia živnosti. Na toto oznámenie je potrebné použiť predpísané tlačivo „Registračný list fyzickej osoby“. Spolu s týmto oznámením je potrebné príslušnému pracovníkovi na pobočke Sociálnej poisťovne preukázať aj potvrdenie o pozastavení živnosti.

Čo sa týka odvodov do zdravotnej poisťovne po prerušení živnosti, to, že živnostník nemusí platiť odvody do zdravotnej poisťovne, nie je až také úplne jednoznačné ako pri odvodoch do Sociálnej poisťovne, nakoľko síce živnostník prestáva byť po prerušení živnosti samostatne zárobkovo činnou osobou, a tým pádom aj platiteľom zdravotných odvodov, avšak každá fyzická osoba – poistenec musí mať určené, kto za neho platí poistné do zdravotnej poisťovne.

To znamená, že ak sa živnostník po prerušení živnosti zaeviduje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, bude za neho odvody do zdravotnej poisťovne platiť štát. Ak sa zamestná, bude za neho zdravotné odvody platiť zamestnávateľ. V prípade, ak však nenastane u živnostníka s prerušenou živnosťou ani jedna z týchto možností, živnostník sa stane samoplatiteľom odvodov do zdravotnej poisťovne a bude povinný platiť minimálne preddavky do zdravotnej poisťovne, ktoré v roku 2020 predstavujú výšku 70,91 € (v roku 2021 predstavujú sumu 76,44 €).

Vzniká živnostníkovi po ukončení prerušenia živnosti ihneď odvodová povinnosť do Sociálnej poisťovne?

To, či živnostníkovi po obnovení živnosti vzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a či bude povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistený závisí od dĺžky prerušenia živnosti a výšky príjmov zo živnosti.

Vznik odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne sa každému živnostníkovi posudzuje vždy k 1. júlu, resp. k 1. októbru (ak mal živnostník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov), a to podľa výšky príjmov, ktoré dosiahol živnostník v predchádzajúcom kalendárnom roku. Uvedené znamená, že napr. v prípade, ak príjmy živnostníka za rok 2019 presiahnu zákonom stanovenú hranicu, t. j. budú vyššie ako 6 078 €, vzniká tomuto živnostníkovi povinnosť platiť odvody od 1.7.2020, resp. od 1.10.2020 (za rok 2020 je výška príjmov, ktorá zakladá vznik povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne 6 552 €).

Prečítajte si tiež

Podľa vyššie uvedeného sa rovnako posudzuje aj vznik odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne po obnovení živnosti, a to tak, že ak k 1. júlu kalendárneho roka pred obnovením živnosti príjem živnostníka za predchádzajúci kalendárny rok presiahol stanovenú hranicu, platiť odvody do Sociálnej poisťovne po obnovení živnosti, bude. To znamená, že ak živnosť bude obnovená:

  • od 1.7.2020 do 30.6.2021: bude sa posudzovať pre vznik povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne, príjem živnostníka za rok 2019,
  • od 1.7.2021 do 30.6.2020: bude sa posudzovať pre vznik povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne, príjem živnostníka za rok 2020.

resp. sa posudzujú uvedené obdobia ale 1. júl sa vymení za 1. október a 30. jún sa vymení za 30. september, a to v prípade, ak živnostník podal odklad daňového priznania k dani z príjmov.

Príklad na vznik povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne po obnovení živnosti:

František prerušil živnosť odo dňa 1.6.2020 do 31.12.2020. Počas tohto obdobia neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Na to, aby sme zistili, či po obnovení živnosti bude od 1.1.2021 povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne, potrebujeme vedieť výšku jeho zdaniteľných príjmov uvedenú v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019.

František v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019 do 31.3.2020 (riadna lehota) uviedol výšku príjmov zo živnosti 8 000 €. Nakoľko je táto suma vyššia ako zákonom stanovená hranica príjmov pre vznik povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne (za rok 2019 to bola suma 6 078 €), František bude povinný odo dňa opätovného začatia prevádzkovania živnosti, t. j. od 1.1.2021,  platiť odvody do Sociálnej poisťovne, a to až do 30.6.2021, resp. do 30.9.2021, kedy sa bude posudzovať jeho príjem za rok 2020. Ak príjem Františka za rok 2020 presiahne hranicu 6 552 €, bude naďalej od 1.7.2021, resp. od 1.10.2021 platiť odvody do Sociálnej poisťovne, avšak ak túto hranicu jeho príjmy nepresiahnu, odvodová povinnosť do Sociálnej poisťovne mu zanikne.

Článok pokračuje pod reklamou

Akú výšku odvodov do zdravotnej poisťovne bude živnostník po obnovení živnosti povinný platiť?

Ak živnostník nie je zamestnancom, resp. poistencom štátu, je povinný ihneď po obnovení živnosti platiť odvody do zdravotnej poisťovne. To, či však bude povinný platiť minimálny mesačný preddavok (t. j. minimálne odvody) alebo mesačný preddavok do zdravotnej poisťovne vo vyššej sume, však závisí taktiež od dĺžky prerušenia živnosti.

Pri posudzovaní toho, v akej výške bude platiť živnostník odvody do zdravotnej poisťovne po obnovení živnosti, vychádzame z daňového priznania za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, v ktorom je živnosť obnovená.

Prečítajte si tiež

Príklad na určenie výšky mesačných preddavkov do zdravotnej poisťovne po obnovení živnosti:

Budeme pokračovať v príklade p. Františka, ktorý prerušil živnosť od 1.6.2020 do 31.12.2020. Počas uvedeného obdobia neplatil odvody do zdravotnej poisťovne. V akej výške má platiť od 1.1.2021 odvody do zdravotnej poisťovne?

František bude povinný platiť výšku preddavkov do zdravotnej poisťovne, ktorú mu zdravotná poisťovňa oznámila a vypočítala podľa daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019.

Všetky potrebné informácie o výške odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.1.2021 nájdete v článku Odvody SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.1.2021.

Tip: živnostník pri pozastavení živnosti pravdepodobne nebude platiť odvody do Sociálnej poisťovne po jej obnovení až v treťom roku pozastavenia živnosti. Rovnako táto lehota platí aj pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne, to znamená, že pravdepodobne až po obnovení živnosti po treťom roku pozastavenia živnosti, bude živnostník platiť minimálne odvody do zdravotnej poisťovne.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Kurzarbeit pre SZČO (návrh)

Koncepcia ministerstva práce ohľadom zavedenia inštitútu kurzarbeit na Slovensku počíta s tým, že by podporu z tohto systému mohli čerpať aj SZČO.

Pokuty a dlžníci v Sociálnej poisťovni

V prípade vzniku dlhu voči Sociálnej poisťovni bude fyzická alebo právnická osoba zverejnená vo verejnom zozname dlžníkov. Kedy vzniká dlh a ako mu predísť?

Odvody SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.1.2021

SZČO (živnostníkom) sa od 1.1.2021 zvýšia povinné odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Akú výšku odvodov zaplatia SZČO v roku 2021?

Čo je podnikanie a živnosť – definícia a rozdiely

Nie každá práca realizovaná s cieľom dosahovania zisku je už podnikaním. Ako postupovať v prípade príležitostnej, či sezónnej práce? Je na podnikanie vždy potrebná živnosť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky