Prerušenie živnosti v roku 2020

Ak chce živnostník prestávku v podnikaní, môže svoju živnosť dočasne prerušiť. Ako dlho môže prerušenie trvať a aký bude mať dopad na platenie odvodov a daní?

Podnikanie na základe živnostenského oprávnenia (tzv. živnostenské podnikanie, resp. živnosť) sa riadi zákonom č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenským zákonom), ktorý živnostníkom umožňuje pozastaviť ich živnosť na určitý čas.

Čo je prerušenie živnosti a aký má dopad?

Prerušenie (pozastavenie) živnosti predstavuje prípad, kedy aktívny podnikateľ chce dočasne prestať podnikať (prevádzkovať svoju živnosť). Počas trvania prerušenia živnosti sa tak podnikateľ nepovažuje za aktívneho podnikateľa, keďže nemôže po určitú dobu podnikať. Prerušenie teda neznamená úplne ukončenie živnostenského podnikania, ale len jeho dočasné nevykonávanie.

Fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba (obchodná spoločnosť), ktorá má založenú živnosť, ju môže kedykoľvek pozastaviť, a to bez udania dôvodu. Dôvody, pre ktoré sa podnikateľ rozhodne prerušiť živnosť, môžu byť rôzne (napr. sezónne práce, dlhodobý pobyt v zahraničí, zdravotné problémy, štátne opatrenia obmedzujúce činnosť počaspandémie a pod.).

Možnosť prerušiť podnikanie je jednou z výhod živností oproti obchodným spoločnostiam, ako napr. s.r.o.. Prerušenie či pozastavenie živnosti prináša viaceré výhody (napr. nemusí platiť odvody).

Ako dlho môže byť v roku 2020 živnosť prerušená?

Za normálnych okolností nie je možné živnosť prerušiť na jeden, dva či tri mesiace. Živnostenský zákon ustanovuje, že prerušenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov (minimálna doba) a dlhšie ako tri roky (maximálna doba).

Na Slovensku bola od 12. marca 2020 vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu. V dôsledku toho bola prijatá novela živnostenského zákona účinná od 9. apríla 2020, ktorá zakotvila, že pri pozastavení prevádzkovania živnosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa neuplatňuje podmienka, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov.

Počas núdzového stavu v súvislosti s COVID-19 môže byť živnosť prerušená aj na menej ako 6 mesiacov.

Novela nezaviedla žiadnu minimálnu dobu trvania prerušenia živnosti, čo znamená, že je prerušenie možné urobiť napríklad aj na pár dní, týždňov či dva mesiace (najdlhšie však na tri roky).  Zdôrazňujeme, že táto možnosť kratšieho prerušenia živnosti sa vzťahuje len na situácie vyhlásené v súvislosti s COVID-19, nie všeobecne na každú vyhlásenú mimoriadnu situáciu či núdzový stav. Prerušenie živnosti v období núdzového stavu (epidémie koronavírusu) tak mohlo byť pre živnostníkov vhodným riešením. Núdzový stav bol ukončený 13. júna 2020, mimoriadna situácia naďalej trvá.  

Živnosť teda môže byť v roku 2020 prerušená napríklad:

  • Od 1. januára 2020 do 30. júna (šesť mesiacov)
  • od 1. mája 2020 do 30. júna 2020 (dva mesiace)
  • od 1. júla 2020 do 30. júna 2021 (jeden rok)
  • od 1. januára 2020 do 31. decembra 2022 (tri roky).

Prerušenie živnosti sa neviaže na prvý deň kalendárneho mesiaca, môže nastať ktorýkoľvek deň (napr. aj 9. júna).

Ak je živnosť prerušená na dlhšie obdobie ako šesť mesiacov, je možné túto dobu skrátiť alebo predĺžiť. V opačnom prípade, keď je živnosť prerušená len na šesť mesiacov, môže byť doba prerušenia len predĺžená (nie skrátená), avšak maximálne do troch rokov. Vždy musí ostať zachovaná minimálna a maximálna doba prerušenia.

Príklad na predĺženie a skrátenie doby prerušenia živnosti:

Adam, podnikajúci ako živnostník, si vo februári 2020 prerušil živnosť na dobu jedného roka. V priebehu jej plynutia sa rozhodol, že chce mať živnosť pozastavenú dlhšie, o ďalší rok, tak to oznámil živnostenskému úradu. Adam si tak celkovo prerušil živnosť na dva roky, do februára 2022. Maximálne by si ju mohol predĺžiť ešte o jeden ďalší rok, do februára 2023. Samozrejme, mohol by si ju aj skrátiť, najmenej však na šesť mesiacov, do júla 2020.  

Ako postupovať pri prerušení živnosti v roku 2020?

Prerušenie živnosti je možné realizovať jedným z dvoch spôsobov:

  1. osobne,
  2. elektronicky (online).

Osobné prerušenie živnosti

Živnostník osobne navštívi príslušný živnostenský úrad - okresný úrad, odbor živnostenského podnikania (tzv. jednotné kontaktné miesto) podľa miesta svojho bydliska (trvalého pobytu) a vyplní predpísaný formulár - Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, ktorý je dostupný na stránke Ministerstva vnútra SR. Môže tak urobiť aj vyplnením tlačiva doma a odoslaním poštou na adresu úradu.

Vo formulári musí živnostník okrem iného uviesť aj to, či chce prerušiť všetky alebo len niektoré (vybrané) predmety svojho podnikania a dátumy (od kedy do kedy) má prerušenie živnosti trvať. Ak nevyplní dátum, od kedy má záujem živnosť prerušiť, bude mu živnosť automaticky pozastavená nasledujúci deň po dni doručenia oznámenia živnostenskému úradu. Ak nevyplní dátum, do kedy chce mať živnosť prerušenú, automaticky sa mu obnoví až po uplynutí maximálnej doby troch rokov.

Živnostník bude musieť za takéto osobné oznámenie prerušenia živnosti zaplatiť správny poplatok vo výške 4 eurá, a to bez ohľadu počet prerušených predmetov podnikania. Rovnaká výška správneho poplatku je určená aj pre osobné oznámenie zmeny doby prerušenia živnosti. Po splnení všetkých podmienok živnostenský úrad ihneď vyhotoví potvrdenie o pozastavení živnosti.

Elektronické prerušenie živnosti

Elektronické prerušenie živnosti je možnéprostredníctvom online služby dostupnej na portáli verejnej správy slovensko.sk. Na jeho uskutočnenieje však potrebné nasledujúce technické vybavenie:

  • občiansky preukaz s elektronickým čipom (tzv. eID karta) aktivovaný na elektronické podpisovanie (musí mať bezpečnostný osobný kód a certifikát pre vytváranie kvalifikovaného elektronického podpisu), 
  • čítačka čipových kariet (na použitie eID karty),  
  • aplikácia na prihlasovanie (tzv. eID klient) a balík aplikácií pre kvalifikovaný elektronický podpis (tzv. D.Suite/eIDAS)

Postup pozostáva z viacerých krokov:

  1. prihlásenie sa do elektronickej službyna portáli slovensko.sk,
  2. otvorenie elektronického formuláru  – Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti,
  3. vyplnenie formuláru,
  4. podpísanie formuláru elektronickým podpisom a jeho odoslanie,
  5. zaplatenie správneho poplatku – 2 eurá,
  6. oznámenie o spracovanípodania a doručenie potvrdenia o pozastavení živnosti (elektronicky aj listinne).

Konkrétnejší popis jednotlivých krokov, vrátane ukážok, nájdete v článku Prerušenie (pozastavenie) živnosti online cez slovensko.sk

Účinky prerušenia živnosti (či už bola prerušená osobne alebo elektronicky) nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom. Prerušenie živnostenského podnikania sa zapíše do živnostenského registra.

Rovnaký postup (osobne alebo online) platí aj v prípade oznámenia zmeny doby pozastavenia živnosti (skrátenia alebo predĺženia).

Aký dopad má prerušenie živnosti na odvody?

Úplné prerušenie živnosti, t. j.vo všetkých predmetoch podnikania, má veľký vplyv na zdravotné i sociálne poistenie.

Zdravotné odvody po prerušení živnosti v roku 2020

Živnostník, ktorý úplne prerušil svoju živnosť, dočasne prestáva byť podnikateľom. Súčasne podľa zákona o zdravotnom poistení prestáva byťsamostatne zárobkovo činnou osobou, a tým pádom aj platiteľom zdravotného poistenia. To znamená, že živnostník počas doby prerušenia živnosti nemusí platiť zdravotné odvody.

Keďže je zdravotné poistenie povinné (každý poistenec musí mať určené, kto za neho platí poistné), je po prerušení živnosti potrebné, aby došlo k zmene platiteľa poistného. Môžu vzniknúť tieto alternatívy:

  • v prípade nezamestnanosti, keď sa živnostník po prerušení živnosti zaeviduje na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,bude platiteľom jeho zdravotných odvodov štát,
  • v prípade zamestnanosti, keď živnostníkovi po prerušení živnosti vznikol pracovný pomer alebo má živnosť popri zamestnaní, bude platiteľom jeho zdravotných odvodov zamestnávateľ,
  • v prípade, že nenastane žiadna z prechádzajúcich skutočností,bude živnostník po prerušení živnosti samoplatiteľom zdravotných odvodov, t. j. musí sa prihlásiť na dobrovoľné platenie poistného.

Zmenu platiteľa zdravotného poistenia je potrebné oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa prerušenia živnosti prostredníctvom predpísaného tlačiva (každá poisťovňa má iné). Netrebato oznámiť vtedy, ak živnostník v oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti uviedol názov svojej zdravotnej poisťovne,pretože vtedy túto zmenu za živnostníka nahlási priamo živnostenský úrad.

Upozornenie: Ak bol živnostník popri živnosti aj zamestnaný a po jej prerušení naďalej ostal zamestnancom, zdravotné poistenie za neho naďalej platí zamestnávateľ, t. j. nemusí dôjsť k zmene platiteľa zdravotného poistenia.

Článok pokračuje pod reklamou

Sociálne odvody po prerušení živnosti v roku 2020

Aj pri sociálnych odvodoch platí, že živnostník, ktorý úplne prerušil svoju živnosť, nemusí počas doby prerušenia živnosti platiť sociálne poistenie. Jeho povinnosť platiť poistné do Sociálne poisťovnezaniká odo dňa prerušenia živnosti, čo znamená, že uhradí poistné len za obdobie do dňa prerušenia živnosti.

Prerušenie prevádzkovania živnosti je potrebné oznámiť Sociálnej poisťovni do 30 dní od prerušenia prostredníctvom predpísaného tlačiva - Registračný list fyzickej osoby. V tomto prípade živnostenský úrad prerušenie neoznamuje Sociálnej poisťovni.

Pri prerušení živnosti vo všetkých predmetoch podnikania sa odvody neplatia.

Rada: Keďže prerušenie živnosti musí oznamovať sám podnikateľ v Sociálnej poisťovni, je potrebné, aby si so sebou vzal potvrdenie o pozastavení živnosti.

Aký dopad má prerušenie živnosti na daňové povinnosti?

Živnostenský úrad oznámi daňovému úradu, že živnostník prerušil svoju živnosť. Prerušením živnosti, ako dočasným zánikom oprávnenia podnikať, dochádza aj k zániku registrácie na daň z príjmov. Živnostník preto musí daňový úrad požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, prípadne aj pre daň z pridanej hodnoty (ak bol platiteľom DPH), a to do tridsiatich dní od prerušenia živnosti na vyplnenom tlačive – Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň z príjmov. Okrem toho bude musieť daňovému úraduodovzdať osvedčenie o registrácii DIČ.

Prečítajte si tiež

Podnikateľ, ktorý pozastaví svoju živnosť, nie je ďalej povinný platiť preddavky na daň.

Pokiaľ ide o podanie daňového priznania, tak živnostník ho musí podať za rok, v ktorom živnosť prerušil (napr. ak živnosť preruší v roku 2020, bude musieť podať daňové priznanie za rok 2020 v roku 2021). Daňové priznanie teda treba podať za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola živnosť prerušená. Ak je živnosť prerušená dlhšie, tak za ďalšie zdaňovacie obdobie, počas ktorého bude mať pozastavenú živnosť počas celého roka (napr. celý rok 2021), daňové priznanie podávať nemusí.

Ako pokračovať v živnosti po jej prerušení v roku 2020?

Pokračovanie v živnostenskom podnikaní je možné až po uplynutí doby prerušenia živnosti, kedy sa živnosť automaticky obnoví, t. j. bez potreby akéhokoľvek oznámenia živnostenskému úradu (živnostník opätovne získa svoje pôvodné IČO aj DIČ).

Po uplynutí doby prerušenia sa živnostník považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO), z čoho mu vyplývajú povinnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni i daňovému úradu. Odo dňa obnovenia živnosti sa obnovuje aj povinnosť platiť mesačný preddavok na zdravotné poistenie a za istých podmienok aj platenie odvodov na sociálne poistenie (podľa toho, či k 1. júlu kalendárneho roka, ktorý predchádza dňu, keď bola obnovená živnosť, dosiahol živnostník zákonom stanovenú hranicu príjmu). Taktiež daňový úrad živnostníkovi vydá nové osvedčenie o registrácii s pôvodným DIČ. 

Prerušenie treba odlišovať od ukončenia živnosti

Živnostník, ktorý už ďalej nemá záujem prevádzkovať svoju živnosť, ju môže kedykoľvek zrušiť, v dôsledku čoho nadobro prestane byť podnikateľom. Tak ako prerušenie, aj ukončenie živnosti je možné realizovať osobne alebo elektronicky. Kým za prerušenie živnosti sa platí poplatok 4 eurá (resp. 2 eurá), zrušenie živnosti je bezplatné. Zrušenú živnosť je možné kedykoľvek opäť založiť. Viac sa o tom môžete dočítať v článku Ukončenie živnosti v roku 2020 – postup, povinnosti, dane a odvody.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Prenájom nehnuteľnosti na živnosť alebo bez živnosti v roku 2020

Prenajímateľ nehnuteľnosti bez živnosti si nemôže uplatniť paušálne výdavky, či dosiahnuť daňovú stratu. Aké ďalšie rozdiely vznikajú pri prenájme bez živnosti a na živnosť?

Pracovné cesty (cestovné náhrady) živnostníkov a iných SZČO v roku 2020

Na aké náhrady majú nárok živnostníci a iné SZČO v súvislosti s pracovnou cestou? Kedy sú cestovné náhrady daňovým výdavkom?

Ukončenie používania a predaj eKasy

Zrušili ste prevádzku, alebo máte nepotrebnú eKasu? Prinášame vám informácie o tom, či je možné predať používanú eKasu napríklad cez bazár a o tom, aké povinnosti s tým súvisia.

Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej poisťovne v roku 2020 - vplyv pandémie

Aký vplyv na výšku odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne, resp. vznik alebo zánik sociálneho poistenia má aktuálna pandémia? Posunú sa v roku 2020 štandardné termíny 1. júl a 1. október?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky